Bez obalu 🎙

Vojna na Ukrajine trvá už osem mesiacov. Kam sa pohli udalosti v Rusku? Je režim Vladimíra Putina aj po ohlásenej čiastočnej mobilizácii naďalej stabilný? Aké signály prichádzajú z Kremľa a čo ďalej od Putina čakať?

No a zapojí sa do vojny aj Bielorusko na čele s Alexandrom Lukašenkom? Téma pre reportérku a znalkyňu postsovietskeho priestoru Petru Procházkovú, ktorá od roku 1992 do roku 2014 pracovala ako spravodajkyňa v Moskve.

Podľa reportérky Petry Procházkovej je režim Vladimíra Putina aj po ohlásenej mobilizácii naďalej stabilný. „Vidíme, že režim ustál mobilizáciu, pred ktorou varovali Putina a aj on sám si uvedomoval, že je to riskantný krok. No učinil to s vierou, že to režim vydrží a skutočne zatiaľ vydržal."

Podľa nej existujú viaceré možnosti, ako sa Rusko vyrovná s nepriaznivým vývojom na ukrajinskom fronte - napríklad, že Putina odstránia zo scény a začnú vyjednávať so Západom. Myslí si, že v určitých ruských kruhoch sa vedú rozhovory o tom, či nahradiť Putina a kým. „Ale keďže neexistuje vo veľkej časti ruskej politickej elity konsenzus, ako situáciu riešiť, tak nie sme svedkami puču, prevratu, pokusu o odstránenie Putina,” tvrdí.

Vidí aj rôzne možnosti vývoja v prípade, že by ruský prezident ostal pri moci - napríklad, že bude krajina používať voči Ukrajine brutálnejšie metódy alebo si počká na vývoj situácie v Európe, ktorú podrobne sleduje. „Putin sa spolieha na rozmaznanosť európskeho obyvateľstva a predpokladá, že keď nám v obývačke klesne teplota o dva-tri stupne, budeme ochotní komfort vymeniť za podporu Ukrajinu."

No a môže sa Bielorusko zapojiť do vojny napriek tomu, že to Alexander Lukašenko nechce? Podľa novinárky sa zatiaľ bieloruskému prezidentovi darí presviedčať Putina, no to sa môže zmeniť.

Podcast pripravila Denisa Hopková.

Nenávisť, ktorá sa premenila na smrtiace strely. Vyhasnuté životy príslušníkov zaznávanej menšiny. Zasiahnutá komunita LGBTI+, lebo predchádzajúce ciele nevyšli. V hľadáčiku páchateľa premiér. A nasledovať mali ďalšie – politici, Židia, novinári… Ak teda máme dočinenia so zločinom z nenávisti, inšpirovaným sociálnymi sieťami plnými nenávistných prejavov, ako na túto nenávisť z virtuálneho priestoru? Téma pre Tomáša Kriššáka, odborníka na dezinfo obsah na sociálnych sieťach.

„Priznám sa, že som mal aj obavy, lebo vzhľadom na to, čomu sa venujem, viem, že moje meno sa pravidelne objavuje v skupinách ľudí, ktorí zdieľajú podobný svetonázor ako vrah zo Zámockej“, tvrdí odborník na dezinfo obsah na sociálnych sieťach z Gerulata Technologies.

Nenávisť, ktorá sa prepracuje až do polôh nebezpečenstva ohrazenia života, sa podľa neho rodí postupným a pomalým akceptovaním už „bežnej všednej neznášanlivosti, homofóbie“ vo virtuálnom priestore, tvrdí.

Aj pre radikálov typu vraha zo Zámockej je príznačné, že ich začiatky nie sú hneď najtvrdší extrém. „Oni sa k tomu prepracujú postupne“, tvrdí Kriššák.

Aj na príklade pandémie a jej života na online platformách Tomáš Kriššák popisuje aktivitu „kognitívnych recidivistov“. Ide o ľudí, ktorí dlhodobo manipulujú verejnosť v najkrízovejších obdobiach, čím jej „nekonečne ubližujú“. Napríklad pretláčaním naratívu o škodlivosti očkovania. „S výsledkom: nízka zaočkovanosť rovná sa tisíce zbytočných úmrtí, ktorým sa dalo predísť“, ilustruje ich aktivity.

Prečo to robia?

