Bez obalu 🎙

Náš európsky geopriestor si pripomenul Deň židovskej kultúry. Verejnosti sa tak otvorili synagógy, cintoríny, pamätihodnosti, rovnako posvätné knihy...To všetko ako životná stopa konkrétnych ľudí na konkrétnych miestach v konkrétnom čase. A s konkrétnym – veľmi bolestným priesečníkom, ktorý rozdeľuje epochy PRED a PO. Pred holokaustom a po ňom. Len u nás stál život vyše 70-tisíc židov. Napriek tejto nepredstaviteľnej obeti – židia a ich kultúra je u nás stále živá. Aká je ich dnešná ponuka spoločnosti, v ktorej sú takmer zanedbateľnou menšinou? Téma pre rabína Mišu Kapustina.

„Rabín sa neodlišuje od iných židov, jedinou jeho zvláštnosťou je, že mal viac času na štúdium“, tvrdí hlavný židovský rabín na Slovensku.

„V judaizme má vzdelanie veľkú úlohu. Ľudia rabínovi prejavujú rešpekt už pre čas, ktorý venoval štúdiu. Určite by sa rabín mohol venovať aj iným veciam, možno by sa mal aj lepšie, no on venoval život judaizmu, možnosti učiť a učiť sa“, vysvetľuje Miša Kapustin, rodák z ruského Orenburgu. Čas strávil s rodičmi v Gruzínsku, odtiaľ však museli utiecť pred prenasledovaním a na čas sa jeho domovom stal ukrajinský Krym.

Pôsobil tam aj po svojich štúdiách v Anglicku a Izraeli ako hlavný rabín Krymu, až kým ho musel o ruskej okupácii opustiť. „Veľmi si vážim slobodu, proti Putinovej agresii som sa vtedy otvorene postavil a skončil som nakoniec v Bratislave“, vysvetľuje.

Deň začína ako každý vyznavač tradície praotcov Abraháma, Izáka a Jakuba slovami vďaky za to, že „Boh mi daroval ešte jeden deň, že sa mi dovoli zobudiť“.

Nehnevá sa na Boha Izraela za vojnu na Ukrajine? „Bolo by to len stratou času. Čo je naozaj dôležité, to je odpovedať si na otázku, ako môžem pomôcť zo svojej pozície“.

Jeho odpoveďou je konkrétna pomoc konkrétnym ľuďom, zasiahnutým vojnou. V prípade Krymu i Charkova ide o jeho bývalé židovské komunity, ktorým slúžil ako rabín.

„Vojna je výberom zla. No ako je človek schopný voliť si aj dobro, som presvedčený, že práve ono zvíťazí, lebo dobro vždy zvíťazí“, tvrdí rabín Kapustin. Odkazuje pritom na trojtisícročnú písomnú tradíciu, ktorú zachytáva židovská biblická tradícia.

V podcaste sa dozviete, čo si myslí o Putinovej agresii, ale tiež o konkrétnej pomoci Ukrajine. Rovnako o stave židovskej komunity na Slovensku.

„Žid by mal byť človekom skutkov. Až oni sú prejavom viery“, tvrdí.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Všetky naše podcasty nájdete na jednej stránke tu. Na odber všetkých nových dielov sa môžete prihlásiť cez iTunes, Google Podcasts alebo Spotify. Sledujte nás aj na facebookovej stránke Podcasty Aktuality.sk alebo na Instagrame

To, čo dnes robí Robert Fico nemá nič spoločné so sociálnou demokraciou. Je to ultrakonzervatívna až protofašistická politika. Smutné na tom je, že SMER má ešte stále prívlastok sociálna demokracia, ktorý mu už nepatrí a mal by byť vymazaný, hovorí na margo aktuálnej politiky SMERU jeden z jeho spoluzakladateľov Boris Zala. A ako vidí budúcnosť EÚ vo svetle putinovej agresie?

