Bez obalu 🎙

Politika vlády vôbec nie je rozšafná. História ukazuje, že táto vláda vie šetriť a spravodlivo i zodpovedne hospodáriť s verejnými financiami, tvrdí štátny tajomník rezortu financií Marcel Klimek. Ten je považovaný za “otca” rozpočtu, ktorý smeruje do parlamentu kde však nemá dostatočnú podporu poslancov. Ako si ju chce získať a ako vidí hospodárenie štátu v budúcom roku otec rozpočtu?

 Slovensko ešte stále nemá jasné, ako bude v budúcom roku hospodáriť. Štátny rozpočet na budúci rok síce vláda už schválila, no ako vláda menšinová preň ešte stále nezískala v parlamente dostatočnú podporu poslancov. Nad krajinou tak visí hrozba rozpočtového provizória no a vzhľadom na výšku verejného dlhu sa v hre môže už na budúci rok ocitnúť aj téma vyslovovania dôvery vláde a prípravy vyrovnaného rozpočtu. Na akých základoch a predpokladoch teda stojí aktuálny vládny návrh štátneho rozpočtu na budúci rok? Na čo všetko chce vláda minúť takmer osem miliárd plánovaného deficitu a ako chce ozdraviť verejné financie, nad stavom, ktorých varuje už aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť? Témy a otázky pre štátneho tajomníka ministerstva financií Marcela Klimeka.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

„To tu ešte nebolo, ten fenomén si musíme všimnúť: skončila sa éra, v ktorej biskup akoby mohol povedať čokoľvek a bez odozvy“ – František Mikloško, disident, bývalý politik a jedna z tvárí Novembra’89 hodnotí, čo sa stalo v kauze „obežníka“ trnavského arcibiskupa Jána Oroscha.

„Kto som ja, aby som súdil“ verzus „nesúhlasím, že ide o nevinné obete“. Dva postoje, dva odlišné svety. Pápež František, arcibiskup Ján Orosch. Obaja hovoria o LGBTI+ ľuďoch, ten druhý naviac o nič netušiacich obetiach zločinu z nenávisti! Reakcie? Pobúrenie, odsúdenie, petícia „Nehovoril v našom mene“, dokonca výzvy na odchod z cirkvi či opätovné volanie po odluke od štátu. Nakoniec Oroschovo ospravedlnenie sa rodinám Matúša a Juraja. Čo to Slovensko zažilo za posledné dni? A ako s tým naložiť, aby to spoločnosť posunulo ďalej bez ďalšieho delenia?

„Akoby sme tu mali nový začiatok: všetko v cirkvi bude mať odozvu. A to nielen v občianskej spoločnosti, ale v samotnej katolíckej cirkvi“, tvrdí Mikloško. „A biskupi si na to budú musieť zvyknúť.“

Oroschov obežník je podľa neho prejavom „už ľudskej necitlivosti“. Mikloško naviac hovorí aj o protirečení: „Oroschovo nič sme sa o nich nedozvedeli, no on ich súdi. Tak to je smiešne“, tvrdí.

Reakcie na obežník označil za závan novej éry. „Najťažšie je vytvoriť precedens, preraziť cez múr a ukázať, že aj takto sa to dá“, vysvetľuje.

Poukazuje na skúsenosť z prednovembrových čias, keď dvestotisícový zástup mladých ľudí vypískal na púti na Velehrade v roku 1985 predstaviteľov komunistickej moci na čele s ministrom kultúry, zodpovedným za veci cirkevné. „Komunisti sa tam vtedy nedostali k slovu. To bol precedens, kde si uvedomili, že kde je masa, oni sa už nepohnú“, spomína František Mikloško.

„Na tej mase potom padli v Novembri’89“, konštatuje bývalý disident, ktorý stál za Sviečkovou manifestáciou a neskôr prešiel do štruktúr revolučnej Verejnosti proti násiliu.

Precedencom v aktuálnom prípade je otvorená reakcia niektorých kňazov a tiež petícia „Nehovorí v našom mene“, pod ktorou je už viac ako tri tisíc podpisov veriacich katolíkov.

František Mikloško si všíma, že Oroscha sa paradoxne zastal len Ficov Smer-SD. „Považujem to až za smiešne. Chcú si hladiť katolícku cirkev, no v tomto prešvihli“, tvrdí.

