Bez obalu 🎙

V Košiciach už cítia nárast počtu utečencov z Ukrajiny, ktorí utekajú pred zimou. Podľa štátu zatiaľ problém nemáme, no všetci sa už pripravujú na druhú utečeneckú vlnu. Budú opäť potrební dobrovoľníci?

Milióny ľudí na Ukrajine žijú v provizórnych podmienkach a Rusko im likviduje možnosti ako si zakúriť. Ako sme tentoraz pripravení? Bude to opäť na pleciach samospráv a dobrovoľníkov, alebo má štát nejaký plán? A ako môžete Ukrajincom pomôcť aj vy? Pýtali sme sa mesta Košice, rezortu vnútra, poradcu premiéra a aj šéfa humanitárnej organizácie Adra.

V dnešnom podcaste Ráno Nahlas sa dozviete aj to, ako sa dá Ukrajincom najefektívnejšie pomôcť – má zmysel posielať im zimné bundy? A ako sa začlenili do spoločnosti ukrajinskí utečenci, ktorí k nám prišli už v marci?

Nahrával Peter Hanák.

Ako spoločnosť, máme totálne zdeformované chápanie solidarity, súcitu, pocitu empatie i vzájomnej dôvery. A na vrchole tohoto rozkladu spoločnosti sú politici, ktorí sa starajú iba o seba a majú pocit, že štát slúži len im. Slovenský štát je tak pre vlastných občanou akousi nepriateľskou entitou, hovorí publicista Michal Havran. Napriek tomu tvrdí, že našou povinnosťou je za túto krajinu zabojovať.

 “Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať,” napísal kedysi jeden kultový, no zároveň aj kontroverzný, slovenský básnik. Slovensko je domovom nás všetkých, ktorí sme sa tu narodili alebo tu žijeme. Čoraz častejšie sa však stretávame s jeho násilným privlastňovaním, raz jednou a potom zasa inou skupinou obyvateľov, či ich politických, ideových alebo náboženských predstaviteľov.

 Komu teda patrí Slovensko a čo je to ten vysnívaný “Dorotkin” domov z Krajiny Oz? Prečo tu toľko ľudí necíti spolupatričnosť s krajinou, v ktorej sa narodili či v nej žijú a prečo majú pocit, že ich zrádza ich vlastná vlasť? A prečo sa v tomto štáte aj 33 rokov po Nežnej, mnoho z nás necíti byť suverénmi moci, teda tými, ktorým štát slúži, no neraz je to presne naopak, a my máme pocit, že sme v pozícii akýchsi sluhov štátu? A prečo štát umenšuje pocit vzájomnej solidarity a pocitu toho, kto do našej spoločnosti ešte patrí a zaslúži si našu spoločnú empatiu i starostlivosť? No a napokon, prečo, i napriek tomu všetkému, stojí za tento štát zabojovať? Témy a otázky pre publicistu Michala Havrana

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Na Zemi je nás osem miliárd. Podľa OSN už týždeň. Ak však aktuálne trvá ľudstvu nárast o miliardu približne jedenásť rokov, prvú miliardu sme prekročili v roku 1803. Na prelome vekov nás malo byť okolo 250 miliónov a v neolytickej dobe, ktorej začiatok sa datuje ešte o osem tisícročí späť, to boli rádovo milióny.

Medzníkom je priemyselná revolúcia zo začiatku 19. storočia. „Tá je pre nás kľúčová. Po nej nasledovala demografická revolúcia, ktorá je len jej následkom“, vysvetľuje demograf Branislav Bleha.

Nenaplnili sa ale katastrofické predpovede Paula Ehrlicha z jeho už klasického diela „Populačná bomba“, podľa ktorého mali v roku 2000 na Zemi žiť desiatky miliárd ľudí v stálom konflikte a v ničivých vojnách.

Ak majú byť podľa Branislava Blehu roky 2038 a 2059 rokmi deviatej a desiatej miliardy, a teda stále signálmi rastu, po roku 2070 demografické modely naznačujú začínajúci pokles svetovej populácie.