Ruka v ruke s exkotlebovcom Milanom Uhríkom a telo pri tele na tribúne s ruským veľvyslancom v čase ruskej invázie na Ukrajinu. Kam to kráča Slovenská Sociálna demokracia v podaní SMERU Roberta Fica? Je stavovský štát zlučiteľný s ideálmi voľnosti, rovnosti a bratstva pre všetkých?

A kam kráča Európska únia konfrontovaná s ruskou agresiou na Ukrajine? Dokáže nejednotná a ešte stále ťažkopádne riadená Únia čeliť aktuálnym geoepolitickým hrozbám bez toho aby s stala skutočne súverennou mocnosťou aj v oblasti bezpečnosti? Potrebuje EÚ vlastnú armádu a svoj vlastný jadrový odstrašujúci potenciál a je to možné dosiahnuť bez väčšej federalizácie Únie? No a o čo ide Putinovi?

Témy a otázka pre jedného so spoluzakladateľov SMERU, exposlanca NR SR a exeuroposlanca, ako i ľavicového filozofa Borisa Zalu.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Na Európu, a tým i Slovensko, sa valí jedna kríza za druhou. Po pandémii prišla vojna na Ukrajine a dnes tak čelíme ich geopolitickým, ekonomickým aj sociálnym následkom. Vysokú infláciu sprevádza utlmovanie ekonomického rastu a za dverami už číha i bezprecedentná energetická kríza. No a práve túto dobu si naša vládna zostava vybrala na svoj opätovný rozpad. Namiesto riešenia ekonomických i sociálnych výziev sme tak boli v roli frustrovaných divákov celé prázdniny svedkami nekonečného dohadovania sa, kto komu čo vo vládnej koalícii napísal či povedal, ako to myslel a čo tým vlastne sledoval. Kolotoč permanentných hádok však napokon havaroval, sulíkovci z vládnej koalície odišli a premiér sa tak ocitol v pozícii menšinového vládcu. Ako si najsilnejšie vládne hnutie predstavuje vládnutie z pozície parlamentnej menšiny a kde bude hľadať tak prepotrebné poslanecké hlasy? Neposunie sa pri hľadaní parlamentnej podpory vládna koalícia smerom k pravému extrému? A nebolo by férovejšie opätovne sa obrátiť na voličov aby politické karty rozdali v predčasných voľbách? Témy a otázky pre poslanca OľaNO a reprezentanta Kresťanskej únie Richarda Vašečku

Maratón vážnych súdnych pojednávaní – prichádza s aktuálnou jeseňou a nastávajúcimi mesiacmi. Jankovská, Kvietik, Bödör, Zsabó, Zsuzová, Kočner, Výboh– to vo výhľade a aktuálne Košč a Kováčik. Ten posledný už právoplatne odsúdený bývalý špeciálny prokurátor. A väčšina prípadov sa nám v Aktualitách spája s Laurou Kellöovou z investigatívneho tímu. Aká „súdna“ jeseň je pred nami a ako sa premieňa dianie v súdnych sieňach na spravodajstvo a analýzy internetového portálu?

„Pre mňa ako novinárku sú samozrejme zaujímavejšie kauzy s veľkými menami. Sledujem ich radšej, na tých prípadoch sa oveľa viac naučím“, rozpráva o svojej práci Laura Kellöová.

Aktuálne sa na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku rieši ďalšia z káuz bývalého špeciálneho prokuártora Dušana Kováčika. „Opäť ide o korupciu a opäť o päťdesiat tisícový úplatok“, konštatuje Laura Kelloová. A hoci to samotný Kováčik odmieta, obžaloba obsahuje viaceré svedectvá, že k úplatku došlo. Bude práve na súde, ako sa vyrovná s dôkaznou situáciou.

„Jeden zo svedkov hovorí, že mu odovzdávanie päťdesiat tisícového úplatku vo výreze knihy prišlo ako z mafiánskeho filmu“, opisuje Laura Kellöová.

