Bez obalu 🎙

Kľúčová v boji s klimatickými zmenami je voda a je cyklus, nie obmedzovanie emisii CO2, tvrdí vodohospodár a dnes štátny tajomník rezortu pôdohospodárstva Martin Kováč. dá sa zrátiť vysychanie krajiny a vzrastie cena vody?

voda, jej nedostatok a enormné suchá dnes trápia ako Slovensko, tak aj mnohé ďalšie krajiny. Vysycháme, to je dôsledok príliš extenzívneho využívania pôdy, či už poľnohospodárskej, lesnej alebo v intravilánoch miest a obcí. Rozprávka Soľ nad zlato sa tak začína meniť na rozprávku s názvom: Voda nad zlato a otázkou je, aká je dnes pre nás cena vody a či sa tento trend vysychania krajiny dá ešte nejako zvrátiť, ale čo nás to bude stáť a vzrastie cena vody?.

Zvrátiť sa to dá, bude si to však vyžadovať zásadnú zmenu nášho pohľadu na využívanie pôdy, či už farmármi, lesníkmi alebo aj zahradkármi či developermi, ako i samosprávami a štátom. Cieľom by malo byť čo najdlhšie a najintenzívnejšie zadržanie vody v krajine. Veľa v tom vie urobiť štát, ale aj každý jeden z nás

Ráno Nahlas s vodohospodárom a dnes štátnym tajomníkom ministerstva pôdohospodárstva Martinom Kováčom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Drvivá väčšina mladých očakáva v prípade problémov, podporu od školy, polovica z nich však takúto podporu nedostala. Ak nedostanú podporu od nás, obrátia sa tam, kde ich budú počúvať. Keď príde niekto s ponukou, a extrémisti na to majú veľmi dobré mechanizmy, budú ho nasledovať,“ hovorí šéfka Centra pre výskum kultúry a etnicity Elena Kriglerová. Kde sa berie u mladých ľudí extrémizmus?

Keď kotlebova ĽS NS vstupovala do parlamentu, najviac bodovali u prvovoličov. Doba sa pritom odvtedy výrazne zradikalizovala, stala sa neistejšou no a extrém sa čoraz viac začal posúvať do slovníka i tém mainstreamu. A ako na to všetko reaguje naša mládež? Čo vlastne vieme o tom, čo a kto je v súčasnosti pre naše deti vlastne extrém? Kde u mladých pramenia ich radikálne názory a čo im ponúkame, aby sa cítili v našej spoločnosti dobre? No, a ako sa dá bojovať s tým, keď sa v sklamaní či hneve voči spoločnosti obrátia práve k extrémistom? Témy a otázky pre šéfku Centra pre výskum etnicity a kultúry, ktoré zrealizovalo projekt skúmajúci mechanizmy prevencie radikalizácie mladých, Elenu Gallovú Kriglerovú

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Sucho. Extrémne, intenzívne, devastujúce.

Časť Talianska stojí pred výnimočným stavom, z majestátnej rieky Pád miestami riečka, ktorá má o 85% menší prietok. Dôvod? Už štyri mesiace bez dažďa. A Slovensko týchto dní? Extrémne horúčavy a problémy s vodou v niektorých obciach regiónu okolo Trnavy. Na druhej strane aj extrémne búrky. Čo nás čaká? Nahradí voda rozprávkovú soľ z rozprávkovej klasiky. Bude voda nad zlato? Téma pre klimatológa Jozefa Pecha.

Už v horizonte zmeny desaťročia Slovensku podľa neho hrozí klimatický režim, ktorý majú v súčasnosti v strednom Turecku či strednom Grécku.

99,5 percenta Slovenska je podľa klimatológa Jozefa Pecha konfrontovaných suchom. Zvlášť oblasť Gemera.

Z vody sa už dnes musí stať strategická surovina so strategickou ochranou.

Politická opcia pre elektromobilitu je podľa Pecha „úspechom loby“, ktorá ale ide proti záujmom samotnej planéty. Za obzorom preto vidí kritický obrat, ktorý si vynúti samotná kritická klimatická situácia.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Je X vecí, ktoré na nej obdivujem a je X veci, ktoré na nej milujem, ale nikdy som o tom verejne nehovoril a ani o tom hovoriť nebudem. To je iba medzi nami. Najcennejšie pre mňa je, keď môžeme byť spolu, iba sami pre seba,“ hovorí partner hlavy štátu Juraj Rizman. Aké je to stáť po boku prezidentky?