Slovensko 2080

„Slovensko bude mať v roku 2080 od 4,5 do 4,8 milióna obyvateľov, maximálne“, tvrdí demograf Bleha. Tieto počty vychádzajú z pripravovaného demografického modelu pre rok 2080. Posledné sčítanie obyvateľstva z roku 2020 pritom hovorí, že na Slovensku dnes žije 5,4 milióna obyvateľov. Podľa tejto prognózy nás tak bude o takmer milión menej.

Nápor na dôchodkový systém

Ak sme na Slovensku len nedávno prekročili hranicu, že tu máme viac seniorov ako detí, v roku 2060 by mal tvoriť pomer seniorov k deťom dva ku jednej. Dôsledky? Dôchodkový systém musí počítať s náporom, aký tu ešte nebol. „Dvíhanie veku odchodu do dôchodku, či druhý pilier sa z tejto perspektívy ukazujú už dnes ako nevyhnutnosť“, tvrdí Bleha.

Pozornosť politík si podľa neho zaslúži aj podpora natality. „Už dostupnosť predškolských zariadení by bola veľkým krokom vpred“, poukazuje demograf.

Verejné politiky, ktoré reflektujú demografické prognózy však podľa neho predpokladajú politikov, ktorí by pozerali poza horizont vlastného volebného obdobia.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

To, že tu po roku 1989 neprebehlo niečo na vzor Norimberského tribunálu po vojne, považujem za jednu z kľúčových chýb natupujúcej demokracie, teda to, že tu neboli ľudia súdení za zločiny komunizmu.Pre mňa komunizmus nebol bežnou etapou našich dejín, ale je to, rovnako ako fašizmus či nacizmus, zločinným režimom a nepotrestanie zla počas komunizmu doteraz vytvára obrovské bremeno pre náš právny štát, hovorí filozof a spoluautor dokumentárneho cyklu o tajnej štátnej bezpečnosti (ŠTB) Fedor Blaščák. A ako fungovala tajná polícia za socializmu?

ŠTB, trojpísmenková skratka, ktorá po februárovom puči v roku 1948 vyše 40 rokov naháňala strach a hrôzu. Štátna tajná bezpečnosť to totiž boli nezákonné výsluchy, nezákonné sledovačky i brutálne výsluchy neraz končiace až tragicky. Represálie masového rozsahu voči všetkým ideovým, náboženským či politickým odporcom spcialistického režimu a jeho vládnucej komunistickej strany. No a za tým všetkým sa ukrývla aura tajomnosti, nepostihnuteľnosti a doslova všemocnosti príslušníkov tajnej polície a jej všakovakých konfidentov a donášačov.

Kto boli ľudia slúžiaci v tomto obušku KSČ, na základe čoho mali moc a ako vlastne ŠTB fungovala? Akúrolu hrali eštebáci v Novembri 89, prečo neboli za svoje zločiny súdení a kam sa po zmene režimu rozpŕchli? No a napokon bol Alojz Lorenc génius zla či len banálny zločinec?

Témy a otázky pre filozofa, publicistu a spoluautora dokumentárneho cyklu o ŠTB Fedora Blaščáka.  

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Investigatívne centrum Jána Kuciaka v spolupráci so skupinou zahraničných novinárov získalo informácie, ktoré ukazujú, že vrah zo Zámockej sa dlhé roky radikalizoval v prostredí Terrorgramu. Rovnakou radikalizáciou prešli minimálne dvaja ďalší Slováci, no podarilo sa ich odhaliť predtým, ako by spáchali teroristický čin - píšu tiež novinári v texte.

Jedným z nástrojov propagandy Terrorgamu je vyhlasovanie bielych masových vrahov za „svätých“. Na ich propagovanie využívajú aj takzvaný „Kalendár svätých“ - kde každý mesiac zdieľajú historické násilné teroristické činy. Viac v podcaste povie autorka textu Karin Kőváry Solymos.

„Kľúčovým zistením bolo, že vrah zo Zámockej sa radikalizoval dlhé roky práve v prostredí Terrorgramu," hovorí v podcaste Kőváry Solymos. Ide o uzavretú sieť, takže získanie informácií o aktivite a obsahu bolo podľa nej komplikované. Pomohli im experti, vďaka ktorým pochopili, ako tam prebieha proces radikalizácie.