V podcaste sa dozviete aj to, čo všetko obnáša práca investigatívneho novinára, ktorý doťahuje svoje kauzy až do súdnej koncovky.

„Najnáročnejšie je pri tomto pretaviť právnickú reč do niečoho zrozumiteľného a tiež dopĺňať výpovede svedkov o kontexty, bez by boli čitatelia stratení“, konštatuje investigatívna novinárka.

Maratón súdnych pojednávaní

Koncom septembra bude pokračovať séria pojednávaní v kauze vraždy Jána Kuciaka. Rovnako by sa mal pred senát postaviť Miroslav Výboh, ktorý patril do najužšieho okolia Roberta Fica a Petra Pellegriniho.

„To je ten známy prípad s krabicou od šampanského Crystal s odkazom, že Pelle ďakuje“, vysvetľuje novinárka Kellöová.

Jeseň prinesie aj pokračovanie pojednávaní v kauze Dobytkár, kde sa očakáva aj svedectvo Norberta Bödöra

.

„Som zvedavá, či sa Norbert Bödör osmelí a bude vypovedať, alebo to odmietna, na čo má samozrejme právo. Ale tiež to môže byť zaujímavé, počuť jeho verziu príbehu konečne“, konštatuje investigatívna novinárka.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Kam sa uberáš Slovensko? Po rozhádanom a nevyužitom lete prichádza jeseň, keď Hegerovi zabuchol Sulík - pre Matoviča, aspoň tak to hovorí. A verejnosť zatiaľ nevypočutá očakáva odpovede na chlebové témy – v kontexte Putinovej vojny a správ o neúnosnom zdražovaní energií. O čom je politika na Slovensku a o čom by mala byť? Téma pre politického matadora – niekdajšieho predsedu parlamentu, predtým človeka disentu, ktorý o politike hovorí ako o službe.

Hosťom dnešného rannného podcastu je František Mikloško.

„Poviem úprimne, prvýkrát prežívam aj istú úzkosť“, tak reaguje na otázku, či sleduje koaličnú roztržku medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom.

Sám má s Igorom Matovičom osobnú skúsenosť. Ešte v roku 2012 totiž aktuálny minister financií, vtedy líder svojho OľaNO, posielal na detektor lži skupinu politikov okolo Vladimíra Palka, ktorých vtedy pozval na kandidátku svojho hnutia.

František Mikloško pripomína, že už vtedy bol Igor Matovič „človekom chaosu“ a „okamžitých nápadov“.

Niekdajší predseda parlamentu však okrem Igora Matovič viní za aktuálnu krízu aj parlamentný klub hnutia OľaNO.

„Predsa len oni vidia ten chaos a nechcú si ho priznať, radi by zostali na kandidátke celé štyri roky. No oni stratili zmysel pre štát, zmysel pre riešenie veľmi vážnych problémov. (…) Spolupatričnosť strane je falošnosť“, tvrdí Mikloško.

Má aj radu pre premiéra Eduarda Hegera: „Ak sa nevymaní z Matovičovho zovretia, pred dejinami akoby neexistoval“, tvrdí. „Heger by dnes mal vsadiť aj na spor s Matovičom, pre dobro Slovenska“, dopĺňa. Heger ho mal „pre dobro krajiny“ rovno odvolať z postu ministra financií.

„A keby to preňho hneď znamenalo koniec politickej kariéry, navždy zostane v premiérskom klube“ – dodáva.