V podcaste sa dozviete aj to, či by mal Orosch odstúpiť, alebo nakoľko je pre Slovensko aktuálna odluka cirkvi od štátu.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Aktivisti, ktorí sa na prvom Pride pochode dožadovali rovných práv pre LGBT komunitu tam stoja dodnes a doteraz žiadajú presne to isté no a ti, ktorí ich tam vtedy  zahádzadzali kameňmi, sedia dnes v parlamente, reflektuje stav spoločnosti po brutálnej vražde na Zámockej ulici publicista Michal Havran.  “Aj za slovenského štátu Židom hovorili, že: "Veď môžete byť, ale robte to doma”. V skutočnosti to “robte to doma” je iba prvým krokom k tomu, aby potom pre nich prišli k nim domov," varuje Havran.

 Brutálna dvojnásobná vražda z nenávisti na Zámockej ulici v Bratislave našou spoločnostou nielenže tvrdo otriasla, ale zároveň Slovensko i hlboko rozčesla a rozdelila. Na jednej strane boli slová útechy, snaha o empatiu a pokus uľahčiť komunite LGBT ich životné podmienky, na strane druhej však časť spoločnosti, ale aj politických a náboženských elít, zareagovala snahou o ďalšie obviňovanie obetí a vykresľovanie tejto komunity ako hrozby pre naše tradície, hodnoty či spôsob života.

Čo nám tento bezohľadný krvavý atentát na inakosť o nás samotných odhalil a aké Slovensko nám táto udalosť, a jej spracovanie a vyrovnávanie sa s ňou, ukázala? Kde sa v nás berie taký veľký strach z inakosti, nevraživosť voči tým, ktorí nežijú presne tak, ako my a prečo máme takú obsedantnú potrebu riešiť to, čo sa deje v cudzích spálňach a posteliach? No a akú podobu kresťanstva i politiky odzrkadlili reakcie na terorizmus voči LGBT? Témy a otázky pre publicistu, ale aj teológa Michala Havrana

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

„Neviem si predstaviť, že si si v tej dobe nemohol povedať svoj názor, alebo že si nemohol počúvať hudbu, ktorú si chcel“, reaguje filmárka Eva Lokajová z Ústavu pamäti národa na obdobie pred Novembrom’89 .

Je tu november a s ním aj November s veľkým N, ten z roku’89. Čas, keď sa do našich končín vracala sloboda, po štyroch dekádach neslobody pod komunistickou nadvládou. Už vyše desaťročie je tento čas spojený aj s Festivalom slobody, za ktorým stojí Ústav pamäti národa a aj takýmto spôsobom napĺňa program svojho zakladateľa Jána Langoša – tešiť sa zo slobody, avšak nezabúdať na to, ako sa žilo bez nej. A za týmto Festivalom slobody stojí aj Eva Lokajová, jeho dramaturgička.

Sama sa narodila už do slobodných čias v Lokci na Orave. Neskôr vyštudovala masmediálnu komunikáciu na univerzite v Nitre a už tretí rok je v Ústave pamäti národa. Okrem toho, že je dramaturgičkou Festivalu slobody, filmársky sa podieľa na zachytávaní osudov pamätníkov komunistického útlaku. Najmä obetí nastupujúcej komunistickej totalitnej moci z prvej polovice päťdesiatych rokov minulého storočia. ÚPN ich uchováva vo svojich archívov vrámci tzv. oral history.

„Som veľmi rada, že sa cez príbehy pamätníkov doby neslobody dozvedám o nej nesprostredkovane“, tvrdí. Na pozadí príbehov dlhoročných väzení, nemožnosti štúdia, šikanovaní len pre názor hovorí, že sloboba je hodná oslavy.

„Pre mňa je až inšpirujúce, že tí ľudia prežili veľkú krivdu, bolo im neprávom ublížené, a napriek tomu dokázali žiť svoj život autenticky a udržali si svoju vnútornú slobodu“, približuje filmárka ÚPN. „A sú to pozitívni ľudia, nezostali zatrpknutí“, dodáva.

„Keď ich počúvam pri nahrávaní (pre oral history ÚPN – pozn. red), je vo mne priam hnev, veď to nie je fér, čím si museli prejsť.“

Festival slobody

Dobu neslobody si už dvanásty rok pripomína Ústav pamätí národ multižánrovým Festivalom slobody. Od dnešného 7. novembra až do výročia Nežnej revolúcie si bude môcť verejnosť pozrieť viacero slovenských premiér, ktoré reflektujú dobu neslobody aj za hranicami. Prehliadka prinesie hrané a dokumentárne filmy z Nórska, Poľska, Rumunska či susednej Českej republiky. Rovnako výstavy, komentované prehliady priestorov archívu ÚPN, ale aj divadelné predstavenie.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák

Rakovina je niečo ako samostatný, veľmi komplikovaný vesmír a nájsť jeden univerzálny liek na rakovinu je mýtus, hovorí experimentálna onkologička, vedkyňa a šéfka Biomedicínskeho centra SAV Silvia Pastoreková. Podľa nej vládnuce elity síce vedu verbálne podporujú, no realita vo financovaní vedy je úplne iná.

