Bez obalu 🎙

Stanislava Harkotová mapuje dianie na Ukrajine od roku 2015. V krajine sužovanej vojnou strávila súvisle niekoľko mesiacov. Sedem rokov reportérskej práce teraz preniesla do knihy Ešte sme nezomreli.

V knihe zobrazuje rôzne podoby vojny – ako sa dotýka nielen vojakov, ale aj bežných ľudí, dobrovoľníkov, či rodičov, ktorí stratili svoje deti.

„Zámerom bolo ukázať myšlienkový svet. Veľmi ma zaujíma idea typická pre Ukrajinu, a to sloboda a nezávislosť. V rozhovoroch som sa preto pýtala ľudí na slobodu. Rovnako tiež, či cítia nenávisť,” opisuje v podcaste.

 Niektoré životné príbehy si autorka  vypočula ešte pred pár rokmi a teraz v roku 2022 sa na Ukrajinu vrátila, aby sa pozrela na to, ako príbehy pokračujú.

„Mojím cieľom bolo ukázať, že tragédie, ktoré sa dejú na bojisku, sa diali už v roku 2014,” hovorí.

Kto sú hlavní hrdinovia knihy? Prečo práve Ukrajina? Odpovedá reportérka Stanislava Harkotová.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

„Holokaustové memento“ pred parlamentom a jedno z najvyšších štátnych vyznamenaní Ukrajiny. To všetko sa spája s organizáciou, ktorá v normálnych časoch zachytáva históriu, aby sa uchovala pre históriu. Dnes tú históriu aj tvorí. Občianske združenie Post Bellum. Len v horizonte hodín a dní viackrát vystúpilo z radu. Prečo? Téma pre jej riaditeľku Sandru Polovkovú.

„Igor Matovič je politik, znamená to, že má moc. Dostal sa k nej v demokratických voľbách. Má k nej teda pristupovať zodpovedne“, pripomína Polovková. „Nie je vôbec slušné, etické a morálne prirovnávať sa k ľuďom, ktorí si prežili hrôzy holokaustu“, dopĺňa.

Organizácia Post Bellum, na čele ktorej Polovková stojí, pred týždňom pred parlamentom rozložila postery s tvárami a príbehmi ľudí, ktorí na vlastnej koži pocítili hrôzy druhej svetovej vojny a holokaustu. Reagovala tak na Matovičove vyjadrenia, v ktorých sa prirovnával k ich situácii, či napádal novinárov ako posluhovačov Hitlera.

Polovková tvrdí, že zo stretnutí s obeťami nacistov, fašistov či komunistov, ktoré zaznamenáva, zvykne vychádzať s pocitom, že ich musí chrániť, lebo sa jej zdôverili s vecami, ktoré často nepovedali najbližším. „Prirodzeným dôsledkom je, že medzi nami vzniká priateľstvo“, tvrdí.

Nepomohla by takáto priama skúsenosť s nimi aj Igorovi Matovičovi a politikom, ktorí tie príbehy len používajú, či zneužívajú? „Nevidím dôvod, prečo tých ľudí, čo si zažili reálne hrôzy režimov, vystavovať takýmto stretnutiam, ich treba chrániť“, reaguje. Rovnako ako ich príbehy, „aby sa nezopakovali“.

Post Bellum a jeho riaditeľku Sandru Polovkovú najnovšie vyznamenal za pomoc Ukrajine Volodymyr Zelenskyj. Ako vyzerá pomoc v aktuálnej fáze vojny?

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Korupcia nie je jediný kanál, akým sa verejné zdroje vysávajú zo systému a potom chýbajú v školstve, zdravotníctve či sociálnych službách. Neuvážené a nehospodárne “atomovky” môžu mať pre našu spoločnú peňaženku úplne rovnaký efekt. Hovoríme o desiatkach miliónov, tvrdí dnes už bývalý analytik Útvaru hodnota za peniaze Ministerstva financií Tomáš Hellebrandt. Svoj odchod z UHP odôvodňuje praktikami ministra Matoviča.