„Pre mňa situácia dozrela, že to treba skončiť a uskutočniť predčasné voľby“, vidí riešenie súčasnej koaličnej krízy. Ficovmu Smeru pritom predpovedá osud Mečiarovho HZDS. „Síce bude silné vo voľbách, no postupne sa naň bude zabúdať a skončí ako HZDS“.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Škola namiesto toho, aby podnecovala kreativitu, kritické myslenie a úprimný záujem o rôzne oblasti života, tak to potláča aby tak z ľudí spravila robotov, ktorí mechanicky vypĺňajú vzorce. U študentov to vyvoláva obrovskú mieru frustrácie, tvrdí čerstvá maturantka a naša najlepšia rečníčka Tereza Okálová zo Slovenskej debatnej asociácie.

„Naša mládež miluje prepych. Nemá správne správanie. Neuznáva autority a nemá úctu pred starobou. Deti odvrávajú rodičom, srkajú pri jedle a tyranizuju svojich učiteľov.“ Tento povzdych nad skazenosťou mládeže má už vyše 2000 rokov a pripisuje sa gréckemu filozofovi Sokratovi. Takéto vzdychanie nad údajne upadajúcimi mravmi a vzdelanosťou mladých však Sokrata prežilo a trvá až dodnes. Za pravdu by im mohli dať i zhoršujúce sa výsledky v PISA testoch či rastúci podiel takzvaných funkčných analfabetov. Pravdou ale je aj to, že mnohí mladí to majú v hlave veľmi dobre usporiadané a rozhodne nám žiadnu hanbu nerobia. Medzi takýchto mladých patrí aj čerstvá maturantka a najlepšia slovenská debatérka Tereza Okálová. Ako vyzerajú debaty podľa pravidiel logiky, faktov a vecných argumentov? A ako sa ona pozerá na našu spoločnosť a úroveň našich verejných či politických diskusii? No a aký je jej názor na náš vzdelávací systém?

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Ruskí turisti sú pre nás bezpečnostné riziko a plyn je nástrojom ruskej agresie, hovorí v rozhovore pre podcast Ráno Nahlas europoslanec za stranu Spolu Vladimír Bilčík. Maďari podľa neho hrajú na viaceré strany a aj preto nemajú ani cent z Plánu obnovy. 

Putinova vojna vrátila fašizmus do európskej politiky a Rusko ničí aj nás. V Bruseli sú na stole aj riešenia energetickej krízy – a to napríklad aj zastropovanie cien energií na celoeurópskej úrovni. Mohlo by sa to urobiť cez širšiu zmenu prístupu k energiám, naznačuje europoslanec, ktorý je členom najväčšej skupiny v Európskom parlamente – Európskej ľudovej strany (EPP).

Je pravda, že Bilčík kampaňuje, aby EPP medzi seba neprijala OĽaNO? Vedel by si predstaviť spojenie strany Spolu s SaS, alebo napríklad s prípadnou novou stranou okolo Mikuláša Dzurindu, alebo má stále najbližšie k PS? A želal by si vstup Ivana Korčoka do slovenskej straníckej politiky? Odpovede nájdete v podcaste Ráno Nahlas. Ten od septembra opäť vychádza každý pracovný deň.

Moderuje Peter Hanák.

Plynu aj elektriny bude v zime dosť, isté obmedzenia v prípade krízy sa ale dnes vylúčiť nedajú, tvrdí štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek. Podľa neho by si v súčasnej situácii mal každý z nás uvedomiť nevyhnutnú potrebu energiami šetriť. Hlavnou motiváciou budú ceny.

Európa sa ocitla v energetickej kríze, Ceny plynu aj elektriny atakujú historické maximá a vlády naprieč kontinentom riešia ako, ale najmä, za akú cenu prežijeme túto zimu. Budeme mať v zime dosť plynu aj elektriny a ako chce naša vláda ich ceny pre domácnosti zastropovať? A dokáže rezort hospodárstva účinne pomôcť slovenskej energeticky veľmi náročnej priemyselnej výrobe? Majú sa deti pripraviť na plynové prázdniny a my ostatní na vynútenú prácu z domovov?

