Bez obalu 🎙

Trvalá pomoc chudobným a zároveň zredukovanie závislosti od Ruska aj klimatickej hrozby by bolo napríklad tepelné čerpadlo. Rozdávanie peňazí rodinám na vyššie energie znamená, že viac peňazí skončí vo vreckách firiem obchodujúcich s ropou, tvrdia v dnešnom podcaste klimatické aktivistky Lucia Szabová a Dorota Osvaldová.

Ako sa môžeme pozrieť našim susedom do očí, keď cez výnimky na ruské energie financujeme ich vraždenie? Podľa Greenpeace nie je riešením vymeniť ruskú ropu za inú ropu – lebo ak nám ropu pošlú Saudi, nepošlú ju do Indie – a India si kúpi tú ruskú, hovorí Dorota Osvaldová z Greenpeace. Musíme znížiť spotrebu ropy – a až potom sa znížia jej ceny.

Greenpeace má aj konkrétny plán ako znížiť spotrebu ruských energií – napríklad obmedziť krátke lety či pracovné cesty. Rozdávanie dotácií rodinám na zdražené energie je podľa klimatických aktivistov zlé riešenie, lebo tieto peniaze v konečnom dôsledku skončia vo vreckách firiem, ktoré ťažia fosílne palivá a obchodujú s nimi – a teda najmä v Rusku.

Namiesto toho by vláda mala chudobným rodinám zaplatiť napríklad tepelné čerpadlá.

Čo môže každý z nás urobiť vo svojom individuálnom živote, aby sme znížili závislosť od Ruska a neprispievali na vojnu a zároveň chránili životné prostredie? Ktoré zmeny majú zmysel a ktoré sú len kvapka v mori? Stačí recyklovať či treba predať auto?

Moderuje Peter Hanák.

Neviem pre koho je táto krajina, mladí tu nevidia perspektívu a o starých nie je dobre postarané, sociálny rozmer štátu nezvládame, hovorí exminister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál.

Okrem kritiky matovičovej rodinnej revolúcie, výčitky smeruje aj k aktuálnemu ministrovi práce, ktorý restuhodne zanedbáva nutnosť zmeniť spôsob valorizácie penzii ako i nevyhnutnú reformu druhého piliera.

Slovenskou politikou dnes hýbe predovšetkým takzvaná rodinná revolúcia z dielne ministra financií Igora Matoviča. Sociálny štát to sú však aj politiky v oblasti penzijného systému, starostlivosti o invalidov či nastavenie takzvanej hmotnej núdze. Smutným faktom totiž je, že počet ľudí žijúcich pod hranicou takzvanej príjmovej chudoby sa na Slovensku prakticky už roky takmer nemení. Zo 435 eur a menej tak mesačne u nás musí vyžiť aktuálne vyše 600 tisíc ľudí. Pre koho vlastne je teda tento náš údajne sociálny štát? A čo s penziami či nastavením životného minima, od ktorého sa následne odvíja množstvo rôznych sociálnych dávok? V dnešnom Ráne Nahlas na to odpovie exminister práce, sociálnych vecí a rodiny Jozef Mihál.

Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

 

 

Dnes ide do kín nová hraná slovenská rozprávka Zakliata jaskyňa. Hlavnú, no tentoraz zápornú postavu, hrá Táňa Pauhofová. Režírovala ho Mariana Čengel-Solčanská, ktorá nakrútila napríklad Sviňu alebo Únos.

Zakliata jaskyňa bude aj novou slovenskou vianočnou rozprávkou. Bude to nová klasika na Štedrý deň? Okrem iného má aj enviromotív.

V rozhovore s Marianou Čengel-Solčanskou sme sa pýtali aj na to, či je spokojná s tým, ako film Sviňa pred voľbami ovplyvnil spoločnosť. Z výsledku volieb bola šokovaná a sklamaná.

Geissenovci sú podľa nej vrchol nekultúry a skutočná kultúra túto vládu nezaujíma. Čo by mala vláda urobiť inak v prístupe ku kultúre? Je problém iba v peniazoch?

Moderuje Peter Hanák.

Mestá a obce sú v štrajkovej pohotovosti. Sú nespokojné s podobou a prijímaním tzv. protiinflačného balíčka. Namiesto rokovaní oznamovanie, namiesto finančného dobíjania zas len ďalšie odoberanie peňazí – vyčítajú vláde a parlamentu. V kritike už majú aj spojencov: zamestnávateľské združenia a odbory. Práve dnes s nimi ladia ďalší postup.

 

Namietajú, že vyše miliardový protiinflačný vládny balíček majú takmer spolovice (600 miliónov eur) zaplatiť samé.

 

Na položenie samospráv sme sa pozreli s Michalom Kaliňákom zo Združenia miest a obcí Slovenska.