„Lebo im to robí dobre, chcú ovládať spoločnosť, manipulovať ju cez strach, ktorý do nej zasiavajú“, vysvetľuje Kriššák.

Dlhodobé vystavenie konšpiračným teóriám a nepravde mení postoje týchto ľudí na svetonázor, ktorý pre ne predstavuje až akési „osobné náboženstvo“, o ktorom sa nediskutuje. „Preto sme ako spoločnosť rozdelení“, tvrdí Kriššák. „A to nielen vo veľkom, ale aj na mikroúrovni rodín, vzťahov“.

Problémom je potom fakt, že ľudia si nevedia priznať, že sa mohli aj mýliť. „Človek aby ochránil svoje vlastné ego, je pripravený ísť aj proti najbližším, len aby nenarušil vlastný obraz o sebe samom“, tvrdí Tomáš Kriššák.

Proti nenávisti strategickou komunikáciou

Štát by mal podľa Tomáša Kriššáka na potenciál šírenia nenávisti (v rôznych podobách) reagovať stratégiami na rozvíjanie kritického myslenia, občianskeho vzdelávania a mediálnej gramotnosti. „Štát je v tomto len na začiatku“, konštatuje Kriššák.

Proti online nenávisti je potrebné bojovať pestovaním zdravých vzťahov. „Riešením je budovať dlhodobo dobrý vzťahy rodič – dieťa a dieťa voči sebe samému, aby malo zdravú sebahodnotu“, približuje Tomáš Kriššák z Gerulata Technologies.

Receptom je tiež „menej času online platformám, viac stretávaniu s živými ľuďmi“.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Bol to chlapec plný strachu, ktorému sa nedostalo v správny čas pomoc. Bol to chlapec, ktorý dával mnoho signálov no tie nikto nevidel ani nepočul. Mohol to byť výkrik o pomoc a o pozornosť, hovorí o páchateľovi vraždy z nenávisti na Zámockej ulici psychologička Marta Marošová. Základnou otázkou podľa nej je, čo urobiť, aby nám tu už takéto deti nebehali a aby neboli formovaní k takýmto hrozným činom, aký sa stal na Zámockej.

Na bratislavskej Zámockej ulici sa vraždilo a vraždilo sa z nenávisti. Rukou mladistvého vraha tam zomreli dvaja ľudia z LGBTI komunity a pred Slovenskom sa tak otvvorilo množstvo otázok. Otázok o tom, prečo sa to stalo, či sa tomu dalo zabrániť, ako sa venujeme našim deťom, v čom vyrastajú v prostredí neraz úplne anonymného internetu, akej odbornej pomoci sa deťom môže dostať, ale i o tom, v čom zlyhávajú školy a vzdelávací systém, nakoľko kľúčový je vplyv rodiny či prostredia rovesníkov no i témy našej tolerancie k inakosti a odlišnosti. témy a otázky pre psychologičku Martu Marošovú.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„V tom útoku vidím útok proti mne samému“. Tak vidí hlavný liberálny rabín Slovenska Miša Kapustin zločin zo Zámockej, pri ktorom 19-ročný radikalizovaný mladí zabil dvoch gejov. Útočil podľa neho proti hodnotám slobody, ktorú má každý ako dar. Rabín tvrdí „ako dar od Boha“.

Ešte na víkendovom protestnom zhromaždení v Bratislave vystúpil a povedal, že „teraz je doba, že každý musí povedať, na ktorej strane stojí“.

Útočník počítal s tým, že medzi jeho ďalšími možnými cieľmi mali byť aj židia. Okrem premiéra, politikov, menšín a novinárov.

Tí, ktorí majú vplyv na chod krajiny a spoločnosti – rabín hovorí o decision makers – o tých, čo rozhodujú a svojimi rozhodnutiami ovplyvňujú ďalších, by sa mali jasne vyjadriť, že „nie je normálne zabíjať odlišnosť“. Na mieste dvoch zastrelených príslušníkov LGBTI+ komunity mohol byť podľa neho ktokoľvek a preto to potrebuje jasné odsúdenie a zastanie sa aj možných obetí. „Teraz potrebujú podporu oni, nevieme, kedy v budúcnosti niekto z nás“, tvrdí.

Ako sa judaizmus stavia k homosexualite?