V Spojených štátoch by sme ho pokojne mohli volať aj „prvý pán repubiky,“ no v skutočnosti sa môže zdať, že oficiálne hrá takpovediac akési druhé husle. Partner prezidentky Juraj Rizman si ale s oficiálnym titulom starosti nerobí. Nemilujem prezidentku, milujem konkrétnu osobu vo funkcii prezidentky, tvrdí.

Aké je to stáť po boku hlavy štátu, čo to konkrétne znamená a aká je vlastne prezidentka v súkromí? Kto je Zuzana Čaputová, keď sa vypnú kamery a mikrofóny, akú rolu v riadení štátu hrá jej životný partner a čo si on myslí o aktuálnych spoločenských témach?

Ráno Nahlas s partnerom prezidentky Jurajom Rizmanom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Putinova agesia už trvá 125 dní, s odstupom času je svet opäť svedkom raketových útokov na celom území Ukrajiny, a to aj z územia Bieloruska. A to všetko v čase, keď sa predstavitelia najsilnejších ekonomík sveta stretávajú na sumitoch – či už v Nemecku zoskupenie G7 a v Madride zas lídri členských krajín Severoatlantickej aliancie.

Rusko je technicky v defaulte – aj pre sankcie nie je schopné splácať svoj zahraničný dlh, na druhej strane zarába na historicky najvyšších cenách plynu či ropy. Čo zostáva zvyšku sveta? Téma pre analytika výskumného centra pražskej asociácie pre medzinárodné otázky Palva Havlíčka.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák

V politike sa začala rozvíjať spolupráca klerikálov, slovenských orbánovcov s rôznymi formami neoľudáctva a kryptofašizmu. Hľadá sa už len príbeh Veľkej lži, ktorými populisti spoločnosť dostatočne rozdelia a zradikalizujú, hovorí sociológ Michal Vašečka.

Demokratická politická scéna, reprezentovaná najmä populistami, podľa sociológa Michala Vašečku stratila už prakticky akékoľvek zábrany a vybrala sa na cestu zjednocovania spoločnosti cez hľadanie obetí, na ktoré bude možné zvaliť svoju neschopnosť riešiť základné existenčné otázky dnes už doslova kolabujúceho štátu. Za jednu z najpravdepodobnejších obetí označil Vašečka komunitu LGBTQ.

Odkiaľ pramení tá až neuveriteľne silná skepsa Slovákov k demokracii, Európskej únii, ako i volanie prakticky polovice z nás po vláde silnej ruky, ktorú obnažili najnovšie prieskumy verejnej mienky? Prečo, aj keď sa ani zďaleka nemáme oveľa horšie, než naši susedia v Únii, sme tak veľmi frustrovaní, nahnevaní a uzavretí pred svetom a racionálnymi na faktoch a dátach založenými riešeniami? Prečo sa obeťou populistov môžu stať práve homosexuáli? No a napokon, skutočne nám vadia fašisti? Témy a otázky pre Sociológa Michala Vašečku.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Odsúdených a uväznených z politických dôvodov vyše 70-tisíc ľudí, neoprávnené rozsudky smrti vynesené nad piatimi desiatkami osôb, tábormi nútených prác prešlo viac ako 13tisíc občanov a internovaných takmer 5-tisíc rehoľníkov a rehoľníčok. V troch vetách načrtnutý krutý obraz 40tich rokov nadvlády komunistov u nás. A práve dnes je už druhý rok tento deň aj oficiálnym pamätným dňom – Dňom pamiatky obetí komunistického režimu.

Obdobie, ktoré u nás mapuje Ústav pamäti národa. A ten má už pár dní aj nového šéfa – Jerguša Sivoša, ktorý jeho hosťom dnešného Rána Nahlas.

„Ak Ústav pamäti národa nebude prešľapy komunizmu pripomínať, čoskoro na ne zabudneme, veď už dve generácie nemajú priamu skúsenosť s ním“, pripomína Sivoš. A ak sa na zločiny režimu zabudne, môže sa podľa neho „ľahko stať, že budú opakovať“.

ÚPN má vo svojich povinnostiach aj „určiť zodpovednosť“ za porobenie vlasti, vraždenie, zotročovanie, lúpenie a ponižovanie počas rokov komunistickej totality. „ÚPN dáva podnety na generálnu prokuratúru“, vysvetľuje Jerguš Sivoš. „Môžem povedať, že ústav ich podal viac ako päťdesiat.Žial, neboli sme úspešní ani v jednom konaní, lebo vždy bolo konštatované, že štátne orgány konali v zmysle vtedy platných predpisov“, tvrdí Sivoš.