Kőváry Solymos opisuje, že na platforme sa šírí nenávisť voči Židom, príslušníkom LGBTI + komunite a mnohým ďalším. „Snažia sa inšpirovať jednotlivcov, aby uskutočnili útoky."

Radikalizuje sa na Slovensku čoraz viac mladých ľudí? V podcaste odpovedá expert na extrémizmus Daniel Milo.

„To, že sa za posledných niekoľko mesiacov vynorilo viacero prípadov svedčí o tom, že online radikalizácia a mód osamelých vlkov je čím ďalej tým viac výraznejší na Slovensku," tvrdí expert. Bezpečnostné zložky by sa tým mali podľa neho zaoberať, pretože podľa neho pôjde aj o trend do budúcnosti.

Ako vyzerá taka normalizácia extremistického obsahu? Milo vysvetľuje, že veľakrát sa deje aj cez humor a satiru. Ide o to, aby potenciálni sympatizanti prekonali prvotný odpor.

„Je to len vtip, nemyslíme to vážne. Postupne sa hranica posúva," hovorí. Ide tiež napríklad o zobrazovanie násilných fotiek a streamovanie násilnych trestných činov, ktoré majú otupiť citlivosť.

No a čo ukazuje prípad nedávno odsúdeného extrémistu známeho pod prezývkou Slovakbro a má polícia páky, aby vedela zabrániť činom, ako na Zámockej? Podľa Mila by sme potrebovali armádu policajtov, aby sme dokázali zmonitorizovať všetky platformy.

No a ako si môžu rodičia všimnúť, že ich dieťa prepadlo extrémistickým platformám? A prečo niekto prepadne takému obsahu? Odpovie psychológ Marek Madro.

Podcast spracovala Denisa Hopková.

„Bolo pre mňa sklamaním, že tí, čo gniavili túto spoločnosť po ideovej a morálnej stránke, sa odrazu hlásili ako veľkí demokrati, ľudskoprávni aktivisti a národ im v mnohých prípadoch naletel. „Odpustiť áno, ale znova ich dostať na výslnie, to bola naša zbabelosť a veľká slabosť“,  spomína operný spevák František Balún.  To je jedna z reflexii Novembra 89 v našom dnešnom mimoriadnom podcaste, ktorý je venovaný fenoménuNežnej revolúcie a tomu, ako tieto udalosti reflektujeme po 33. rokoch.

November 89, jeden z kľúčových dátumov našich moderných dejín. 17. november 1989,to je začiatok Nežnej revolúcie, ktorá nás tranformovala z pasívneho objektu vlastných dejín na ich  subjekt, teda tvorcov toho, v akej spoločnosti budeme žiť a akú spoločnosť si my sami vytvoríme. Aká bola teda naša už vyše tr desiatky rokov dlhá puť demokraciou a ako vnímame udalosti Novembra 89 z odstupu 33. rokov?

V dnešnom mimoriadnom podcaste sa na fenomén Novembra 89 pozrieme očami pamätníkov, ale aj tých, ktorí v tom čase ešte ani len neboli na svete a Nežná revolúcia je pre nich iba dátumom z hodín dejepisu či spomienkami ich rodičov a prrodičov. Fenomén Novembra 89 v reflexii sociológie, etnológie, historie, teológie aj politológie.  

V dnešnom mimoriadnom podcaste si tak môžete vypočuť operného speváka Františka Balúna, teológa Tomáša Halíka, sociologičky Zuzany Fialovej, etnologičky Moniky Vrzgulovej, fillozofa a spolutvorcu seriálu o ŠTB Fedora Blaščáka, ľavicového aktivistu a odborára Jána Košča, filozofa a právnika Michala Liptáka a zakladateľky kanálu “Dejepis inak”  Sandry Svitekovej.

Pekný deň a pokoj v duši, i v mene kolegov, praje Braňo Dobšinský

Priatelia, ste skvelí! Dnešný deň si do kalendára značím ako deň oslavy lásky k Slovákom! Slovensko to nie je Blaha, Fico, Mazurek ani Chmelár. Slovensko ste vy!

