Bez obalu 🎙

Viktor Orbán a jeho Fidesz ako víťaz s ústavnou väčšinou, opozícia – nepriek predvolebnému zomknutiu – predsa len porazená. Hoci pred voľbami to vyzeralo na rovný súboj! Víťazstvo, ktoré si chce staronový premiér pamätať do konca života. Prečo a kam dovedie Maďarsko, ktoré je členom Európskej únie, náš partner z V4 a bezprostredný sused z juhu. Téma pre Gregora Martina Papucseka, „celoživotného“ budapeštianskeho spravodajcu pre verejnoprávne médiá Slovenska i Česka.

 

„Verejnoprávne médiá má doslova v rukách“, vysvetľuje. „A verejnú podporu mu vyjadrili aj niektorí moderátori súkromných médií“, dodáva.

 

Nezanedbateľným faktorom, ktorý Viktorovi Orbánovi vyhral voľby, sú sociálne opatrenia. „Hovorí sa tu, že jednoducho rozdával peniaze“, tvrdí Papucsek. „Mladým ľuďom do 25 rokov zrušil dane. Od februára ich už platiť nemusia“.

 

„Rovnako zaviedol daňové úľavy pre rodiny s malými deťmi, trináste dôchodky, naviac dôchodcom plošne vyplatil skoro 200 eurovú penzijnú prémiu“, vypočítava spravodajca Papucsek opatrenia, ktorými si podľa neho Orbán víťazstvo vo voľbách „kúpil“.

 

„Zmrazil ceny niektorých základných potravín, či pohonných látok. Ale len do 15. mája. Čiže šlo vyslovene o predvolebné ťahy.“

 

Orbán si pomohol aj vojnou na Ukrajine, z ktorej urobil záležitosť opozície. Voličov konfrontoval s otázkou vojny či mieru s odpoveďou, že „on je mier, vojna je opozícia, ktorá podporuje Zelenského“, vysvetľuje budapeštiansky spravodajca Papucsek.

Ak niekedy mala maďarská opozícia šancu poraziť Orbána, je to teraz. Prieskumy sú takmer vyrovnané, ale množstvo voličov je ešte nerozhodnutých.

Viktor Orbán má pred voľbami problémy, aké ešte nemal. Opozícia sa zjednotila proti nemu a do volieb postavila spoločnú kandidátku, na ktorej sú všetci od ľavicových zelených až po Jobbik. Fidesz je však momentálne ešte väčším extrémom ako Jobbik.

Ako proruského Orbána ovplyvňuje vojna na Ukrajine? Čo by prípadná zmena vlády v Budapešti priniesla Slovensku a Európe? Odpovie politológ Zsolt Gál, ktorý je na Slovensku členom malej strany Maďarské fórum.

Ako fungujú maďarské médiá a je nejaký rozdiel medzi proruskou a pro-Orbánovskou propagandou? Viac povie spolupracovník Aktualít, ktorý sa zaoberá aj maďarskou politikou, Zolo Mikeš.

Ukážky zo zahraničného spravodajstva o Maďarsku, ktoré budete počuť v dnešnom podcaste, pochádzajú z BBC, Deutsche Welle, z francúzskej verejnoprávnej televízie a z Euronews.

Moderuje Peter Hanák.

Zažívame ďalší Mníchov, postoj Západu k Rusku veľmi pripomína politiku appeasementu, teda ústupkov Hitlerovi. História Mníchova nás ale naučila, že ustupovať agresorovi sa nevypláca. A putinovo Rusko? Môže sa vojnou zradikalizovať, ale dnes tam fašizmus nie je, hovorí historik Jakub Drábik.

  Vojna na Ukrajine, bombardovanie Mariupoľu, zabíjanie žien a detí, sfanatizované davy proputinovských ruských zachvatčikov a vyhrážanie sa ruských mediálnych trúb ďalšími a ďalšími územnými agresiami vyvolalo množstvo historických asociácií. Ovládol fašizmus Rusko a sú reči o ukrajinskom nacizme len projekciou samotného Putina?   A čo my, západ? Vzdali sme to zoči voči zjavnej agresii alebo naopak, sankcie agresora položia? A dávajú dejiny vôbec nejakú odpoveď na to, čo sa deje na území nášho východného suseda Ukrajiny? Odpovie historik Jakub Drábik. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň praje Braňo Dobšinský

