Bez obalu 🎙

Máme generačný inštinkt prikláňať sa k tým, čo majú moc a nejsť proti prúdu, veď „načo si robiť problémy“. Je asi daňou malých národov aby prežili, že tu vždy bolo dosť tých, čo kolaborovali. I takto vysvetľuje náš obdiv k putinovmu Rusku či silným politickým vodcom spoluzakladateľ KDH i SDK Ivan Šimko. A čo by dnes priniesol Dzurinda do slovenskej politiky?

Konzervatívnu konferenciu otvára Boris Kollár a šéfovia OľaNO a SaS si nevedia prísť na meno. Slovenská pravica je roztrieštená do mnohých strán a konzervatívci vedú s liberálmi všemožné „kultúrne vojny“. Vládna koalícia, ktorá pôvodne disponovala ústavnou väčšinou dnes bojuje v parlamente o doslova holú existenciu a kedysi dominantný subjekt slovenskej pravice, Kresťanskí demokrati, sú dnes úplne mimo parlamentu. No a napokon, no a na dvere politickej scény už klope aj bývalý dvojnásobný premiér Mikuláš Dzurinda.

V akom stave sa to ocitla slovenská politická pravica? Majú všetky tie kultúrne vojny, niekedy doslova o nezmysly, vôbec nejaký zmysel? Ako vládnuť v menšine a vedieť hľadať kompromisy s ideovými oponentmi? A bol by dzurindov návrat do politiky prínosom pre slovenskú demokraciu?

Témy a otázky pre bývalého viacnásobného ministra, spoluzakladateľa KDH, ale aj SDK či SDKÚ Ivana Šimka.Demokracia, to je podľa neho "fuška" a každodenná drina.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Artfórum je tridsaťročné. Svet, kde sa pretínajú príbehy kníh a ich tvorcov so svetmi svojich čitateľov. „Kultúrny treffpunkt“, či „križovatka intelektuálnych elít“. Fenomén s potenciálom kultivovať nekultivované askultúrňovať nekultúrne. Do jeho zákulisia nazrieme s človekom, ktorý stál už pri jeho zrode a sprevádza ho doteraz. Hosťom RánoNahlas je kníhkupec Vladimír Michal.

Aj po troch desaťročiach hovorí, že „knihkupec je najkrajším povolaním“. Knihy sú podľa neho prostriedkom, ako „obohacovať svet tých druhých“.

Knihkupectvo má podľa neho svoju tvár. A tá závisí od toho, čo sa rozhodne knihkupec ponúkať. „Len na Slovensku vychádza toľko kníh, že žiadne kníhkupectvo by ich nepojalo všetky“, tvrdí. Výber je preto „denným chlebíkom“ každého kníhkupca.

Samotná idea Artfóra má svoj prapočiatok v obraze „kultúrnej obývačky“, ktorú zažíval Vladimír Michal. „Bol to priestor, v ktorom sme sa stretávali s priateľmi a debatovali. O kultúre, samozrejme o politike, ale kultúra mala prím“, spomína Michal.

„Rozprávali sme sa o knihách, požičiavali sme si ich, pozerali spolu filmy. Vytvorili sme krúžok čitateľov samizdatov, lebo vtedy to bola veľmi nákladná záležitosť. Vytvorili sme teda fond, z ktorého sme si ich kupovali a požičiavali medzi sebou“.

„Vlasne sme boli istým spôsobom predpriravení, aby sme po Novembri’89 mohli presunúť tú našu obývačku do verejného priestoru“, rozpráva Vladimír Michal.

Dobrodružstvo myslenia ako program

Pri otvorení Artfóra na Kozej zaznela v septembri 1992 prvýkrát aj sformulovaná vízia tohto kníhkupctva. „Premýšľali sme a diskutovali o tom, do čoho vtesnať náš program, to čo chceme robiť. A zmestilo sa nám to do spojenia: dobrodružstvo myslenia“, spomína Vladimír Michal.