Status vojnového fotografa a dokumentaristu Juraja Mravca. Opäť sa vybral na Ukrajinu. Tentoraz však do mesta, ktoré jasá slobodou. Do Chersonu. Napriek tomu je mesto na pokraji humanitárnej katastrofy – zničené, bez kúrenie či elektriny. Pomocou však budú aj spacáky a sviečky, ktoré zo Slovenska do oblasti doručí vojnový dokumentarista. Prečo to robí a je rozdiel dokumentovať slobodu od dokumentovania tomu, čo jej predchádzalo – teda vojny? Odpovie Juraj Mravec.

„Som zvedavý, čo mi miestni povedia na život pod ruskou okupáciou. Človek sa až bojí domyslieť, čo za príšernosti tam boli“, hovorí Mravec.

Ne cestu sa vydal autom známeho, ktoré na spiatočnej ceste nechá ako dar ukrajinským ozbrojeným silám. A smeruje tam so zásielkou spacákov a sviečok, ktoré sú výsledkom ani nie trojhodinovej výzvy na sociálnej sieti.

„Bol som až dojatý, ako ľudia chodili. Tri hodiny som sa nezastavil. Mladí i starší nosili nové spacáky, stovky sviečok i nejaké baterky, čelovky a tiež zápalky.“

Z kapacitných dôvodov Juraj Mravec výzvu predčasne ukončil s poďakovaním: „Priatelia ste skvelí. Dnešný deň si do kalendára značím ako deň oslavy lásky k Slovákom! Slovensko to nie je….

Keď ticho kričí

Vojnu na Ukrajine optikou vojnového fotografa a dokumentaristu Juraja Mravca môžu ľudia zhliadnuť aj v Bratislave na výstave v Univerzitnej knižnici. Jeden z návštevníkov zareagoval na vystavené fotografie aj odkazom v knihe návštev: „a silent cry of humanity“. Fotoreportér Mravec hovorí, že „fotografia je naozaj tichým dokumentom o dejinách“. „Ak je autentická, má silu vzbudzovať v človeku najsilnejšie emócie“, hovorí o svojej skúsenosti Mravec.

V podcaste sa tiež dozviete, či je rozdiel medzi fotením bied vojny a radosti zo slobody, rovnako ako sa vysporiadava so strachom, alebo tiež to, že „fotografia si ma našla“, ako konštatuje Juraj Mravec.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vraždu na Zámockej som čakala. Už dlho som varovala, že sa tu nad menšinami čoraz viac sťahujú mraky takže som čakala, že jedného dňa bude na rade aj teplá komunita a že to nie je otázka, či vôbec, ale kedy no a žiaľ, napokon sa to udialo. Hovorí na margo dvojnásobnej vraždy z nenávisti na Zámockej ulici dlhoročná LGBTI aktivistka Hana Fábry. A ako sa stal z Jána Čarnogurského “významný teplý aktivista”?

Hana Fábry stála v prvej línii boja za práva teplej komunity už od začiatku 90. rokov kedy založila aj prvé lesbické združenie na Slovensku Museion. Kam sme sa teda za tých 30 rokov v zrovnoprávnení práv ľudí z LGBTI komunity vlastne posunuli a prečo žiadajú dnes aktivisti to isté, čo žiadali už pred vyše dvadsiatimi rokmi? Ako vyzeral život “teplej komunity” na začiatku divokých a násilníckych 90. rokov a majú to dnes mladí gejovia a lesby ľahšie ako vtedy? No a ako sa stal z predsedu KDH a ministra spravodlivosti Jána Čarnogurského “teplý aktivista”?

O vražde na Zámockej, následkoch z nej vyplývajúcich, ale najmä o živote “teplej komunity” ako aj o boji za ich práva za uplynulých 30 rokov s aktivistkou Hanou Fábry

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Škandálne výroky arcibiskupa Orosch spôsobili slovenskej cirkvi veľkú medzinárodnú hanbu“, tak reaguje na kauzu s „interným“ obežníkom trnavskéh arcibiskupa český teológ s medzinárodným renomé Tomáš Halík.