 

„Nemôžeme sa uspokojiť s tým, že mestá a obce budú bankomatom pre štát. Nemôžeme sa uspokojiť s tým, ak dostávame mnohé rozhodnutia len oznamovacou vetou, bez možnosti ich ovplyvňovať“, vysvetľuje Kaliňák.

 

Výstražný štrajk má byť signálom pre vládu a parlament. „Ak sa veci nezmenia, samosprávy prestanú vykonávať prenesený výkon štátnej správy, začnú štátu vystavovať symbolické faktúry, alebo budú čakať, kým si to u nich štát nanovo objedná“, vysvetľuje ústredný riaditeľ kancelárie Združenia miest a obcí Slovenska.

 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

„Na rovnaké udalosti sa pozeráme optikou ruských médií a toho, ako sa o nich píše v renomovaných zahraničných médiách“. Rasťo Kužel, výkonný riaditeľ mimovládnej organizácie Memo98, opisuje najnovší projekt na odkrývanie Putinovej propagandy o vojne na Ukrajine.

 

Hovorí o „osvedčených sovietskych metódach“. Ktoré to sú? Najtradičnejšou sú ruské štátne televízne kanály.

 

„Putin sa postupne zbavil všetkých hoci len potenciálne kritických staníc. Po 24. februári tam už slobodných médií niet“, tvrdí Kužel.

 

„Aj vďaka špeciálnej legislatíve každý, kto by prišiel s iným názorom, končí vo väzení“, dopĺňa. Aktuálne Putinove kroky mu už pripomínajú stalinské časy „tvrdých represálií“.

 

„Element strachu a emócii spôsobuje, že ľudia ani nechcú hľadať alternatívu k štátnej propagande“, vysvetľuje položenie obyčajných Rusov.

 

Memo98 napriek tomu začal s projektom monitoringu toho, čo sa o vojne vysiela v ruských štátnych televíziách a píše v novinách. Rovnako si všíma aj sociálne siete. A ruskú verziu udalostí potom konfrontuje s tým, ako sa na ne pozerajú svetové médiá.

 

Akýmsi „výkričníkom“ pre vojnovú propagandu Vladimíra Putina sú matky zavraždených ruských vojakov. „Čo je to za štát, ak sa pre informácie o svojich deťoch radšej obrátite na ‚nepriateľskú‘ stranu? Hnev týchto matiek bude zdrojom domáceho nesúhlasu a odporu“, tvrdí analytik.

 

Bulletin je okrem angličtiny aj v ruštine a každé nové číslo zachytáva udalosti predchádzajúceho týždňa. „Chceme ním aj otvárať oči“, tvrdí Rasťo Kužel, výkonný riaditeľ Memo98.

 

Monitoring pripravuje tím ľudí, medzi ktorými sú aj samotní Rusi.

 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Putinovo Rusko sa vracia k uvažovaniu, ale aj metódam, totalitného Sovietskeho zväzu. Putin je ideovým dedičom Lenina i Stalina, vymenili sa iba lži, ktorými dnešné Rusko manipuluje ľuďmi, hovorí spisovateľ Peter Juščák.

Súčasné Rusko sa zo svojich dejín totalitného Sovietskeho zväzu nijako nepoučilo, práve naopak - vracia sa k brutálnym represívnym metódam tajnej polície NKVD, kde jednotlivec neznamená vôbec nič. "To je katastrofa to ich myslenie, myslenia tejto veľmoci, ktorá tak ako myslela v roku 1945, keď násilne a protiprávne odvliekla tisícky nevinných Slovákov do gulagov, myslí aj dnes," tvrdí Peter Juščák.

Autor knihy Odvlečení, ktorá mapuje osudy tisícok Slovákov, ktorých pri oslobodzovaní Červenou armádou násilne odvliekla sovietska tajná služba do gulagov v ZSSR. Tam na dlhé roky skončili mnohé úplne nevinné, neraz absolútne náhodné obete zo Slovenska aby tam tam celé dlhé roky, doslova za neľudských podmienok, otročili na rôznych stavbách či v baniach. Informácie o možných hromadných deportáciách ukrajinských detí putinovým Ruskom ho preto vôbec neprekvapujú.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Učitelia sa cítia ako rukojemníci sporu SaS a Oľano, hovorí v podcaste šéf učiteľského odborového združenia Pavel Ondek. V júni chystajú protest: A ak sa platy nezvýšia o 10%, v septembri nevylučujú štrajk. V školách by sa tak napríklad mohlo prerušiť vyučovanie. Vláda podľa nich sľubovala zvyšovanie platov, no zatiaľ ide o prázdne sľuby.

Minister školstva Branislav Gröhling (SaS) a minister financií Igor Matovič (OĽaNO) sa totiž už nejaký čas sporia, kde zobrať peniaze pre učiteľov. Tým nestačí 3% navýšenie od júla a dôvodia infláciou. 