Tomáš Hellebrand pracoval ako analytik Útvaru za peniaze. Ten patrí pod rezort financií a poskytuje vládnym politikom, predovšetkým ministrovi financií,  kvalifikované a odborne podložené prepočty ekonomických dopadov a finančných dosahov pripravovaných alebo už prijatých politických rozhodnutí, ako aj analýzy toho, čo nás to ktoré politické rozhodnutie bude, ako daňovníkov, stáť a či sa ho teda vôbec oplatí prijímať, v takej podobe, akej ju politici presadzujú. Nie všetkým politikom sa preto takéto takpovediac “kibicovanie” do ich nápadov páči.   

“Ja som cítil, že odkedy prišiel na ministerstvo financií Igor Matovič, tak, aspoň v tých veciach, ktoré on vnímal ako svoje srdcovky, tak jednoducho nemal záujem komunikovať s Útvarom hodnoty za peniaze. Taká bola moja skúsenosť,” tvrdí dnes už bývalý analytik UHP Tomáš Hellebrandt. A prečo bývalý? Dal totiž výpoveď. A dôvod?  Igor Matovič a jeho spôsob vedenia ministerstva ako i jeho neschopnosť prijímať fundované, no kritické hlasy.

Aké to teda bolo pracovať pre Igora Matoviča a aký je vlastne Igor Matovič ako minister financií? To už povie v dnešnom Ráne Nahlas bývalý analytik Útvaru hodnota za peniaze Tomáš Hellebrandt.

Pekný deň a pokoj v duši vám pri jeho počúvaní želá Braňo Dobšinský.

Ceny bytov a hypoték sú také vysoké, že kúpa priemerného dvojizbového bytu uvrhne priemerne zarábajúceho človeka okamžite do chudoby. Prečo je to tak? Podľa analytikov za to môžu bohatí ľudia, ktorí kupovali byty nie na bývanie, ale na investíciu. Tým vytlačili ceny nahor. V praxi to bude znamenať, že bohatí budú ešte bohatší a všetci ostatní budú v pomere k nim oveľa chudobnejší.

Vlastníctvo bytu už nebude štandard, ale skôr luxus, predpovedá v podcaste Ráno Nahlas člen predstavenstva jednej z komerčných bánk Peter Hajko. Slovensko má dosť bohatých na to, aby vytlačili ceny nehnuteľností tak vysoko, aby si to priemerný  človek nemohol dovoliť. A byty u nás kupujú aj zahraniční investori, pripomína Peter Porubský z portálu Nehnuteľnosti.sk.

Analytik NBS Roman Vrbovský tvrdí, že síce teraz ceny nehnuteľností rástli rýchlejšie ako mzdy, ale do roku 2020 to bolo naopak – mzdy rástli rýchlejšie ako ceny nehnuteľností.

Nahrával Peter Hanák.

Keď je globálny problém a existujú naň len globálne odpovede, ktoré nie sú priechodné parlamentom, menšinová vláda nie je žiadnym riešením. Hovorí na margo aktuálnej politickej situácie, bývalá premiérka Iveta Radičová. Demokracia prežíva krušné časy, tvrdí Radičová.A čo hovorí na Dzurindovu politickú reinkarnáciu?

 Z pôdorysu ústavnej väčšiny zostúpila vládna koalícia až do podpalubia menšinovej vlády, v ktorej jej premiér Eduard Heger musí prakticky dennodenne bojovať o holé politické prežitie.

   Slovensko pritom dnes čelí mimoriadne náročným časom, v ktorých sa miešajú negatívne dosahy vojny na Ukrajine, protiruských sankcií, energetickej krízy, ako aj roztáčajúcej sa inflačnej špirály pohlcujúcej naše mzdy, dôchodky aj úspory. Politická scéna je pritom paralyzovaná dlhotrvajúcim a nezmieriteľným súbojom politikov zamestnaných viac vzájomnými súbojmi než bojom s hrozbami, ktorým čelí celá naša spoločnosť.

   Táto toxická atmosféra sa pritom čoraz viac prelieva už aj medzi nás samých, do celej spoločnosti, a to pritom v čase, keď solidarita a vzájomná spolupatričnosť, ako aj dôvera v inštitúcie štátu, bude potrebná viac než kedykoľvek predtým.

