Bez obalu 🎙

Deficit je veľký a je vysoko pravdepodobné, že v tejto podobe rozpočet neprejde a bude v ňom musieť prísť aj k nejakým škrtom, tvrdí poslanec Za ľudí Juraj Šeliga. Ešte predtým však požaduje, aby vládna koalícia jasne odmietla tzv. Tarabove novely  zmäkčujúce postihy za ekonomickú trestnú činnosť. Udrží sa Hegerova vláda a je Generálny prokurátor vydieraný?

Vláda Eduarda Hegera čelí veľkému parlamentnému testu. Z vôle opozičnej SaS a Hlasu sa dnes v Národnej rade začína rozprava o vyslovení nedôvery vláde. "Koalícia dávno prestala bojovať proti mafii a proti korupcii. Ak by sme teraz neurobili nič, v riadnych voľbách, o 15 mesiacov, sa práve Robert Fico vráti tak, že možno tie voľby vyhrá, lebo jeho najväčším podporovateľom je Igor Matovič. Toto je fakt, preto musíme niečo spraviť," takto odôvodňuje snahu otestovať parlamentnú podporu vlády šéf liberálov Richard Sulík.

Ak padne vláda, nevyhnutne prídu predčasné voľby, kontruje v rozhovore pre Ráno Nahlas poslanec Za ľudí Juraj Šeliga a pýta sa, či má Richard Sulík dostatočnú podporu na to, aby v prípadných predčasných voľbách dokázal zvrátiť návrat šéfa SMERu k moci. Preto je podľa neho konanie SaS nezodpovedné a to najmä vzhľadom na dianie na Ukrajine, naše geopolitické zameranie, ale aj v úsilí o udržanie právneho štátu.

Ako dopadne hlasovanie o udržaní sa vlády a mal by Eduard Heger zostať pri moci? Ako dopadne hlasovanie o štátnom rozpočte a nie sú vládne kompenzácie energokrízy či podpora rodín, na naše možnosti a udržateľnosť verejných financií, príliš štedré a neadresné? Ako sa darí boju s korupciou a za právny štát v tandeme s Borisom Kollárom a odmietne vládna koalícia Tarabove novely? No a kam smeruje Generálny prokurátor a mala by prezidentka vyvinúť väčšie úsilie voči Marošovi Žilinkovi? Témy a otázky pre poslanca Za ľudí Juraja Šeligu.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Odchádzam zo Slovenska, dávam si od neho sabatikal – pred rokom takto oznámila svoje rozhodnutie opustiť krajinu verejnosti známa, medzi politológmi etablovaná, s obzorom skúsenosti vzdelávania v Oxforde - Viera Žúborová. Prekážala jej najmä „degradácia vzdelaných“. Odišla do Berlína. Čo tam našla? A ako vidí „malú krajinku“ – ako píše o Slovensku – z perspektívy svetovej metropoly a zažitej demokracie?

„Berlín nie je Nemecko, Nemecko nie je Berlín. Je to metropola, ktorá je takou ‚špongiou‘ multikultúrnosti, inakosti. Našla som tu rôznorodosť, rôznych ľudí, spoločenstvá a komunity a zároveň jeden celok, ktorý otvára témy, po ktorých sa mi cnelo už v Bratislave“, opisuje svoj rok v dobrovoľnom exile za hranicami Slovenska.

Klimatické výzvy, rovnosť príležitostí, postavenie LGBTI+ ľudí, ďalšie smerovanie cirkvi v Nemecku a jej otváranie sa modernej spoločnosti. To sú podľa Viery Žúborovej témy, ktoré hýbu nemeckou spoločnosťou.

„Ak máte profesné pozadie spoločenského vedca, nachádzate ich v každom bare, v každom diskusnom fóre“, vysvetľuje.

V Berlíne pomáha v neziskovke, ktorá sa stará o špecifickú skupinu prisťahovalcov – pomáhajú utečencom z queer komunity. „Rozdiel medzi nami vidím už v tom, že téma LGBTI+ ľudí neabsentuje vo veľkých štátnych médiách a v rôznych polohách, od satiry až k vážnym diskusiám“, opisuje.

