Bez obalu 🎙

Facebookovo blokovaný poslanec Blaha na jednej strane, na druhej desaťtisíce eur pre dezinfoweby z pokladne vládnej strany predsedu parlamentu Borisa Kollára! Dve správy posledných dní, ktoré vrátili do verejnej debaty tému dezinformácií a postoja k nim. Bijú sa pri nich dve pozície: právo na slobodu prejavu verzus zodpovednosť za obsah. A k tomu ďalšia – nemenej dôležitá: finančná podpora straníckych kás pre pochybné weby. Témy pre Tomáša Kriššáka, experta pre oblasť dezinformácií a kyberbezpečnosti.

„Prípad správania sa Ľuboša Blahu v digitálnych médiách, ktoré sa pýšia, že sú za otvorenú debatu, transparentnosť a diskusiu, nemá mať miesto, a to už len preto, že úplne popiera všetky spomenuté princípy“. Expert Kriššák naráža na prax administrátorov facebookového statusu poslanca Blahu, ktorí systematicky odstraňovali komentáre, ktoré s obsahom Blahovaných statusov nesúhlasili či polemizovali s nimi. Má ísť o 90 tisíc prípadov.

Dezinformačný ekosystém

Facebook však podľa Kriššáka nepostupuje systematicky a „rozhodne nie dostatočne“. Na 2,7 milióna svojich slovenských užívateľov má len jedného factcheckera.

Na tejto sociálnej sieti má byť 1800 stránok s dezinfo obsahom (buď ide o nepravdivý obsah, porušuje pravidlá komunity, polarizuje, šíri nenávistné prejavy). „Všetky tieto stránky už akoby vytvorili dezinformačný ekosystém, ktorý tu už nejaký čas máme a on ďalej narastá“, vysvetľuje Kriššák.

„Facebook by sa mal pozrieť nie na to, ako zoťať jeden pomyselný výhonok hydry, ale zamerať sa na ňu samú. Mali by sme sa pozrieť na jej charakteristiku, odkiaľ rastie“, dodáva. Dáta podľa Kriššáka naznačujú, že môže ísť až o koordinovanú činnosť s cieľom ovplyvniť spoločnosť.

„Zväčša majú ekonomický a politický prínos pre svojich tvorcov“, tvrdí Tomáš Kriššák.

A kto sú ti tvorcovia?

„Prakticky celá súčasná politická opozícia“, reaguje expert Kriššák. „Sú tam niektoré mimoparlamentné strany, hlavne strany extrémistických politikov. A tiež extrémistov, ktorí sa tvária, že sú akademici, no v skutočnosti ide o neúspešných politikov“, dodáva.

Rozhovor viedol Jaroslav Barborák.

Vladimir Putin tvrdí, že mu „historicky“ patrí aj časť územia NATO. Nepodceňujme ho, lebo už viackrát svoje hrozby naplnil, hovorí energetický analytik Karel Hirman. Mali by sme hľadať alternatívy voči fosílnych palivám, nie výnimky na ruskú ropu.

Rusko predá menej ropy a plynu, ale keďže ich ceny sú vyššie, stále má dosť peňazí. Mali by sme menej tankovať? Štát má podľa energetického analytika Hirmana aj možnosti ako znížiť spotrebu ruských fosílnych palív – napríklad dať občanom peniaze na zateplovanie, tepelné čerpadlá a solárne panely.

Fosílne palivá musíme nahradiť – trvalo a udržateľne. Na Slovensku môžeme kúriť aj drevom, ktoré je doma – a nemusíme posielať peniaze Putinovi za drahý plyn z Jamalu. Treba investovať do geotermálnej energie aj biomasy. Slovnaft je podľa neho súkromná firma a je aj chybou manažmentu, že berú ropu iba od Ruska.

Moderuje Peter Hanák.

Čaká nás pár rokov dvojcifernej inflácie, potiahne ju najmä nárast cien energii. Môžeme tak prísť až o pätinu toho, čo dnes máme. Avizuje ekonomický analytik Michal Lehuta. Stav slovenských verejných financií je pritom veľmi zlý a ak sa chceme vyhnúť vyšším priamym daniam, na rad môžu prísť škrty vo výdavkoch či zmeny spotrebných a majetkových daní.