„Ak hovoríme o otázke vyrovnávania sa s komunizmom, po právnej stránke je to veľmi ťažké, pretože očista, ktorá mala prebehnúť v polícii, v prokuratúre, v súdnictve, stále neprebehla“, dodáva nový predseda správnej rady ÚPN.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ministerstvo má v reforme nemocníc ambície, aby od roku 2024 pacient čakal na zákrok najmenej sedem dní a maximálne rok - čakacie lehoty sa líšia od typu zákroku. Ak by sa niekto na operáciu dostal neskôr, mal by nárok na poskytnutie zdravotnej starostlivosti v zahraničí. 

Napríklad vrodené chyby oka musia byť vyšetrené do 30 dní a zápal oka do 10 dní. Na výmenu bedrového kĺbu či kolenného kĺbu budú čakať pacienti najviac rok. Ako chce ministerstvo docieliť ambiciózne plány? O reforme nemocníc sa porozprávame s Angelikou Szalayovou z ministerstva zdravotníctva.

Ministerstvo ukázalo aj konkrétne kritériá, podľa ktorých sa nemocnice rozdelia do piatich úrovní. Ako to môže naozaj vyzerať v praxi? A sú čakacie lehoty pre operácie a zákroky reálne? Pýtali sme sa šéfa Asociácie nemocníc Mariana Petka. O téme sa rozprávame aj s Dušanom Zacharom z Ineko.

Podmienky pre nemocnice vrátane čakacích lehôt zverejnilo ministerstvo vo vyhláške, ktorá je aktuálne v pripomienkovom konaní.

Moderuje Denisa Hopková.

Ukrajina má veľkú šancu na víťazstvo, ak bude pokračovať finančná, humanitárna, ale najmä vojenská podpora civilizovaného sveta, ako i sankcie. Skutočným riešením by bolo, ak by sa Ukrajina vrátila do hraníc spred roka 2014. Konfliktom, ktorý rozpútal, Putin ohrozuje budúcnosť, ale i územnú celistvosť Ruska. Tvrdí to exminister financií, ale aj bývalý poradca ukrajinských ministrov Ivan Mikloš.

Z niekoľkodňovej špeciálnej vojenskej operácie až k mesiace sa vlečúcemu brutálnemu a krvavému konfliktu. Tak vyzerá anabáza vojny, v ktorej Rusko koncom februára napadlo nášho východného suseda, Ukrajinu. Aká je budúcnosť tohto konfliktu, dokedy sa Ukrajina dokáže brániť, o čo Rusku v vlastne ide a prečo sa začína na Západe rozpadať jednota v podpore brániacej sa Ukrajiny? Čo by malo byť legitímnym cieľoom prípadných mierových rokovaní a koho sankcie voči Rusku viac bolia, Rusov či nás? Témy Rána Nahlas s exministrom a poradcom prezidentky Ivanom Miklošom.

Hovoriť však budeme aj o jeho nástupcovi v kresle ministra financií Igorovi Matovičovi, politike vlády čeliacej dnes už dvojcifernej inflácii, ako i o tom, ako je Slovensko pripravené čeliť čoraz viac sa zhoršujúcej sa ekonomickej i bezpečnostnej situácii vo svete.

Pekný deň a pokoj v duši s Ránom Nahlas želá Braňo Dobšinský.

Rusko je veľké iba rozlohou, ale chce sa ďalej tváriť ako veľmoc. Putin možno autenticky verí, že Ukrajinci mali šancu byť Rusmi, ale nevyužili ju. Žijeme vo svete, kde platí právo silnejšieho a väčší štát môže diktovať podmienky občanom menšieho štátu? Odpovie filozof zo Slovenskej akadémie vied Michal Lipták.

Smer sú oportunisti a sú ideologicky flexibilní – a ich proruskosť sa dá vysvetliť aj nostalgiou časti populácie za bývalým režimom. Slovenská diskusia je posunutá doprava – a to už od čias Ivana Mikloša. Slováci totiž k transformácii pristúpili tak, že boli kapitalistickejší ako kapitalisti. Ivan Mikloš sa preceňuje – a ekonomicky sa nám darilo vďaka členstvu v EÚ a nie vďaka pravicovým reformám, tvrdí ľavicový intelektuál Lipták.

Ako do toho zapadá Richard Sulík? Inšpiruje sa starými teóriami a politikmi spred 40-tich rokov – Reaganom a Thatcherovou. Jeho myšlienky dnes na západe určite nie sú mainstream, ale zapadajú skôr do rámca nemeckej krajne pravicovej AfD.

Moderuje Peter Hanák.