Nemci nám môžu byť podľa Viery Žúborovej príkladom v prístupe k separovaniu odpadu.

Negatívom je podľa nej ale prístup k cudzincom. „Stereotipizácia pohľadu na Ausländer sa vás dotkne už pri priezvisku, keď si hľadáte bývanie. Ak znie slovansky, automaticky sa dostávate na predposledné miesto v rebríčku žiadaných. Za vami sú už len Arabi“, tvrdí. Ukazuje sa však podľa nej paradox, že Nemecko dnes bez cudzincov nemôže fungovať.

Na druhej strane je však nemecká spoločnosť spoločnosťou, v ktorej platia pravidlá. „V tomto nachádzam bezpečie.“

Sociálny vedec v službách startupov

„Sedím momentálna na troch stoličkách. V Bratislava policy Institut som stále výskumníčka, v Berlíne som vhupla do úplne novej sféry globálnej spoločnosti, ktorá sa zaoberá témou kryptomien. Svoje rozmer sociálnej vedkyne tak prepájam s témou ich sociálnych dosahov, čo je pre túto oblasť a pre kolegov úplnou novotou“, rozpráva Žúborová.

Treťou stoličkou je už spomínané dobrovoľníctvo v neziskovke, ktorá sa venuje queer prisťahovalcom.

Sulík „politický živočích“

Podľa politologičky Viery Žúborovej aktuálne snahy Richarda Sulíka položiť vládu, v ktorej ešte pred pár mesiacmi bol, by sa dali klasifikovať ako klasická stratégia „politického živočícha“ prežiť a vyťažiť z danej situácie maximum.

„Bola by to klasická politická stratégia prežitia. Bolo by to v poriadku, keby...A to keby je dôležité: keby dáta neukazovali, že slovenská spoločnosť sa láme, či sa vydať na cestu demokracie, alebo si zvoliť modely Poľska, Maďarska, nedajbože Ruska.“

Podľa Žúborovej ide o príklady politických riešení postavených na silnom lídrovi a odklone od demokratických hodnôt. „Aktuálna politická reprezentácia hazarduje s našou demokratickou budúcnosťou“, vystríha politologička.

Podľa Viery Žúborovej demokracia potrebuje, aby sa jej spoločnosť učila a vzdelávala sa v nej.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Stoja na rohoch ulíc, na zaprášených výpadovkách či parkviskách veľkých púmp, ale nie sú to ženy z iného sveta. Sú to neraz matky samoživoteľky, či ženy z domácností, ktoré môžete stretnúť aj pri bežnom nákupe. Len občas,a niekedy veľmi  často, sa živia vlastným telom. Aby prežili a prežila aj ich rodina. Pouličné sexpracovníčky. Kto sú a aký je ich život?

Sex je u nás mimoriadne tabuizovaná téma a téma sexu za peniaze je tabuizovaná ešte oveľa viac. Ale kde je dopyt, tam je i ponuka. Vždy to tak bolo, a tak sa sex za peniaze deje. No a tak ich môžeme stretávať i dnes a u nás, na rohoch ulíc, na výpadovkách diaľnic, na parkoviskách veľkých púmp či dokonca dnes už aj na privátoch podľa ľubovôle internetu: Ženy, či muži, poskytujúci sexuálne služby za peniaze. Kto sú, prečo to robia a ako a čím vlastne žijú? Aký je ich život na ulici, ako to zmenila Korona a prečo ich máme vnímať ako našich spoluobčanov? A ako s tým súvisia drogy a v čom spočíva streework, teda takpovediac prvá pomoc? Témy a otázky pre šéfku združenia Odyseus Dominiku Jašekovú.

Počúvate Rano Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

„Nikdy si nepriznali, že robia zlo“ - operný spevák František Balún hovorí o predstaviteľoch režimu spred Novembra’89, ktorí si aj po Nežnej revolúcii dokázali „prezliecť kabáty“ a profitovať aj v novom režime.