Čakajú nás neľahké časy. Slovákov, ale i svet, drví vysoká inflácia, ktorá sa navyše mieša aj s avizovaným znižovaním rastu najvyspelejších ekonomík sveta. Medzi ekonómami sa tak začína skloňovať obávaný fenomén stagflácie.

Naše verejné financie sú pritom vo veľmi zlom stave, ktorý celý ten náš permanentný život na dlh bude iba predražovať. Témou sa tak už čoskoro môžu staťaj škrty vo verejných výdavkoch, ale i nárast daní.

Kde sa rozbehnutý inflačný kôň zastaví a za akú cenu si ho vlády, ale najmä centrálne banky, dokážu osedlať? Ako veľmi infláciou schudobnieme a dá sa v tomto období čakať, že nám zamestnávateľ rastúce ceny bude kompenzovať zvýšenými platmi? Môžeme si v tomto neľahkom období dovoliť rozšafné sociálne balíčky, doslova pre každého, a ako je Slovensko vlastne pripravené čeliť časom globálnej ekonomickej nepohody? Témy a otázky pre ekonomického analytika Michala Lehutu.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Hoaxy, či inak dezinformácie – realita, s ktorou musíme počítať, ak chceme prežiť v časopriestore rozšírenom o rozmer online sveta. Naviac, ak sa na ich šírenie nasadzujú intelitentné nástroje. A paradoxne – zo strany sociálnych sietí a platforiem, ktoré majú plné ústa boja s nimi.

Na čo si dávať pozor v tejto nevyváženej vojne? Téma pre Jakuba Šimka z Kempelenovho inštitútu inteligentných technológií, ktorý problematiku podrobil hlšiemu štúdiu.

Sociálne médiá síce používame bezplatne, no nie zadarmo. V skutočnosti im platíme v podobe dát o nás samých. O našich preferenciách, záľubách. A svojou pozornosťou, teda časom, ktorý pred nimi trávime.

Toto oni potom predávajú zadávateľom reklamy, z ktorej žijú.

Pomáhajú si pritom akýmisi sofistikovanými mechanizmami samoučenia, kedy sa odporúčacie algoritmy na základe nášho správania na sociálnych sieťach postupne začnú učiť, čo sa nám vlastne páči, respektíve pri čom zostávame dlhšie.

A prišli na to, že zostávame dlhšie pri obsahu, ktorý v nás vyvoláva emócie, je kontroverznejší a veľa sa pri ňom diskutuje, často sa k nemu vraciame.

„Tie odporúčacie algoritmy si začali všímať, aké má taký obsah charakteristiky a začali ho úmyselne viac zobrazovať, lebo na jeho konci sú vyššie zisky“, vysvetľuje Jakub Šimko.

„Dezinformačný obah, alebo obsah s nízkou informačnou kvalitou, ktorý tvrdí niečo pochybné, práve takýto obsah má vlastnosti, ktoré pri sebe používateľov držia. Takýmto spôsobom sa tieto algoritmy začali podieľať na väčšom šírení nepravdivého obsahu, lebo jednoducho viac pútal pozornosť“, dodáva.

Spomínaný algoritmus má ako cieľovú funkciu podľa Šimka nastavenú maximalizáciu času, ktorý používateľ strávi na danom sociálnom médiu.

„Samozrejme, keby majitelia sociálnych sietí chceli, cieľovú funkciu môžu stanoviť inak. Mohlo by to byť napríklad väčšie rozširovanie rozhľadu, zobrazovania celého spektra názorov a podobne. Ale žiadne z takýchto nastavení negeneruje sociálnym médiám toľko peňazí“, vysvetľuje Jakub Šimko.

V podcaste sa dozviete, ako sa sociálne siete podieľajú na šírení dezinformácií, čo z toho majú a ako sa pred nimi chrániť.

Moderuje Jaroslav Barborák.

Minister zdravotníctva sa po dlhých rokoch čakania, ale i odborných diskusii, pokúsil uľahčiť transrodovým ľuďom proces tranzície, ale aj ich občiansky život. Poslanci OĽANO ho však z politických či náboženských dôvodov jednoducho stopli. Rétorika viacerých mienkotvorných politikov je pritom voči tejto komunite doteraz mimoriadne konfrontačná ako i ľudsky nesmierne zraňujúca.