„Snažíme sa vytvárať priestor na to, aby sa ľudia mohli rozprávať. Aby mohli vyargumenovať svoje videnia sveta podložené skúmaním ľudí, ktorí dokázali, že ich pohľad je založený na vedeckých princípoch, skúmaní, na pozorovaní, na premýšľaní. Na argumentoch. A hlavne na tolerancii a otvorenosti.“

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Slovensko je malá proexportná ekonomika, ale talent by sme nemali takto vyvážať lebo nás to dobehne a v tom lepšom prípade nám budú vládnuť štvorkári,“ hovorí viceguvernár NBS Ľudovír Ódor. Podľa neho Slovensko uviazlo v pasci stredného príjmu a stagnuje. Príliš sa zaoberáme tým, ako koláč, ktorý máme, prerozdeliť, než tým, aby bol ten koláč väčší, tvrdí Ódor.

Žijeme ťažké časy, zhoduje sa na tom premiér i opozícia, ale najmä to tak cítia bežní ľudia. V susedstve je vojna, EÚ zasiahla energokríza a do toho zápasíme ešte aj s vysokou infláciou, ktorá nám požiera platy aj úspory.

Čo je dôvodom týchto ťažkých čias, ako veľmi sú časy, ktoré žijeme, skutočne ťažké a ako z tohto všetkého von tak, aby sme sa vrátili do normálu? A čo je vlastne bude ten nový normál? Aká budúcnosť čaká Slovensko, aká budúcnosť je pred Európskou úniou a prečo z tejto krajiny uteká čoraz viac a viac tých najšikovnejších mladých mozgov?

Témy a otázky pre viceguvernéra Národnej banky Slovenska Ľudovíta Ódora. Reč však bude aj o tom, ako sa rýchlo stať géniom a či na to stačí, prečítať si jeho najnovšiu knihu „Rýchlokurz geniality“.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Pred komunálnymi voľbami je mobilizovanejšia opozícia, analyzuje komentátor Aktualít Ľubo Jaško, ktorý žije a pracuje v regióne severného Slovenska. Študoval teológiu, no dnes kritizuje dogmatických a náboženských konzervatívcov, ktorí idú nasilu proti prúdu aj cez konšpirácie.

Na Liptove si strana Hlas adoptovala starostov za SNS. Inde je stále silné KDH, ale aj tak je väčšina kandidátov nezávislých. Akú pozíciu majú v regiónoch extrémisti a nezaskočia nás ziskom vo voľbách?

Podľa Ľuba Jaška sú slovenskí konzervatívci buď náboženskí, alebo naopak pragmatici typu Boris Kollár alebo Robert Fico. Predseda Smeru môže dokonca vyhrať voľby. Nová strana Mikuláša Dzurindu sa podľa neho nebude vyhraňovať na konzervatívno-liberálnych, ale na praktických témach. Regióny vnímajú vládnutie z Bratislavy kriticky najmä pre to, ako bratislavská politika vyzerá. V osobný comeback Mikuláša Dzurindu však neverí.

Je mainstreamom na Slovensku konzervativizmus alebo liberalizmus? Žije v bubline Bratislava alebo naopak slovenský vidiek?

Ľubo Jaško pracuje aj ako úradník na okresnom súde. Čo si myslia v regióne o súdnej reforme exministerky Márie Kolíkovej?

Nahrával Peter Hanák.

Príbeh priateľstva, ktoré zmenilo Slovensko. Príbeh priateľov, ktorí prežili desaťročia v neslobode komunistických väzení. Príbeh, z ktorého ale kričí sloboda. V kinách je dokument o Silvovi Krčmérym a Vladovi Juklovi, generáloch tzv. podzemnej cirkvi, fenoméne, s ktorým sa márne vyrovnávala aj komunistická tajná bezpečnosť. Prečo pripomínať ich príbeh paradoxu so slobodou v neslobode aj po 70-tich rokoch? Téma pre režiséra Slavomíra Zrebného.

„Hoci ide osobnostne doslova o poklady, v škole sme o nich nepočuli. Táto doba potrebuje príklady“, hovorí Zrebný, ktorý je zároveň autorom scenára.

Absolvent réžie na VŠMÚ sa k ich príbehu dostal sprostredkovane, cez prednášku talianskeho odborníka na československý disent. „Zasvietili mi ako skryté poklady“, vysvetľuje. A do štúdia a zbierania materiálu sa pustil ešte počas vysokoškolského štúdia.

„Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu. Tú moc vám nezávidíme a netúžime po nej, nám stačí tá pravda. Lebo je väčšia a silnejšia ako moc. Kto však má v rukách moc, ten si myslí, že môže pravdu potlačiť. Zabiť. Alebo i ukrižovať. Ale pravda dosiaľ vždy vstala a vstane z mŕtvych.“ To je úryvok už slávnej obhajoby Silvestra Krčméryho, ktorú predniesol na súde v Trenčíne v júni 1954. V tom čase mal za sebou dva roky týrania. A pred sebou 14 rokov väzenia. Vtedy len 29 ročný medik. A jeho vina? Bol moderátorom kresťanských spoločenstiev.

Podobne Vladimír Jukl. Oboch dal dohromady chorvátsky jezuita Kolakovič, ktorý inšpiroval vysokoškolákov a pripravoval ich na pôsobenie v komunistickom režime, ktorý potláčal každý náznak slobody.

„Dúfali, že zmena je možná, no ak sa má stať skutočnosťou, musia začať od seba“, približuje ich pôsobenie režisér Slavomír Zrebný. Ich snom malo byť, aby aj počas totality ľudia žili čo najviac slobodne, aby nežili len sami pre seba.

Krčméry a Jukl stáli aj za predzvesťou Novembra’89 v podobe tzv. sviečkovej manifestácie.

Dokument Slobodní je aktuálne v kinách.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Aj Slovensko má svojho Karla. Ten britský – čerstvý panovník Karol III. je však konfrontovaný aj obavami z rozpadu monarchie. Bude ten slovenský – čerstvý minister hospodárstva – konfrontovaný so sociálnymi otrasmi, ktoré môžu spôsobiť obavy zo všadeprítomného zdražovania, s tým, že to za energie a bývanie zatiaľ zostáva neznámou? Hosťom RánoNahlas je Karel Hirman.

A neznámou zostalo aj po rozhovore s novým ministrom. „Hovoriť dnes o sumách by bolo nezodpovedné, teraz riešime rámce“, tvrdí Karel Hirman. „Môžem však povedať, že robíme všetko pre to, aby bolo plynu a elekriny dostatok“, dodáva.

„Regulovaná cena energií pre domácnosti bude od januára vyššia ako teraz, to treba povedať, ale hovoriť dnes čísla by bolo nefér“. Ľudia sa to podľa ministra hospodárstva Karla Hirmana dozvedia na prelome novembra – decembra z výnosov Úradu pre reguláciu sieťových odvetví s platnosťou od 1. januára budúceho roka.

„Už dnes sa však dá povedať, že skoro plošne dostanú niektoré kategórie pomoc. Ide o dôchodcov, mnohopočetné rodiny a pod., aby to vedeli uniesť“, tvrdí minister Hirman.

Vie to byť veľmi frustrujúce, čo sa života týka, ale nie je to až tak strašné, aby s tým človek nevedel „bez problémov“ žiť. Dá sa to naučiť zvládať a aj s ADHD sa dá viesť veľmi zmysluplný život, hovorí psychológ Radovan Kyrinovič. ADHD pritom patrí medzi jednu z najčastejšie diagnostikovaných porúch našich detí a dokáže narobiť veľmi veľa vrások ako samotným deťom, tak aj rodičom či učiteľom.

Neposednosť, hyperaktivita, neustále vyrušovanie, skákanie do reči, emočné výbuchy, ale aj neschopnosť udržať pozornosť a koncentráciu, dezorganizovanosť a strácanie sa v čase či zadaných úlohách. To všetko, a omnoho viac, sa zmestí pod krátku skratku ADHD, teda po slovensky: Porucha pozornosti s hyperaktivitou.

Detí, s týmito problémami neustále pribúda, a pribúda aj rodičov či učiteľov, ktorí to síce neraz veľmi chcú, no i tak jednoducho nevedia zvládať.

Čo je to teda to ADHD, kde sa v niektorých z nás berie a ako si s ním poradiť? Ako rozoznať, že práve moje dieťa má ADHD, ako ho vychovávať, ako mu stanovovať hranice tak ,aby nestratilo svoju originalitu a potrebujú tieto deti inkluzívne školstvo? No a napokon, je to niečo fatálne, čo limituje naše životy a prečo o ADHD nehovoriť ako o chlapčenskej či detskej poruche? Témy a otázky pre psychológa Radovana Kyrinoviča, ktorý ADHD pozná doslova na svojej vlastnej koži.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo (a syn Jakub) Dobšinský

Aktuálne správy, investigatívu, či mnohé iné texty môžete najnovšie na Aktualitách čítať a počúvať bez obmedzení. Aktuality zároveň pripravuju nový exkluzivny obsah. Všetky novinky priblíži šéfredaktor Peter Bárdy.