Pre všetkých, ktorí sa im podobajú aj po troch desaťročiach, upriamuje pozornosť na stále platný odkaz príbehu operného Nabucca. „Našiel v sebe toľko sily, že si priznal, že páchal zlo.“ Podľa Balúna ide o predpoklad zvratu, ktorým je náprava.

„Vážna kríza demokracie“. Vystríha pred ňou hlava štátu. V najnovšej správe o stave spoločnosti vystríha pred „ničením zvyškov dôvery a súdržnosti spoločnosti“. Zuzana Čaputová ich pripisuje manažovaniu politickej krízy zo strany vládnych politikov.

Len v horizonte dní sme si pripomenuli tridsať tri rokov od Novembra’89 – od Havlovského „zázraku“, keď sa do našich končín demokracia po dlhých štyridsiatich rokoch vrátila. A aby sme precítili jej hodnotu a to, čo nás stála, v dnešnom RánoNahlas ponúkame príbeh Františka Balúna. Dnes už emeritného sólistu košickej opernej scény, neskôr aj poslanca prvého ponovembrového parlamentu. Nedemokratický režim ho postihoval už za prejavený názor.

Kriticky hovorí o „prezliekaní kabátov“ bývalých komunistických kádrov v nových demokratických pomeroch. 

„Bolo pre mňa sklamaním, že tí, čo gniavili túto spoločnosť po ideovej a morálnej stránke, odrazu sa hlásili ako veľkí demokrati, ľudskoprávni aktivisti a národ im v mnohých prípadoch naletel“, spomína František Balún. „Odpustiť áno, ale znova ich dostať na výslnie, to bola naša zbabelosť a veľká slabosť“, konštatuje. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame

Pletieme si transrodovosť so sexualitou. Transrodovosť nie je o sexualite, ale je to o identite človeka a identita človeka je niečo, čo je predovšetkým o jedinečnej skúsenosti konkrétneho človeka, ako vníma a definuje seba samého on sám, hovorí psychologička a  mama transrodovej dcéry Viera Hincová. Ako sa žije transrodovým ľuďom na Slovensku?

Naše deti, ktoré celý život kvôli svojej identite a jej prijatiu zápasia s ťažkosťami, o ktorých bežný človek nemá ani potuchy, však majú v tejto krajine na svojich tvárach a chrbtoch namaľované terče. Každé váhanie im na tento terč primaľuje novú vrstvu neónovej, zďaleka viditeľnej farby. Oni nemôžu odložiť pomyslenú dúhovú vlajku a odísť za inými povinnosťami či záujmami. Žijú vo svojej identite dvadsaťštyri hodín, sedem dní v týždni a majú iba tento jeden život. To je úryvok z otvoreného listu, ktorý premiérovi Hegerovi adresovala krátko po brutálnej dvojnásobnej vražde z nenávisti na Zámockej ulici psychologička a mamam transrodovej dcéry Viera Hincová. Jej dcéra totiž doteraz “visí” v takpovediac právnom vákuu, ktoré jej neumožňuje prepísať rod podľa toho, ako sa ona sama cíti a vníma. Dôvodom je totiž politický a ideologický tlak na to, ako u nás prebieha proces tranzície.

Ako sa teda tu, na Slovensku, žije transrodovým ľuďom a ich rodinám? S akými problémami musia zápasiť, ako sa k nim stavia štát, ako vyzerá proces tranzície a prečo je dôležité mať možnosť zapísať si do dokladov rod, s ktorým sa stotožňujeme? A čo je to vlastne transrodovosť a prečo ju tu u nás tak často nezmyselne mnohí redukujú na seualitu?  Témy a otázky pre Vieru Hincovú.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje  Braňo Dobšinský

„Kde je komunita, tam sú vzťahy. A kde sú vzťahy, tam si ľudia chcú pomáhať“, hovorí Ján Košta. Napriek tomu, že je „charitatívny profesionál“ – pracuje v Slovenskej katolíckej charite - pomoc organizuje aj vo svojom voľnom čase.