Hoci biblické texty hovoria aj o „ohavnosti“, rabín Kapustin tvrdí, že dôležitá je interpretácia a pri nej zas kontext.

Starozákonná kniha Levitikus označuje homosexuálny styk za „ohavnosť“ (hebr. to’evah) a nariaďuje zaň smrteľný trest. „Dnes nikto v židovstve nepovie, že za homosexuálne skutky je treba zabíjať“, vysvetľuje.

Starý zákon podľa rabína obsahuje napríklad texty o alkoholikoch, či tých, čo sa prejedávajú a ich rodičom dávajú právo „vyviesť ich pred brány mesta a zabiť“. Rabínska tradícia však podľa Kapustina hovorí, že naplnenie takýchto odporúčaní bolo výnimočné.

„V reformnom liberálnom judaizme hovoríme, že ak bol človek stvorený na boží obraz a ľudia zo sexuálnej menšiny sú rovnako jeho stvorením, musíme ich akceptovať a rešpektovať v plnom obsahu, také aké sú“, tvrdí Kapustin.

Praktizujúci homosexuáli sú podľa rabína Kapustina medzi samotnými rabínmi. „Volia si ich miestne komunity, ktoré s tým evidentne nemajú problém“, vysvetľuje.

Ortodoxné komunity si však podľa neho vyžadujú, aby bol ich rabín ženatý, „a to aj vtedy, keby to on nechcel“.

Liberálni rabíni na rozdiel od ortodoxných nemajú problém ani s požehnaním homosexuálnych zväzkov, rabín Kapustin však tvrdí, že „on na to ešte nie je mentálne pripravený“.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

K pochopeniu ľudského mozgu sme ešte veľmi ďaleko. Umelá inteligencia sa síce inšpiruje ľudským mozgom, ale nesnaží sa o jeho kopírovanie pretože tým by zdedila aj jeho limity a obmedzenia a my chceme ísť až za limity ľudskej inteligencie. To hovorí jeden z našich najvýraznejších vedeckých talentov Michal Valko, ktorý sa venuje výskumu umelej inteligencie.

 Michal Valko pracuje v parížskom laboratóriu spoločnosti Deep mind a venuje sa umelej inteligencii, presnejšie skúma, ako myslíme my a ako myslí umelá inteligencia. Ako sa dá učiť “robot” a aká je v tomto učení úloha omylu a aká je rola zvedavosti? Aké sú limity umelej inteligencie, ako sa AI vie prispôsobovať neustále sa meniacemu svetu a kedy už za nás budú riadiť autá počítače?

Ráno Nahlas s vedcom a ambasádorom Eset Science Award Michalom Valkom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Sexuálna výchova je ešte stále veľké tabu.  Našim najväčším mýtom je, že takéto vzdelávanie sa netýka veriacich ľudí a narúša ich svet i hodnoty. To je neuveriteľný mýtus a nepravda lebo to sa samozrejme týka každého jedného človeka, hovorí Radka Mikšík so Spoločnosti pre plánované rodičovstvo. Prečo sa tak veľmi obávame vzdelávať naše deti v oblasti sexu a vzťahov a prečo si téma menštruačnej chudoby zaslúži našu pozornosť?

 Brutálna a nenávistná poprava ľudí s inou než takzvanou normálnou sexuálnou orientáciou na Zámockej ulici v Bratislave odhalila, že v téme sexuality panuje u nás ešte stále nesmierne množstvo mýtov i predsudkov. Jedným z nich je aj téma sexuálnej výchovy, teda vzdelávanie detí a mládeže v oblasti, ktorá k životu patrí presne tak, ako k nemu patrí napríklad dýchanie či medziľudská komunikácia a medziľudské vzťahy ako také. A práve preto si deti i v tejto téma zaslúžia kvalifikované informácie. Sexuálna výchova je u však nás ešte stále veľké tabu.

 “Rodičia by aj chceli, ale častokrát nevedia ako, pretože ani oni sami vzťahovú a sexuálnu výchovu nemali. Nevedia aký slovník použiť, nie sú si istí, v ktorom veku a ktorú (a ako) tému otvoriť a občas si myslia, že ak to so svojim dieťaťom otvoria, tak to potom dieťa začne aj v živote robiť no pritom je to presne naopak. Deti, ktoré majú informácie, začínajú so svojim sexuálnym životom neskôr a začínajú s ním aj oveľa zodpovednejšie. Lepšie poznajú svoje hranice, vedia povedať nie a vedia aj  rešpektovať nie iného človeka,” hovorí Radka Mikšík so spoločnosti pre plánované rodičovstvo a lektorka sexuálnej výchovy.  