Slovo rakovina vyvoláva strach, dnes však už neznamená automatický rozsudok smrti. Veda v boji voči rakovine kráča doslova míľovými krokmi, no ešte stále o rakovine veľa nevieme. Na tomto boji voči zákernému a veľmi rafinovanému ochoreniu sa podieľa aj experimentálna onkologička a aktuálne aj výnimočná osobnosť vedy na Slovensku Silvia Pastoreková. Zaoberá sa výskumom mechanizmov, ktorými sa nádorové bunky prispôsobujú nedostatku kyslíka, a skúma možnosti ich využitia v diagnostike a liečbe rakoviny.

Čo to teda rakovina vlastne je, v čom tkvie jej rafinovanosť a aké máme dnes možnosti liečby? A aký je podľa nej stav slovenskej vedy a postoj vládnucich elít k vedeckému výskumu? Ráno Nahlas so šéfkou Biomedicínskeho centra SAV Silviou Pastrorekovou.

Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Aká je súčasná situácia na ukrajinskom fronte a ako ju môže ovplyvniť blížiaca sa zima? Prečo si myslí, že ruský prezident Putin už vojnu prehral a skončil? V podcaste odpovedá analytik Alexander Duleba.

Analytik si myslí, že Rusko vojnu nemôže vyhrať. „Ked ju nevyhralo prvý týždeň, tak ju už vyhrať nemôže," hovorí v podcaste s tým, že od tretieho júla sa Rusi vojensky zastavili.

Ruský prezident je podľa neho v zlej situácii a zahnaný do kúta. „Putin sa sám dostal do kúta a nevie sa z neho dostať. Pokračuje v niečom, čo nemôže mať dobrý koniec pre Rusko." Myslí si, že sa všetko rozhodne na frontovej línii bez ohľadu na to, čo bude Putin chcieť.

Duleba v podcaste hovorí, že ak bude chcieť Putin zatiahnuť do vojny Spojené štáty a Veľkú Britániu, tak môže použiť taktickú jadrovú zbraň. „V prípade, že by Spojené štáty a Británia zasiahli, tak by to len urýchlilo porážku Ruska na Ukrajine," dodáva.

Duleba očakáva čoraz väčiu nespokojnosť medzi Rusmi, pretože do krajiny bude prichádzať stále viac truhiel s vojakmi. „Ľudia môžu zniesť veľa, ale všetko má svoju krajnú hranicu," hovorí s tým, že pre ruskú verejnosť to už nie je obývačková vojna a boli narušené dva piliere lojality Rusov voči Putinovi.

Aj jeho zaskočilo, v akom stave je ruská armáda, hovorí tiež v podcaste.

Podcast pripravila Denisa Hopková.

Nezaradený poslanec Tomáš Taraba, zvolený pôvodne za ĽSNS, už pred časom rokoval s novým ministrom spravodlivosti o svojom návrhu znížiť tresty pre páchateľov ekonomickej trestnej činnosti. Mnohí by sa mohli úplne vyhnúť väzeniu a vyviaznuť len s finančným trestom. Peter Pellegrini tento nápad podporuje.

Naopak, exministerka spravodlivosti Mária Kolíková hovorí, že ide o boj za korupciu. Podľa páchateľ, ktorý ukradne viac ako 250 tisíc eur, patrí do väzenia.

Väzenia sú však preplnené a alternatívne tresty sú lepšie, hovorí profesor trestného práva z Právnickej fakulty Univerzity Komenského Tomáš Strémy.

Bude za Tarabov návrh hlasovať aj protikorupčné OĽaNO? Pýtali sme sa poslanca Gábora Grendela z OĽaNO.

Nahrával Peter Hanák.

Slovensko má za sebou historicky prvé spojené voľby do komunálnych a krajských samospráv. Spojenie, ktoré pomohlo najmä krajom – z hľadiska účasti. Úspech opäť žali najmä nezávislí kandidáti. Nepochodil naopak extrém. Na úrovni krajov i väčších miest sa nekonalo prepriahanie vedení. Čo prezrádzajú tieto voľby o Slovensku? Téma pre Radoslava Štefančíka, politológa Ekonomickej univerzity.