„Predpokladal som, že mons. Orosch si uloží nejakú formu pokánia už po extemporé pred prezidentskými voľbami, že sa zdrží komentovania spoločensko-politickej oblasti, no nestalo sa tak“, hovorí nositeľ prestížnej Tepletonovej ceny v exkluzívnom rozhovore pre podcast portálu Aktuality.sk Ráno Nahlas. Halík narážal na Oroschove vyjadrenia, že kto by dal svoj hlas Zuzane Čaputovej, dopustil by sa ťažkého hriechu. Tieto vyjadrenia označil český teológ za „priamy rozpor s učením cirkvi“.

Halík pripomína „nezvyčajne tvrdé slová“ pápeža Františka, ktoré adresoval kňazom a biskupom pred rokom v katedrále sv. Martina v Bratislave.

„Sebakastrácia slovenského katolíctva“

„Ak má mať cirkev v slovenskej verejnosti nejakú váhu, nutne by potrebovala niekoho, ako bol arcibiskup Bezák – človeka, ktorý by staval mosty medzi cirkvou a občianskou spoločnosťou“, tvrdí Halík. Že sa oň Slovensko pripravilo, označil za „sebakastráciu“ slovenského katolíctva.

„Katolíckosť bez kresťanstva“

Ako by na Oroschove slová z „interného“ obežníka reagoval podľa Tomáša Halíka Ježiš?

„Zrejme by prišiel s pokarhaním a tým, čo diskreditujú církev, by povedal: Nerobte z božieho domu tržnicu so strachom, predsudkami a nenávisťou. Inak nesiete spoluzodpovednosť za desivé následky intolerancie - potom aj na vašich rukách bude krv, ktorú prelievajú fanatici.“

Teológ Halík hovorí o „katolíckosti bez kresťanstva“. Spočíva podľa neho v „nenávisti voči moslimom, Židom, homosexuálom, imigrantom, intelektuálom, liberálom, skrátka proti všetkým, ktorí sa nevojdú do ich úzkeho sveta strachu a nenávisti“. Z viery, lsáky a nádeje v duchu Ježišovho evanjelia tam „nezostalo nič“.

V podcaste sa dozviete aj o Halíkovom postoji k LGBTI+ ľuďom, o pohľade teológie na tému, či dokáže byť pre túto skupinu cirkev domovom, teda miestom prijatia.

„Každý, kto má s tými ľuďmi pastoračnú skúsenosť, vie, že (oficiálna náuka cirkvi) nemôže byť posledným slovom“, tvrdí. Odkazuje pritom na „jedinečnosť“ každého ľudského príbehu, ktorá sa má odrážať aj v prístupe k nim.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame

Takto nenaletíte na reklamné triky. Vysvetľuje expert, ktorý ich vymýšľa.

Energie ešte nezdraželi a ľudia už boli presvedčení o opaku. Zľakli sme sa a začali sme šetriť, a to v panike často iracionálne. Matej Šucha je behaviorálny ekonóm. Radí napríklad obchodom, ako zlepšiť predaj. V podcaste Ráno Nahlas vysvetľuje, ako neskočiť na niektoré triky, ale aj ako sa dá najefektívnejšie ušetriť.

Šetrenie v panike ublíži sektorom, ktoré trpeli aj počas pandémie – napríklad gastru či kultúre. Na alkohole alebo cigaretách naopak Slováci nešetria, hovorí Matej Šucha. Podľa neho aj chudobný človek vie ušetriť veľa peňazí. Ako na to? Receptov je hneď niekoľko – malé výdavky, ich lepšia revízia, či napríklad stopka impulzívnemu nakupovaniu. Pomôže nám počkať medzi výberom tovaru a jeho nákupom? Minieme viac, keď platíme kartou?

A čo napríklad reklamné kupóny? Sú výhodné, alebo ide o spôsob, ako vás donútiť minúť viac peňazí?

Matej Šucha hovorí, že štáty ako Fínsko majú oveľa lepšiu komunikáciu vlády s občanmi a dokázali svojich občanov lepšie motivovať k značným úsporám. Čo by teda mala robiť naša vláda? Podľa neho by na vidieku mohli ľuďom pomôcť ušetriť aj kňazi.

Nahrával Peter Hanák.