So skupinou dobrovoľníkov založil farskú charitu pri najstaršej farnosti Petržalky, ktorá pracuje pri kostole sv. Kríža. „Všimli sme si, že máme medzi sebou ľudí, ktorí strádajú. Rodiny s jedným rodičom, osamelí dôchodcovia a viacpočetné rodiny“, opisuje.

Chudoba aj v bohatých regiónoch?

Problém chudoby povýšila na „prezidentskú tému“ aj Zuzana Čaputová vo svojej najnovšej správe o stave kraji.

„Chudoba tu ohrozuje 660tisíc ľudí. Pociťuje ju každá tretia domácnosť s jedným rodičom či osamelým seniorom, či každá tretia s tromi a viac deťmi. V riziku chudoby je takmer každé šieste dieťa“, upozornila v parlamente.

Šíriace pazúry chudoby paradoxne badať aj v hlavnom meste, ktoré patrí k najbohatším regiónom krajiny.

Chudoba potrebuje všímavosť

V petržalskej farnosti sv. Kríža pôsobí už dlhšie aj skupina mladých ľudí z Komunity sv. Egídia. Venujú sa bezdomovcom z blízkeho okolia. Dobrovoľníci z farnosti tak rozšírili aktivity aj o tzv. farskú charitu.

„Už teraz máme okolo 50 rodín, ktorým pomáhame s chlebom a pečivom. V rámci našej novej aktivity sme už dostali ďalších 20 adries“, dodáva Košta.

„Sú medzi nimi páry dôchodcov, osamelí ľudia, bezdomovec z podjazdu, onkologicky chorý človek a tiež rodiny“, opisuje.

Už teraz na nich čakajú pripravené trvanlivé potraviny a hygienické potreby, ktoré vyzbierali od obyvateľov Petržalky.

Nie sociálne siete, ale osobný kontakt

„Pomoc v núdzi je výsostne osobná záležitosť, aj preto šírime informácie o tejto našej aktivite nie cez sociálne siete, ale klasickými oznamami po bohoslužbách, ktoré si potom ľudia odovzdajú medzi sebou“, hovorí Košta.

„Charita nie je iba pomoc, je o vzťahu“, vysvetľuje. „Bez vzťahu je to sploštené, my chceme v rámci našej farskej charity tieto vzťahy budovať“, dopĺňa.

„Dobročinnosť mení už darcov samotných, pomáha nielen obdarovaným“, vysvetľuje Ján Košta.

V podcaste sa dozviete aj nových formách podpory núdznych a o charitatívnej pomoci, z ktorej majú za slovenské peniaze napríklad pitnú vodu v Iraku, či zdravotnú starostlivosť pre deti v africkej Ugande.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Veľmi sa na neho hnevám, on nám veľmi ublížil, ale nechcem žiť nenávisťou, hovorí Dominika Kováčiková, ktorej manžela zabil pri nehode opitý šofér. V jedinom okamihu tak prišla o milovaného muža i otca ich dcéry Alžbetky no a dodnes si v sebe nesie následky tejto tragickej nehody. Podľa nej tresty za jazdu v opitosti treba sprísniť.  

Bola nedeľa večer a oni, plní života, stáli na zastávke MHD. A pred sebou mali ešte prakticky celý život. Stačil však jeden jediný okamih a opitý šofér im vzal všetky nádeje, sny a dokonca aj ich životy. Tragická nehoda na bratislavskej Zochovej ulici otriasla zrejme celým Slovenskom. Takéto nehody však neberú životy a nádeje iba ich priamym obetiam.  Obeťami takýchto nehôd sú však nielen tí, ktorí v nich umreli, ale sú nimi aj ich rodiny a blízki. Aj im sa totiž v tom jednom jedinom okamihu zrúti celý ich doterajší svet ako aj ich sny a nádeje.

Vinou opitého šoféra prišla o svojho milovaného manžela, a otca ich iba niekoľkomesačnej dcéry Alžbetky, aj Dominika Kováčiková. A s následkami tejto tragédie musí žiť dodnes.