Ako z toho von a ako obnoviť dôveru v spoločnosti? Ako upokojiť rozhádanú politickú scénu a najmäˇ: Má vláda v menšine ešte vôbec nejakú zmysluplnú budúcnosť a ak áno, ako s menšinou v parlamente pracovať? A čo o nás a našej spoločnosti vypovedá hrozná tragédia, v ktorej opitý vodič zabil piatich nevinných študentov?

Témy a otázky pre bývalú premiérku a sociologičku Ivetu Radičovú

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Vyše 2-tisíc lekárov podalo výpovede. Ako by sa prípadné odchody lekárov dotkli nemocníc a pacientov? Dokáže sa nájsť kompromis medzi odborármi a Lengvarským? A prečo ani po možnom zvýšení platov zdravotníkov nedokážeme prilákať späť tých, čo pracujú v zahraničí? V podcaste odpovedá zdravotnícky analytik Martin Smatana.

Podľa bývalého šéfa zdravotníckych analytikov zdravotníctvo v súčasnosti nie je v kolapse - hroziť to ale môže, ak sa rezort zdravotníctva nedohodne s lekárskymi odborármi. 

„Napriek tomu, že viacerí politici situáciu zľahčujú a vyjadrili sa, že čo je to ak odíde 2-tisíc lekárov, tak ja sa skôr prikláňam k tomu, že ak by výpovede dala čo i len polovica, kolaps by v priebehu pár dní pravdepodobne nastal,” hovorí v podcaste.

Vysvetľuje aj ako by sa odchody lekárov mohli dotknúť nemocníc a samotných pacientov. „Ak chce ísť operovať chirurg, urológ, gynekológ, tak potrebuje anesteziológa. Ak vypadnú práve oni, tak sa veľká časť operatívy nebude dať realizovať,” tvrdí.

Analytik Smatana si však myslí, že sa napokon obe strany dohodnú a k odchodom lekárov nedôjde. 

V podcaste sme sa pozreli aj na návrh Lengvarského o zvyšovaní platov zdravotníkov. Podľa analytika navýšenie presvedčí čerstvých absolventov, aby ostali, ale nepomôže prilákať zdravotníkov zo zahraničia naspäť na Slovensko.

Podcast pripravila Denisa Hopková.

„Akýkoľvek osud Matoviča nebude koncom sveta, politiku však bude zamestnávať naďalej, tvrdí Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky.

„Matovič je pôvodcom problémov, jeho zotrvaním zotrvajú aj oni“, vysvetľuje.

Práve dnes sa má v parlamente rozlúsknuť rébus, či Igor Matovič zostane v stoličke ministra financií. Vysloviť mu nedôveru navrhla SaS po tom, ako opustila vládnu koalíciu.

Definitívne jasné to môže byť už dnes predpoludním – po odloženom hlasovaní z minulého týždňa. Nepôjde však o verdikt o jeho exode z politického života, len o tom, či sa z ministerskej stoličky presunie na tú parlamentnú.

Čo sa stane s iniciatívou Sulíkovej SaS, pod ktorú sa podpísali Pellegriniho i Ficovi ľudia? A o čom napovedá takéto spojenectvo? Odpovie politológ Grigorij Mesežnikov.

„Politika Matovičovho typu je súčasťou diagnózy. Charakterizoval by som ju tak, že v spoločnosti sa presadzujú trendy, ktoré nie sú v súlade s výsledkami transformačného obdobia a teda s pozitívnejšími perspektívami. Súčasťou tejto diagnózy je fakt, že politici pri moci komunikujú s voličmi nielen populistickým kĺzaním po povrchu, ale sami nastavujú predstavy ľudí o tej ‚správnej‘ politike, ktorú potom napĺňajú.“

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Každý druhý Slovák má nadváhu a každý štvrtý obezitu. Pacientom je už ten, kto má o pár kíl naviac. Prináša to totiž cukrovku, rakovinu, ochorenia srdca a kĺbov, Parkinsona a Alzheimera. Povedať si, že sa vo svojom tele cítite dobre a nepotrebujete to riešiť, sa vám môže kruto vypomstiť.