Denacifikácia, reakcia na genocídu našich, obrana pred kultúrou dúhových pridov, verzus útok na suverénnu krajinu s utrpením nevinných, až po ničím neospravedlniteľný masaker. Pomenovania toho, čo už štyri týždne sužuje svet. Vojna na Ukrajine má mesiac. Vladimír Putin hovorí o svojej „špeciálnej akcii“, jeho patriarcha Kirill ju ospravedlňuje „svätou vojnou“ proti hodnotám Západu, prezident Zelenskyj burcuje svet a jeho svedomie a pápež František odstudzuje barbarstvo zabíjania detí a prichádza so zasväte ním Ruska a Ukrajiny Nepoškvrnenej a Kráľovnej pokoja, ako tituluje Madonu. „Pri tejto vojne neexistuje žiadne ale, ani náboženské“ – reaguje František Mikloško, niekdajší disident, prvý predseda parlamentu, náboženský aktivista, ktorý stál za predzvesťou slobody v našich končinách v podobe Sviečkovej manifestácie, ktorú si pripomenieme už v horizonte hodín.

 

„Sme svedkami defilácie diabolského šialenstva. (…) A mňa fascinuje, že ešte aj u nás sú ľudia, veriaci a dokonca duchovní, ktorí si myslia, že Putin je záchranou kresťanstva. Dokonca hovoria: Putin sa modlí, Zelenskyj nie. To je taká nejaká pomätenosť ducha, ktorá tu teraz vládne! Putin má byť záchranou kresťanstva, proti nejakému prehnitému západu!“, tvrdí.

 

„Patriarcha Kirill povie, že toto je vojna proti zlu západu. Ale čo je väčšie zlo: ak niekto prejaví, že je inak sexuálne orientovaný alebo to plienenie, ktoré šíria?“, pýta sa Mikloško.

 

V postupe ruskej reprezentácie vidí pomätenosť. „Pomätenosť ducha, ktorá vošla aj na pôdu cirkvi. A bohužiaľ ruské pravoslávie sa v tomto okamihu ukazuje v tom najhoršom svetle.“

 

Imperiálnym rozmerom si svojho času podľa neho prešli aj katolíci, ktorých z neho vyliečila reformácia a osvietencstvo. „V pápežovi Františkovi sme našťastie stratili ten imperiálny rozmer cirkvi“, tvrdí Mikloško.

 

Rusko podľa F. Mikloška hľadá svoju novú jednotiacu ideológiu. A ukazuje sa, že to je ruský nacionalizmus a imperiálne chúťky. „A pravoslávie by tomu malo poslúžiť“, dodáva.

 

„Žijeme prelomové časy. Ja si až teraz uvedomujem, že náš November’89 bol doslova biblický čas Tam nastal zrazu pokoj, vzájomné porozumenie. November’89 bol zázrakom“, tvrdí František Mikloško. „To bol krátky okamih dejín, keď tu vládla láska.“

 

František Mikloško v podcaste zaujme aj postoj k ohlásenej iniciatíve pápeža Františka, ktorý má tento piatok zasvätiť Rusko a Ukrajinu Madone. Pápež vychádza z fatimských zjavení, ktoré Pius XXII označil za „najväčší boží zásah do ľudských dejín od čias apoštolov“, teda od vzniku kresťanstva.

 

„Sú momenty v živote človeka, keď cíti, že už sám nemôže urobiť viac. A vtedy buď rezignuje, alebo sa oprie o niečo, čo ho presahuje. Pre mňa veriaceho je to Boh“, tvrdí Mikloško.

 

Moderuje Jaroslav Barborák.

Čína sa do putinovej agresie vojensky zatiahnuť nenechá, ruská vojna ale môže viesť k pretekom štátov o získanie jadrových zbraní. Tvrdí to bezpečnostná analytička Barbara Kelemen zo Stredoeurópskeho inštitútu Ázijských štúdií.

Vojna, v ktorej Rusko zaútočilo na Ukrajinu povedie podľa nej k oveľa nestabilnejšiemu a nebezpečnejšiemu svetu, než v akom sme žili doteraz. Svetu, v ktorom bude veľa regionálnych, ale aj globálnych mocností akoby odznova bojovať o nové geopolitické siločiary a vylúčená nebude ani jadrová hrozba a ďalšie jadrové vyzbrojovanie sa. Ako sa na ruskú agresiu pozerá iný než euroatlantický svet? Aký je názor Indie a prečo je to dôležité? No a napokon, aký postoj k Rusku zaujme Čína a môže z vojny v Európe profitovať posilnením svojho postavenia na úkor Kremľa?

Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

 

 

Kremeľ si kladie otázku, čo je vlastne cieľom vojny, hovorí analytik bezpečnostný Globsecu Daniel Hošták. Demilitarizácia Ukrajiny je úplne nerealistická. Neutralita? Tá tam bola aj doteraz. Putin zašiel priďaleko, aby jeho vojská mohli odísť.

Kompromisom pri mierových rokovaniach by mohlo byť členstvo Ukrajiny v EÚ, ale nie v NATO. Mali by sme aspoň do konca vojny odstaviť Rusko od príjmov za plyn a ropu? 

A čo urobíme s hybridnou vojnou Ruska proti nám a s ruskými agentmi na Slovensku?

Rozhovor s Danielom Hoštákom nahrával Peter Hanák.

 

Ukrajinu pozná mierovú, revolučnú i tú vojnovú. Zachytila príbeh ženy, ktorá dvíhala telefóny zabitých demonštrantov na Majdane a ich rodinám musela oznamovať, že sú mŕtvi. V aktuálnom konflikte reportovala z Donbasu i ostreľovaného Kyjeva. Vrátila sa pred pár dňami vrámci evakuačného konvoja našej ambasády v Kyjeve a v čase, keď budete tento podcast počúvať, už bude opäť na ceste späť za hranicu, ktorá delí mier od vojny. Reportérka Aktualít Stanislava Harkotová.

 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Podpísať odtrhnutie Krymu a Donbasu, uznať, že sa Ukrajina stane nesuverénnou krajinou a navyše s bonusom rozbombardovanej krajiny, tak o tom sa zo strany Ukrajiny rokovať nedá. A ak si Rusko myslí, že toto skonzumujeme, tak takto to nebude, hovorí na margo dnešných mierových rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou minister zahraničných vecí Ivan Korčok.

Témou dnešného Rána Nahlas bude Ukrajina, teda presnejšie nevyprovokovaná, masívna a čoraz brutálnejšia ruská agresia na Ukrajine. Stane sa z Ukrajiny európska Sýria, ako môže vyzerať dohodnutý mier a skončí Putin pred súdom v Haagu?

Hovoriť však budeme aj o celkom novej bezpečnostnej situácii, ktorú ruská agresia vo svete vyvolala, európskych možnostiach Ukrajiny, ďalšom vývoji v samotnom Rusku, reakcii Západu, ale aj o našich, domácich, apologétoch ruského režimu.

Počúvate ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Začalo to ako tragédia, dnes to už ale nie je až tak fatálne. Našou dnešnou úlohou je, nestať sa piatou kolónou Kremľa, hovorí na margo dvojročného výročia vlády sociológ Michal Vašečka. Práve v týchto dňoch totiž pred dvoma rokmi lídri OľaNO, Sme Rodina, SAS a ZA ľudí zostavovali po výhre vo voľbách novú vládu.

Akú pečať stihla tejto krajine za dva roky vtlačiť súčasná vládna garnitúra? Ako to, že po dvoch rokoch vládnutia opäť hrozí, že vládu bude zostavovať Robert Fico no a čo od neho a jeho vlády môžeme čakať? Ako preformátuje našu politickú scénu vojna na Ukrajine a čo z tohto konfliktu pre slovensko geopoliticky vyplýva? A čo čo Putinovi vlastne ide?

V prípade Putina prvý raz od vojny prirovnanie k Hitlerovi sedí. Jediné, čo chýba, je skúsenosť s holokaustom, ale keďže ruská armáda so sebou vozí mobilné krematória, ktovie ešte ako to bude, hovorí pre Ráno Nahlas sociológ Michal Vašečka.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň želá Braňo Dobšinský

 

 

Môžeme zložiť rúška alebo máme čakať ďalší variant? Odpovedá pľúcny lekár Štefan Laššán.

Ako je na tom Ukrajina z hľadiska pandémie a nehrozí ľuďom v krytoch ešte aj nákaza? Je Slovenské zdravotníctvo pripravené prijať ranených z Ukrajiny? A čo táto nová situácia znamená pre reformu nemocníc?