V dnešnom Ráne Nahlas na to všetko odpovie štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek (SaS). Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský

„Nebude to scenár Za ľudí a ak by mal byť, tak to nevznikne vôbec. Ak by tá strana mala byť iba ďalším politickým planktónom, tak by nemala ani vzniknúť, hovorí na margo úvah o zakladaní novej strany europoslankyňa Lucia Nicholsonová. Tá do strany, o ktorej založení uvažuje, už oslovila aj expremiéra Dzurindu, či exministra financií Mikloša. Vrátia sa na politickú scénu?

Vládna koalícia sa už celé týždne zmieta v jednom so svojich ďalších sporov. Vládni politici tak namiesto hroziacej energetickej krízy či sociálnych dopadov vysokej inflácie riešia kto, kedy a čo komu napísal v smske či v statuse na sociálnej sieti.

Vládna zostava pritom čelí opozícii, ktorá zasa intenzívne rieši mediálnu obranu svojich trestne stíhaných nominantov a spochybňuje aj naše euroatlatické ukotvenie. Na prahu hraníc je pritom brutálna, vojna a svet čelí aj klimatickej kríze. Prieskumy verejnej mienky však ukazujú nebývalú nedôveru vo fungovanie liberálnej demokracie tak, ako nám ju predvádzajú vládnej garnitúry už celé roky.

Prečo politické strany zlyhávajú pri riadení nielen štátu, ale aj seba samých? Je riešením ďalšia nová strana a návrat politikov, ktorí sú spojení tak so vstupom do NATO a EU, ako aj so straníckou parceláciou štátu či kauzou Gorila? A vráti sa na slovenskú politickú scénu duo Dzurinda Mikloš? Témy a otázky pre europoslankyňu a bývalú dlhoročnú tvár SaS Luciu Nicholsonovú.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Silné strany s vnútornými demokratickými mechanizmami a vnútrostraníckou opozíciou, to je podľa expolitika Martina Poliačika receptom ako predchádzať takej koaličnej kríze, akej čelíme. „Britský premiér nebol nachystaný odísť, on nemal inú možnosť, pripomína exposlanec za SaS i PS Martin Poliačik. Rozhodujúcu kartu v tejto kríze má však podľa neho v rukách premiér Heger.

Sulík alebo Matovič. Nie, to nie je scenár nejakého béčkového filmu o zápasníkoch v ringu, to je iba veľmi stručný a pomerne trefný popis aktuálnej koaličnej krízy, ktorá už druhý mesiac opätovne otriasa vládnou koalíciou. Slovensko sa tak stalo takpovediac rukojemníkom pretláčania dvoch silných mien koaličnej politiky, pričom na krajinu sa valia dôsledky vysokej inflácie, vojny na Ukrajine či protiruských sankcii. A premiér? Ten síce má, podľa bývalého poslanca Martina Poliačika, v rukách veľmi silné politické karty, použiť ich zatiaľ odmieta. Kľúčovým faktorom dnešnej krízy je však podľa Poliačika stav vládnucich strán, strán, ktoré sa na strany iba hrajú a nedisponujú ako širokou členskou základňou tak ani vnútrostraníckou opozíciou. „Jedným z najsilnejších motorov silných demokracii sú silné stranícke opozície v demokraticky fungujúcich stranách. Keby Igor Matovič nemal inú možnosť, lebo by mu silné stranícke orgány v OLANO nevyjadrili dostatočné silnú dôveru, tak by to bolo jedným z riešení aktuálnej koaličnej krízy,“ tvrdí Martin Poliačik.

Ako dopadne spor Sulíka s Matovičom? Ako bude vládnuť premiér a bez väčšinovej podpory parlamentu? Prečo vládnutie dospelo až k bodu v ktorom sa vládni lídri viac než občanmi zaoberajú sami seboua aký to bude mať dopad na chuť voličov opätovne prísť k volebným urnám? Témy a otázky pre bývalého poslanca za SaS a potom PS Martina Poliačika.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.