Ako sa teda komunite transrodových ľudí na Slovensku žije a čo všetko sprevádza proces tranzície? No a prečo majú niektorí politici až obsedantnú potrebu riešiť práve túto tému?

Ráno Nahlas s otcom transrodového Gabriela ako i zakladateľom festivalu transrodovej kultúry Waldemarom Švábenským.

Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

„Hašteria sa, kto príde do čela nášho protestu, namiesto toho, aby jednoducho rozhodli o pomoci, je to absurdné“. Pohľad Viktora Križa zo Slovenskej komory učiteľov v kontexte blížiaceho sa celoslovenského protestu, ktorý organizujú školskí odborári.

Učitelia protestujú, lebo posledné zvyšovanie platov je minulosťou, ktorá má už dva roky. „Naposledy sa platy zvyšovali k prvému januáru 2020, ešte za predchádzajúcej vlády“, vysvetľuje Križo. „Aktuálne k tomu musíme pripočítať jedenásť percentnú infláciu“, dodáva.

Problémom aj samotný rezortný minister

Pre Slovenskú komoru učiteľov však nie sú problémom len peniaze. „Minister školstva si s nami za dva roky nebol schopný sadnúť a diskutovať, napriek tomu, že sa podieľame na príprave legislatívy“, tvrdí Križo.

Viktor Križo tvrdí, že ministerstvo dnes síce deklaruje, ako je na strane učiteľov, „no za dva roky sme nevideli jediný reálny krok zo strany rezortu“.

„Minister nie je schopný za rok zabezpečiť napríklad tablety, ktoré dostal z Európskej únie. Stačil by lusk prstom“, ilustruje Križo.

„Po dvoch rokoch si dovolím povedať, že nie je kompetentný na riadenie svojho rezortu“, tvrdí Križo z predsedníctva Slovenskej komory učiteľov.

Len do konca tohto roka má v systéme chýbať do dve tisíc učiteľov. „Otázka je, kto bude tie deti učiť“, pýta sa Križo. „Učitelia odchádzajú, sú frustrovaní“, vysvetľuje. Dôvodom má byť zlé nastavenie systému a slabé finančné ohodnotenie.

Boj na mnohých frontoch – demokratizácia na školách

„Bojujeme preto, aby sme do škôl pritiahli nielen kvalitných učiteľov, ale aj ich riaditeľov“. Práve od riaditeľov podľa Viktora Križa závisí vo veľkom, aká atmosféra panuje na školách.

„Systém odmien je nastavený tak, že kto je lojálny k riaditeľovi, má ich vyššie, nikto nevie, na základe akého kľúča“, ilustruje situáciu na školách.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Vojna vedená Vladimirom Putinom trvá už viac ako 100 dní. Čo majú dnes Rusi na Ukrajine pod svojou kontrolou a čo sa deje v okupovaných ukrajinských územiach? „Cherson je dnes známy napríklad partizánskym hnutím. Partizánsky odboj na okupovaných častiach Ukrajiny nie je žiadna novinka," hovorí novinárka Stanislava Harkotová, ktorá sa téme Ukrajiny venuje už roky.

Ako sa podpísali týždne vojny na ukrajinskej a ruskej armáde? A čo hovoria ruskí zajatci, prečo prišli bojovať na Ukrajinu? „Nevedia odpovedať na otázku, alebo krčia ramenami. Alebo povedia, že netušili pretože im zobrali týždeň predtým telefón a boli v tom, že budú na cvičení."

No a čo ukazuje ruská armáda o ruskej spoločnosti? Vypočujte si Ráno Nahlas s reportérkou Aktualít Stanislavou Harkotovu.

Moderuje Denisa Hopková.

Konferencia biskupov Slovenska pozvala na prednáškové turné konšpirátorku, ktorá odštartovala konšpirácie o tzv. gender ideológii, tvrdí politológ z Univerzity Komenského Pavol Hardoš. Nemalou mierou k tejto konšpirácii podľa neho prispel aj bývalý pápež Benedikt XVI.

Niektorí ľudia majú sexuálnu úzkosť – nepokoj z rozprávania o sexe.