 Ako sa dá zmieriť s tragickou smrťou milovanej osoby, kde v takýchto chvíľach hľadať silu a dôvody ďalej žiť a dá sa odpustiť či aspoň zmieriť s vinníkom? A pomohli by vyššie tresty pre vodičov jazdiacich pod vplyvom alkoholu či inak nerešpektujúcich pravidlá cestnej premávky?

 Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Tento týždeň bude na pracoviskách Špecializovaného trestného súdu rušný a riešiť sa budú dôležité kauzy. V Pezinku sa pred senát podstaví Ján Kaľavský, bývalý policajt, šéf operatívcov v NAKA, ktorý podľa obžaloby z polície vynášal, a to vo veľkých kauzách. Protihodnotou mali byť peniaze, autá, ale aj okná na chalupu. V Banskej Bystrici zas pokračuje súd s jedným oligarchov z pozadia Smeru Jozefom Brhelom a spol v kauze Mýtnik, ktorá je o predražených IT službách. Všetko kauzy, ktoré hovoria o pokrivenom obraze krajiny so systémom „našich ľudí“. Téma pre kolegyňu z investigatívneho tímu Lauru Kellöovú.

Vojna v polícii a jej ústredný muž

Mal byť zdrojom informácií pre vyšetrovateľov Naka, informácie z polície však skôr vynášal a profitoval z toho. Príbeh Jána Kaľavského v jednej vete. Skončil s obžalobou z korupcie a zneužitia právomoci verejného činiteľa, prípad je pre sudcom Špecializovaného trestného súdu.

Pochybnosti vzbudzoval už pre svoj „raketový“ postup v Národnej kriminálnej agentúre, kde sa pomerne rýchlo stal šéfom operatívcov. Stalo sa to „bez toho, aby mal skúsenosti v operatíve“, opisuje Laura Kellöová.

Zvláštny postup policajnej inšpekcie

„Ak človek vypovedá o trestnej činnosti druhých, ale i seba, nedá sa racionálne vysvetliť, prečo tieto priznania o korupcii neboli postúpené Špeciálnej prokuratúre, ktorá túto korupciu rieši?“, pýta sa investigatívna reportérka.

„Je to zvláštne a dúfam, že generálna prokuratúra to preveruje, prečo sa takto zachovala či už krajská prokuratúra v Bratislave alebo zložka policajnej inšpekcie – tím Oblúk, ktorý vyšetruje vyšetrovateľov Čurillu a spol. na Naka“.

Niekdajší „kráľ“ IT biznisu

Na Špecializovanom trestnom súde v Banskej Bystrici zas pokračuje hlavné pojednávanie v kauze Mýtnik. Je o predražených IT službách, pri ktorých mal štát podľa obžaloby prísť o vyše 40 miliónov eur.

Pozornosť vzbudzuje aj preto, že pred súdom stojí aj jeden z mecenášov a oligarchov z ekonomického pozadia Ficovho Smeru - Jozef Brhel.

Ako sa podpísali tieto kauzy pod stav krajiny? A vysporiadajú sa súdy s ľuďmi, ktorí ich organizovali?

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Deje sa to hlavne takto pred zimou, že ľudia na ulici kradnú naschvál, aby sa na zimu dostali do väzenia pretože je to pre nich pravdepodobne najdostupnejšie miesto, kde majú zabezpečené teplo, stravu a zdravotnú starostlivosť, hovorí o ľuďoch bez domova šéfka organizácie Vagus Alexandra Kárová.

 Znie to ako z Čapkových prvorepublikových románov, no deje sa to aj dnes a deje sa to tu, u nás. Nejeden človek bez domova sa na zimu radšej pred chladom života na ulici dobrovoľne “ukryje” do tepla väzenia. Áno, i to je Slovensko 21. storočia.