„Krajina síce odmietla extrém, populizmu sa ale zbaviť zatiaľ nedokázala“, tvrdí.

„Je dobré, že ľudia vo voľbách odmietli takúto extrémnu kategóriu politiky. Vyzerá to tak, že v komunálnych a regionálnych voľbách ide o bežné každodenné starosti ľudí, do ktorých ideologické spory nepatria“, vysvetľuje Štefančík.

Pre načasovanie volieb by mal podľa politológa Štefančíka predseda parlamentu zvážiť demisiu. „Ide historicky o najnižšiu účasť v komunálnych voľbách. Dávať voľby na dušičkový čas, keď sú zároveň prázdniny bolo absolútne nepremysleným rozhodnutím. Myslím si, že Boris Kollár by pokojne mohol zvážiť, či to nie je na demisiu. Veď on sám hovoril, že spája tieto voľby, aby dosiahol vyššiu účasť.“

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Ak by o tom parlament hlasoval, viem si predstaviť, že zahlasujem za pád vlády. Tvrdí v rozhovore pre Ráno Nahlas predseda finančného výboru NR SR Marián Viskupič (SaS). Rozpočet na budúci rok v súčasnej podobe SaS nepodporí. Škody vyplývajúce z rozpočtu pripraveného ministerstvom financií sú podľa Viskupiča vyššie ako stav rozpočtového provizória.

 V parlamente sa postupne schyľuje k rokovaniu o zákone roka, štátnom rozpočte na budúci rok. Vláda už svoju predstavu ako ním čeliť krízam predstavila, no na schválenie svojho rozpočtového plánu nemá v parlamente dostatočnú poslaneckú podporu. Krajine tak v situácií energokrízy, dvojcifernej inflácie, následkov vojny na ukrajine a protiruských sankcií hrozí stav rozpočtového provizória.

Rozpo´čet z dielne igora Matoviča odmieta podporiť i jeho bývalý koaličný partner, sulíkova SaS.

“Enormne výdavkovo nafuknutý, predvolebný a umožnujúci dalšie matovičove “atomovky”, tak ho označuje v rozhovore pre ráno Nahlas šéf finančného parlamentného výboru z saS Marián Viskupič. Za akých podmienok by teda boli ochotní liberáli vládny rozpočet podporiť, kde sú podľa nich vo vládnom rozpočte diery a sú ochotní vystaviť krajinu aj stavu rozpočtového provizória? Prečo SaS už neverí matovičovým plánom, s ktorými chce ľudí aj krajinu previesť krízami a aká by bola podľa nich cena pre naše verejné financie? A ako budeme čeliť sankciám vyplývajúcim zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti a môže kvôli nim aj padnúť vláda? Témy a otázky pre predsedu výboru pre financie a rozpočet NR SR Mariána Viskupiča z SaS.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Sme tu, aby sme si vzájomne pomáhali. Sme tu, aby sme chránili naše a vaše deti. Slogan a zároveň misia Združenia rodičov a priateľov LGBTI+ ľudí.

Ako pochopiť inakosť tohto druhu? Jednou z ciest je „nahliadnutie“ na skúsenosť ľudí, ktorí sú s ňou konfrontovaní. V dnešnom podcaste vám ponúkame príbeh Zlatice Maarovej. Má dcéru, ktorá sa v Británii vydala za ženu a spolu vychovávajú syna. Ona si z pozície matky prešla štádiami od „šoku“ až k tomu, že stála pri zrode združenia rodičov a priateľov LBGTI+ komunity.

„Zostali sme zaskočení“, tak opisuje situáciu, keď im dcéra oznámila, že sa zaľúbila do ženy. „Najprv sme to nechápali, nemali sme informácie, nerozumeli sme tomu“, vysvetľuje cestu, ako s manželom spracovali situáciu ich dcéry. Nasledovali rozhovory, zbieranie odborných informácií, stretávanie sa s ďalšími „prípadmi“, až sa prepracovali k situácii, že o „takýchto výsostne intímnych“ záležitostiach jednej rodiny hovoria aj verejne.

„V spoločnosti je absencia vzdelanosti v tejto záležitosti“, vysvetľuje svoje verejné angažovanie Zlatica Maarová. „A veľa stereotypov, ktoré nezodpovedne podporujú aj naši politici“.

V podcaste si prejdete coming outom rodičov, ich dcéry a procesom, ktorý rodinu Zlatice Maarovej priviedol až k podpore a presadzovaniu nastoľovania potrebnej rovnoprávnosti tak pre osoby ako aj páry rovnakého pohlavia.