Rozpad OĽaNO sa už deje a bude záležať, na ktorú stranu sa pridá premiér Heger. Je tu priestor na novú stranu? A má Zuzana Čaputová šancu na znovuzvolenie za prezidentku? Politológ Hardoš má aj prepočet, koľko percent by mohla získať strana vedená Zuzanou Čaputovou v parlamentných voľbách.

Matovičovu rétoriku o jeho balíčku nazýva orgiami manipulatívnosti. Podľa Pavla Hardoša sa nesmieme nechať zatiahnuť do rozdelenia spoločnosti na prorodinnú a protirodinnú časť. Ak sa preberá jazyk manipulátora, manipulátor už vyhráva.

Slovensko podľa neho nie je konzervatívne ani liberálne, ale podstatne farebnejšie. Čo by sa muselo stať, aby po ďalších voľbách nevládli spolu Hlas a Smer? Hovorí sa o ďalšej stredovej a prozápadnej strane, ktorá by bola novou SDKÚ. V tej však liberálov a konzervatívcov spájala hrozby zo strany Mečiara a cieľ vstupu do EÚ. Bude dnes na takéto spojenie ako hrozba stačiť ruská agresia?

Moderuje Peter Hanák.

„Problém je, že tu máme ideu štátnosti ako dogmu, ktorá je takpovediac nadradená a nedoknuteľná, nech sa deje za jej závojom čokoľvek. Tak ako sa za ňou dali počas vojnového slovenského štátu zločiny proti ľudskosti,“ hovorí filozof Fedor Blaščák.

Ako to, že prezidentka vyznamenala ľudí, ktorých pre ich odboj popravila komunistická totalita no zároveň sa ešte predtým stihli angažovať v mene ľudáckej totality? Prečo sú pre nás dobrí tí Naši „hnedí“ iba preto, že sú proti červeným a prečo, keď vieme jasne odsúdiť zločiny hnedých, rovnako strašné zločiny Našich „červených“ sme odsúdiť doteraz nedokázali? A čo tento relativizmus robí so slovenskou národnou chrbticou?

O vyznamenaných hrdinstvách tzv. Bielej légie, ale aj o možných zločinoch jej členov? O tom, či na Slovensku opäť dvíha hlavu neoľudáctvo a prečo sme za zločinmi komunizmu nakreslili tak strašne hrubú čiaru, ale najmä o tom, prečo je pre nás mať svoj štát neraz oveľa viac než to, aký je to vlastne štát? Ráno Nahlas s filozofom Fedorom Blaščákom.

Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Čínska práčka - Od mafie cez tajných až po špičky daniarov. Ako Suchoba, Böhm a iní Slováci točili milióny v čínskej práčke. Titul víťaznej práce tohtoročného osemnásteho ročníka Novinárskej ceny. A jej autorom je náš - a teda člen redakcie portálu Aktuality.sk - Peter Sabo.

„Princíp čínskej práčky: dostať peniaze z nezdanenej hotovosti do Číny“, vysvetľuje. A pokračuje možnosťami, ako to funguje.

„Sú dve možnosti, ako to funguje. Prvá spočíva v tom, že hotovosť sa nosila do banky, kde sa vkladala na účty rôznych firiem, ktoré sa oficiálne tvárili, že nič nerobia. Napriek tomu, že vôbec nepodnikali, odchádzali z nich milióny eur cez internet banking do Číny“, hovorí ocenený novinár Aktualít Peter Sabo.

O druhom spôsobe hovorí Peter Sabo nasledovné: „Aj na Slovensku boli ľudia, ktorým sa hodilo mať nevystopovateľnú hotovosť a ktorým nevadilo, že pochádza z nezdanených obchodov. Takéto poniaze boli určené napríklad na uplácanie. „Využívali to ľudia, ktorí mali dočasne legálne peniaze (napríklad z DPH podvodov), ktoré potrebovali expresne rýchlo dostať do hotovostnej formy“.

Aký bol príbeh víťaznej investigatívy? Na jej počiatku bol súbor strohých dát o bankových účtoch. Na jej konci aj špeciálny policajný tím zriadený práve pre tento typ trestnej činnosti.

V podcaste s oceneným investigatívcom portálu Aktuality.sk môžete nahliadnuť na prácu investigatívnych novinárov, na spôsoby, ktorými eliminujú možné ohrozenie seba aj svojho okolia, na princípy tzv. vyšetrovacej žurnalistiky.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.