Ako teda vzdelávať deti a mládež v oblasti sexuálnej a vzťahovej výchovy? Nakoľko je to téma, v ktorej deťom skutočne chýbajú informácie a ako im ich poskytnúť primerane veku a ich vlastnému záujmu? Prečo ešte i dnes v tejto oblasti panuje v rodinách taká tabuizácia tejto témy a s akými mýtmi a predsudkami musia naše deti bojovať? No a napokon, čo je to menštruačná chudoba a prečo je to téma, ktorá sa dotýka nás všetkých? Témy a otázky pre Radku Mikšík so Spoločnosti pre plánované rodičovstvo

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Poslanci sa dnes opäť pokúsia oživiť zamrznutý parlament. Schôdzu sa nedarí otvoriť už od momentu, keď liberáli Richarda Sulíka definitívne odišli do „tvrdej“ opozície, ako hovoria. Obštrukciou chceli sondovať, kto vlastne podporuje túto koalíciu. Na parlament pritom čaká zákon roka – či už úprava toho aktuálneho, či rokovanie o budúcoročnom – oba s miliardami pandemicko-vojensko-inflačno-krízovej pomoci. Zostane parlament zamrznutý aj do tretice? A aké sú pred krajinou možné scenáre? Téma pre Radoslava Štefančíka, politológa z Ekonomickej univerzity.

„Moje podozrenie bolo, že Sulíkovi ide od začiatku o predčasné voľby a vyzerá to tak, že SaS sa v tomto momente skutočne rozhodla k nim dospieť“, tvrdí politológ.

„Politika je o dohodách a každá niečo stojí. Predpokladám, že poslanci ako Taraba a Kuffovci – otec a syn – budú chcieť niečo za to, aby podporili návrhy vládnej koalície“, vysvetľuje Štefančík.

Krajine aj v kríze politickej by však radšej naordinoval „trápenie sa“ s menšinovou vládou, ako stav po prípadných predčasných voľbách a Roberta Fica „pripraveného na všetko“, aby sa aspoň nejakým spôsobom dostal k moci.

„Petrovi Pellegrinimu, napriek tomu, že sa verejne nemusia, by bol schopný ponúknuť nemožné, len preto, aby boli tým hlavným pilierom budúcej vlády“, vysvetľuje politológ.

Nenávisť s mocou zabíjať

V podcaste sa pozrieme aj na príčiny, prečo to na Slovensku došlo až k stavu, že nenávisť k menšine zabíjala. „Na počiatku bola nenávisť“, tvrdí Radoslav Štefančík, politológ, ktorý analyzuje „jazyk spoločnosti“. Tvrdí, že zo zodpovednosti sa politici v tomto prípade nevyvlečú.

Podcast pripravili Jaroslav Barborák.

“Myslím si, že predčasné voľby by boli možno menej rizikové ako pokračovanie takéhoto spôsobu vládnutia až do riadneho termínu volieb. Hrozí, že ak by tento spôsob vládnutia pokračoval, tak voliči, ktorí by boli ochotní a schopní voliť protisystémové strany budú skôr pribúdať, ako ubúdať,” tvrdí bývalý minister financií Ivan Mikloš. Či štátny rozpočet na budúci rok v parlamente prejde alebo krajine hrozí rozpočtové provizórium si odhadnúť netrúfa. A ako hodnotí kvalitu rozpočtu zostaveného Igorom Matovičom a jeho tímom?

 Slovensko už pozná to, ako by vláda chcela hospodáriť v budúcom roku. Po týždňoch očakávaní verejnosti i odborníkov, a doslova na poslednú chvíľu, predložilo ministerstvo financií pod vedením Igora Matoviča štátny rozpočet na budúci rok. Rozpočtu, vzhľadom na to, že vláda stratila v parlamente väčšinu navyše hrozí, že nebude schválený a Slovensko tak bude čeliť v čase energetickej krízy, protiruských sankcií a nebývalo vysokej inflácie rozpočtovému provizóriu.