Na našom webe budete môcť nájsť aj dva nové podcasty. Obsahovo ich priblížia Peter Hanák a Branislav Dobšinský.

Exkluzívny obsah Aktuality Navyše budú tvoriť napríklad aj expert na F1 Števo Eisele či spisovateľka Kristína Tormová. V podcaste priblížia o čom budú ich texty.

Podcast pripravila Denisa Hopková.

„Naozaj, môžem kľudne povedať, že všetko začalo v krčme“. Tak začína svoje rozprávanie o boji s netrasparentnosťou vo svojej dedinke Vinodol Vladimír Špánik, občiansky aktivista, ktorého čerstvo ocenila ambasáda Spojených štátov výročnou cenou za ochranu ľudských práv.

„Na začiatku sme boli svedkami obecných zastupiteľstiev, ktoré sa zvolávali len telefonicky, neboli z nich záznamy“, opisuje Vladimír Špánik. Informácie sa mu ako prisťahovalcovi z hlavného mesta dostávali len sprostredkovane, pri posedeniach so známymi v jeho pohostinstve.

„Zasadnutia miestneho zastupiteľstva pôvodne moderoval starosta, ktorý si myslel, že je pán boh. Postupne sme sa prepracovali k stavu, že nás musel začať rešpektovať“.

Kľúčovým bol moment, keď získali väčšiu podporu v obci. „Z klubu piatich poslancov z celkového počte deviatich sme sa neskôr rozšírili na sedem k deviatim a starosta nás už nemohol prehliadnuť“, tvrdí ocenený občiansky aktivista Špánik.

Predchádzali tomu rozpory, udania, ale aj súdne procesy.

„Spočiatku sme len kritizovali, no to nie je cesta. Skúsenosť nás naučila, že k ľuďom sa dostanete len cez spoločnú prácu a zábavu. A tak sme v obci brigádovali, ale aj varili guláš.“ A to bol podľa Vladimíra Špánika kontext, v ktorom ľudia začali rozprávať o problémoch v obci a začali si dôverovať.

Dnes označuje situáciu vo Vinodole za „pozitívnu nudu“, čo má byť vyjadrenie stavu, keď spoločné veci fungujú a ľudia sú spokojní. Predpokladom pre to sú ale jasne nastavené pravidlá fungovania samosprávy, ktoré ju robia transparentnou.

Boj za transparetné spravovanie veci verejných v samosprávach Vladimír Špánik preniesol aj na celoslovenskú platformu. Založil Združenie občanov miest a obcí Slovenska, ktoré v súčasnosti pôsobí na celom území.

„Pri voľbách sa nestačí pozrieť, či je kandidát na poslanca či starostu pohodovým človekom, treba sa pozrieť, či nie je za ním rodinkárstvo alebo zvýhodňovanie blízkych“, upozorňuje Špánik.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Aj tento rok budú v školách chýbať asistenti učitelov, ktorých potrebujú žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacimi potrebami. Vypočujte si, ako to ovplyvňuje rodiny a budúcnosť detí.

Situácia okolo pedagogickych asistentov zostáva roky akoby v začarovanom kruhu. Ministerstvo školstva hovorí, že je obmedzené štátnym rozpočtom a na druhej strane sa frustrovaní rodičia sťažujú na nedostatočné vzdelávanie. Prečo školy potrebujú asistentov učiteľa a ako dokáže ovplyvniť život celej rodiny, ak dieťa nedostane vzdelanie, ktoré potrebuje? Budete počuť Andreu Pisarčíkovú z Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením. 

Na stole je aj návrh, ktorý hovorí o tom, že štát bude povinný financovať asistentov učiteľa pre žiakov a riaditeľ o nich nebude musieť žiadať. Viac povie bývalý šéf rezortu Branislav Gröhling

Prečo by malo byť prioritou štátu vyriešiť situáciu, povie štatutárka platformy Monika Fričová.

Podcast pripravila Denisa Hopková.