Slovensko, ktoré doteraz nemá prijatú žiadnu celonárodnú koncepciu prevencie bezdomovectva a práce s ľudmi na ulici. Na ulici a bez domova sa však môžete ocitnúť veľmi ľahko, niekedy aj napriek tomu, že celý život poctivo pracujete. Na ulici a bez domova nájdete bývalých chovancov detských domovov, ale aj penzistov no a niekedy k pobytu na ulici stačí, že máte nejakú vážnejšiu zdravotnú diagnózu či hendikep. Medzi takzvanými “bezdomovcami” je totiž vysoké percento tých, ktorí majú nejaký vážny zdravotný problém alebo trpia nejakou duševnou chorobou. No a ak máte popritom aj dlh na zdravotnom poistení, máte smolu a štát sa o vás a vaše zdravotné problémy začne zaujímať až vtedy, keď skolabujete alebo je váš život v skutočnom ohrození. “Je to nekonečný bludný kruh”, opisuje túto nelogickú a beznádejnú pascu v poskytovaní ústavného práva na zdravotnú starostlivosť šéfka organizácie Vagus, ktorá sa o ľudí bez domova stará, Alexandra Kárová.

Ako ovplyvnil súbeh krízy inflačnej, postpandemickej a energetickej, situáciu ľudí bez domova a ako sa odráža na činnosti organizácií, ktoré sa týmto ľuďom venujú? Aká je šanca dostať sa z ulice k sociálne dostupnému bývaniu a aká je šanca, že bez takéhoto bývania získate trvalejšiu prácu? A prečo štát nezaujíma zdravotný stav ľudí bez domova a akú to má ľudskú i ekonomickú logiku? Témy a otázky pre šéfku organizácia Vagus Alexandru Károvú.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Rusi naďalej cielia na energetickú infraštruktúru Ukrajiny. Napríklad v stredu večer bola časť Kyjeva po zásahu ruských rakiet bez vody a elektriny. Ako sa dokážu Ukrajinci pripraviť na takúto situáciu? Kam v tomto smere môže Rusko zájsť? A ako ovplyvní zima situáciu na fronte - čo sa týka terénu, presunu techniky či používania zbraní?

Téma pre analytika Pavla Havlíčka z Asociácie pre medzinárodné otázky.

Podľa neho ruské raketové útoky na energetickú infraštruktúru zásadnym spôsobom poznamenávajú bežné životy Ukrajincov. Niektoré ukrajinské mestá obmedzujú dodávky aj zámerne, aby šetrili. V podcaste opisuje, že Kyjev pôsobí ako temné miesto, kde sa nesvieti, nefungujú obchody, či benzínové stanice.

„Je to každodenná realita, kedy Ukrajinci zvyknú po zatmení používať sviečky a presúvajú sa tak sa do pomyselného stredoveku v dôsledku ruskej agresie," hovorí Havlíček.

Podľa analytika sa Rusi nebudú brániť tomu použiť akúkoľvek metódu. „Aby čo najviac zničili, ponížili a ochromili ukrajinskú spoločnosť a západnú podporu Ukrajine."

Zima podľa neho okrem každodených životov Ukrajincov skomplikuje aj situáciu na fronte - a to logistiku, zásobovanie či presuny vojsk. Podľa neho tiež budeme skôr sledovať spomalenie bojov či preskupovanie síl.

V podcaste tiež opisuje, ako zima oplyvní aj samotné vojenské operácie. „Je náročnejšia pre vojakov, pre spotrebu paliva, techniku. Všetko je zložité a viac sa kazí," opisuje.

Počas čiastočnej mobilizácie si niektorí ruskí muži museli priniesť svoje vlastné uniformy, topánky a nedostali základné vybavenie, ktoré malo byť na skladoch, no bolo rozkradnuté - spomína tiež Havlíček v podcaste.

Analytik tiež opisuje, že síce Putinova popularita klesá, ale nemožno hovoriť o jeho konci. „Nevypovedá to, že by chceli koniec Vladimira Putina, skôr je tu nejaká frustrácia z toho kam sa vojna bude uberať a rovnako aj celá krajina. Tam žiadne dobré východisko dnes neexistuje."

Podľa Havlíčka v Rusku ešte dôjde k mobilizácii, ale nebude to už ako naposledy. Tá rozšírila kritiku vedenia operácii.

Podcast nahrala Denisa Hopková.