Podľa analytika Michala Rehúša, ktorý v minulosti šéfoval Inštitútu vzdelávacej politiky sa jasne ukazuje, že zvýšenie miezd učiteľov nie je priorita ani pre Oľano a ani pre SaS, odkiaľ pochádza minister školstva. Chybu vidí na oboch stranách.

Faktom je, že pre nízke platy v školstve sa už dnes potýkame s tým, že nám chýbajú učitelia – a predpoklad ministerstva školstva je, že nám o pár rokov môže chýbať viac ako 8-tisíc pedagógov. Ak teda nevyriešime situáciu čo najskôr, zo škôl nám môžu vychádzať deti napríklad bez dostatočných vedomostí v matematike či angličtine.

Zvýšia sa teda platy učiteľov alebo nie? V podcaste budete počuť aj rozhovor so šéfom rezortu školstva Branislavom Gröhlingom.

Podcast Ráno Nahlas nahrávala Denisa Hopková.

„Brali to ako skúšku a dnes sú hrdé na to, že si dokázali stáť za tým, pre čo sa rozhodli, celých tých 40 rokov diktatúry, ktorá ich šikanovala,“ hovorí o hlavných hrdinkách svojej knihy reportérka Aktualít Ivana Hečková. Kniha prináša autentické svedectvo o snahe komunistického režimu zlikvidovať ženské cirkevné rehole.

Napriek čoraz viac sa šíriacemu pozitívnemu sentimentu na doby socializmu, pravdou je, že bývalý totalitný režim bol plný násilia, represie, kolektívnych trestov, ako aj snahy zásadne zasahovať do životov i osudov celých skupín obyvateľstva.

Jednou z takýchto akcií, v ktorej komunisti, v mene svojej tentoraz doslova bezbožnej ideológie, dramaticky prevrátili mnohé ľudské osudy, bolo aj rušenie ženských rehoľných rádov. A tak sa nedobrovoľne stali obeťami, ale paradoxne aj hrdinkami, komunistického režimu i rádové sestry Viannea a Natália. No a práve ony sú hlavnými hrdinkami knihy „Jedna svieca stačí“ z pera reportérky Aktualít Ivany Hečkovej.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

 

 

 

 

Je skupina okolo Roberta Fica, Roberta Kaliňáka a Mareka Paru naozaj zločineckou skupinou? Ako sa to vôbec posudzuje? V podcaste Ráno Nahlas sme sa rozprávali s trestným právnikom Lukášom Turayom.

Podľa experta z katedry trestného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského sú v obvinení Fica a Kaliňáka aj problematické body. Ak sa im dokáže, že páchali kriminalitu ako organizovaná zločinecká skupina, hrozí im prepadnutie majetku.

Dokázať to však bude komplikované a je tu niekoľko nástrah. Aké sú znaky zločineckej skupiny, ako ich napĺňa Fico a Kaliňák a čo bude posudzovať súd? Dá sa Fico porovnávať s Černákom či Sýkorovcami? Podľa Špecializovaného trestného súdu sa aktuálne organizovaná trestná činnosť posudzuje inak ako v 90. rokoch – a nemusí vždy ísť o násilnú činnosť. Čo o tom hovorí judikatúra? A ak by Fico prišiel o majetok, môže mu ho vrátiť Ústavný súd?

Rozhovor s Lukášom Turayom nahrával Peter Hanák.

Dostojevskij je presiaknutý ospravedlňovaním páchateľa, pravoslávím a imperializmom a aj ďalší veľkí ruskí autori boli imperialisti, hovorí oceňovaná slovenská spisovateľka Irena Brežná žijúca vo Švajčiarsku. Rusi podľa nej vedú koloniálne vojny a nechápu, že si menšie národy nechcú nechať diktovať. Na rozdiel od Nemcov si nikdy nepripustia chybu.

Prezidentka Zuzana Čaputová cez víkend udelila Irene Brežnej štátne vyznamenie. Brežná emigrovala z Československa po sovietskej okupácii v roku 1968 a žije vo Švajčiarsku. Vyštudovala slavistiku,, filozofiu a psychológiu. Bola vo vojnách v Čečensku a publikovala o tom knihu Vlčice zo Sernovodska. V minulosti pracovala pre BBC a Slobodnú Európu, za svoje knihy získala napríklad Cenu Dominika Tatarku.

Rusi podľa nej na Ukrajine postupujú podobne ako v Čečensku, snažia sa zdeptať obyvateľstvo. Zmenia niečo v Rusku matky zabitých vojakov? A poučí sa niekedy Rusko?

Irena Brežná na Slovensku publikuje najmä vo feministickom vydavateľstve Aspekt. Pýtali sme sa jej, čo znamená feminizmus na Slovensku v porovnaní so Švajčiarskom. „Zlatokopky“ sú podľa nej antifeministický krok naspäť a ide o ženy, ktoré podľahli konzumu.

Rozhovor viedol Peter Hanák.