V dnešnom podcaste Ráno Nahlas sa rozprávame s kapacitou v lekárskom odbore obezitológia a diabetológia. Doc. MUDr. Ľubomíra Fábryová, PhD., MPH je prezidentkou Slovenskej obezitologickej asociácie a viceprezidentkou tej európskej.

Sme totiž uprostred svetovej pandémie obezity. Sme pohodlí, fyzickú prácu za nás robia stroje, menej chodíme. Je normálne priberať s vekom? Aký je rozdiel medzi normami krásy a zdravia? A v ktorom bode treba ísť k lekárovi? Veda nám hovorí, že

Docentka Fábryová hovorí, že základ je životný štýl – pohyb a strava. V klasickej slovenskej strave je problém – prijímame priveľa tukov a sacharidov. Problémom je nielen bravčový rezeň s majonézovým šalátom, ale napríklad aj bryndzové halušky. Ako sa tieto potraviny dajú upraviť tak, aby boli zdravšie?

Deti, ktoré boli narodené cisárskym rezom, ktoré nie sú dostatočne dlho dojčené, majú nábeh na obezitu. Ako bojovať proti obezite detí? Zodpovedný je vždy rodič.

Rozhovor viedol Peter Hanák.

Klesajúci výkon ekonomiky, rastúca inflácia a očakávaný až skokový prepad životnej úrovne. Scenáre nasledujúcich mesiacov, pod ktoré sa podpisujú autority typu rezort financií či národná banka. A na tieto čierne scenáre rovnaké či stenšujúce sa peňaženky, s tým, že sa nám obrazne povedané spaľujú už aj rezervy. Čo s tým? Téma pre Andreu Kasanickú Strakovú, odborníčku na osobné financie.

„Najhoršie by bolo poddať sa panike“, tvrdí odborníčka na osobné financie. „Práve v krízach je potrebné oprieť sa o rácio“, vystetľuje. Pre takýto prístup je charakteristické napríklad plánovanie už pri bežných nákupoch, nákupné zoznamy, pravidelné sledovanie príjmov a výdavkov. Cieľom je sprehľadniť finančné toky domácnosti.

V diapazóne možných riešení je aj zvýšenie rodinného rozpočtu formou vypýtania si vyššieho platu.

V podcaste sa dozviete aj pravidlá, ako si vyšší plat vypýtať. A rovnako, ako vytvárať rezervy aj v krízových časoch.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Za nízke súkromné dôchodky si ľudia môžu z veľkej časti sami“, tvrdí exminister práce Jozef Mihál. Nevyužili podľa neho možnosť presunúť svoje úspory do fondov, ktoré by im zarobili viac. „Nikto im nebránil, aby prestúpili do výnosnejších fondov“, vysvetľuje.

V parlamente je aktuálne novela dôchodkového zákona, ktorá má ambíciu súkromné dôchodky napraviť. A to aj cestou predvolenej sporiacej stratégie, ktorá by podľa prepočtov dôchodkového rezortu mala sporiteľovi po štyridsiatich rokoch priniesť najmenej o polovicu viac peňazí zo zhodnotenia na trhoch.

„Pod to sa podpisujem aj ja“, reaguje Jozef Mihál, ktorý bol ministrom práce v Radičovej vláde v rokoch 2010 až 2012. Na ministerstvo sa vrátil ako štátny tajomník ministra Milana Krajniaka, no vydržal tam len mesiac. „Potenciál druhého piliera je nateraz využitý na dvadsať až dvadsaťpäť percent, čo je obrovská škoda“, tvrdí.

V navrhovaných zmenách súkromných dôchodkov sa mu ale nepozdáva mechanizmus, podľa ktorého by ľudia stratili možnosť voľného prístupu k svojim úsporám. „Toto ma mrzí a som proti znemožneniu tejto možnosti“, reaguje Jozef Mihál. V podcaste sa dozviete prečo.

Mihálovi rovnako chýba automatický vstup mladých ľudí do druhého piliera, ktorí by mali mať následne možnosť z neho aktívnym rozhodnutím prípadne vystúpiť.

V podcaste sa tiež dozviete, či Jozef Mihál „nastavuje zrkadlo“ Richardovi Sulíkovi a tiež, nakoľko reálne vidí, že by sa liberáli vrátili do vlády.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.