Ako vníma rozpočet vládou nazvaný ako “rozpočet pomoci ľuďom” dlhoročný a rešpektovaný exminister financií Ivan Mikloš? A dokáže sa podľa neho vláda vyhnúť najprísnejším sankciám vyplývajúcim zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti a ak nie, čo nám hrozí? No a ako by Ivan Mikloš čelil ekonomickým výzvam dnešnej doby a kde má Slovensko ekonomické a reformné rezervy ?

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

(Rozhovor bol nahrávaný v stredu 12. 10.)

Putinova agresia voči Ukrajine a niekdajší najvyššie postavený Slovák v štruktúrach NATO.

Čo môže ukončiť vojnu? Je jadrový naratív odstrašovacím manévrom či reálnou možnosťou? A vojenské dodávky Západu možnou zámienkou na globálny konflikt či totálnu vojnu? Nakoľko veriť najnovším deklaráciam Moskvy o „pripravenosti na diplomatické riešenie“. Témy pre generála vo výslužbe Pavla Macka.

„Rusi vojnu začali a môžu ju aj pri svojom neúspechu aj ukončiť“, tvrdí Macko. „Stačí jeden rozkaz prezidenta Vladimíra Putina a ruské vojská sa môžu začať sťahovať a môžeme rokovať o mieri“, pokračuje. „Ale vynútiť si mier tým, že prídem ako silný chlap do krčmy, udriem dvoch chlapíkov a pošlem ich k zemi a poviem, že ja som tu najsilnejší a vy sa mi musíte podriať, je neakceptovateľné“.

Pavel Macko reaguje na vyjadrenia ruskej strany, že je „pripravené na rýchle diplomatické riešenia ukrajinskej otázky, no nie na úkor svojej bezpečnosti“. Pochádzajú z rozhovoru podsekretára ruskej bezpečnostnej rady Alexandra Venedikova.

Svetové spoločenstvo musí podľa generála Macka vyslať jasný signál. Putinovu agresiu už jednoznačne odsúdil svet. Formalizované je to aj výsledkom hlasovania valného zhromaždenia OSN, ktoré odsúdilo nedávnu anexiu ďalších území Ukrajiny. 143 krajín podporilo Kyjev, s Rusmi zostali len štyri krajíny: Bielorusko, Nikaragua, Severná Kórea a Sýria.

Generál Macko predpokladá dva scenáre ďalšieho vývoja: Alebo sa oligarchovia dohodnú a vinu za neúspech na Ukrajine zvalia na Putina a vymenia ho. „A to už do konca tohto roka“, tvrdí. Ak nie, konflikt sa bude naťahovať až do momentu, keď sa všetci „vysilia“.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Adriana Mesochoritisová je politologička a aktivistka z občianskeho združenia Možnosť voľby. Približne 15 percent interrupcií Sloveniek sa už teraz deje v Rakúsku. Slovensko patrí medzi najhoršie krajiny v Európe v právach žien. 

V parlamente je ďalší návrh týkajúci sa interrupcií. Jediný poslanec za PS Tomáš Valášek sa ho síce pokúsil obštruovať, no národná rada zrejme bude hlasovať, či obštrukcia prejde, alebo naopak dostane priestor návrh Anny Záborskej.

Politilogička Adriana Mesochoritisová sa celé desaťročia zaoberá rodovou rovnosťou a v minulosti pôsobila aj na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. Dnes kritizuje súčasného ministra Milana Krajniaka, ktorý podľa nej rozdáva dotácie na rodovú rovnosť protirodovým organizáciám. je to ako keby Kotleba dostal peniaze na boj proti rasizmu?

Interrupcie sú podľa nej na Slovensku príliš drahé - nedodržiava sa predpísaná cena 200 eur, ale kliniky si pýtajú aj ďalšie poplatky a cena je tak aj dvojnásobná. V mnohých krajoch takéto zariadenia chýbajú a lekári nevykonávajú interrupcie aj preto, že majú strach.

Pomoc rodinám by podľa Adriany Mesochoritisovej mala vyzerať tak, že zlepšíme sociálnu situáciu rodín, pomôžeme vybudovať škôlky a jasle. A čo hovorí na argumenty konzervatívcov, ktorí hovoria o právach plodu?

Rozhovor nahrával Peter Hanák.