Vedeli ste o tom, že Milada Horáková nebola jedinou ženou, ktorej hrozil počas komunistického režimu z politických dôvodov trest smrti? Podobný osud mohla mať už rok pred ňou aj 24-ročná Vlasta Charvátová. Mladá žena a matka, ktorá sa s manželom Josefom Charvátom zapojila do protikomunistického povstania a v čase uväznenia čakala ich druhé dieťa. Už po zatknutí prežila nepredstaviteľné mučenie, keď ju nahú, vo vysokom štádiu tehotenstva, hodili na desať dní do tmavej kobky. Jediným zdrojom vody bola pre ňu väzenská toaleta. Keď žiadala už krvácajúca o pomoc, veliteľ pankráckej väznice odmietol a odkázal jej: Ak scípneš, nebudeme Ťa musieť aspoň obesiť. O dieťa, ktoré čakala, v cele prišla. V procese, kde ich s manželom súdili, padlo šesť rozsudkov smrti - a ona takýto trest nedostala len preto, že sa režim rozhodol popraviť jej manžela. Viac si už vypočujte v tejto epizóde Bielych miest.

| Popravení z politických dôvodov v komunistickom Československu - 2. časť;

| Pripravila: Soňa Gyarfašová.

| Historickú reláciu Biele miesta 20. storočia pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Čo dnes vieme o obetiach justičných vrážd v komunistickom Československu? Z politických dôvodov zavraždil u nás totalitný režim 232 ľudí. Spomedzi nich poslal na smrť aj jedinú ženu - demokratickú političku, ktorá bojovala proti obom totalitám - Miladu Horákovú. O príbehoch ľudí, ktorých kedysi komunistický režim poslal na smrť, však vieme veľmi málo. Prvou obeťou justičných vrážd sa stal v komunistickom Československu rok po jeho nástupe 22-ročný Slavoj Šádek. Spolu s Miroslavom Chocom odpravili niekdajšieho agenta NKVD a vysokého komunistického funkcionára Augustína Šrama, ktorého spájali aj so smrťou Jana Masaryka. Posledné slová, ktoré povedal pod šibenicou zneli: Nech žije slobodná Československá republika! Najmladšou obeťou sa stal mladík Jaroslav Kysela, ktorý mal v čase popravy na Pankráci 18 rokov a osem mesiacov. Viac sa dozviete v tejto epizóde Bielych miest 20. storočia.

| Popravení z politických dôvodov v komunistickom Československu - 1. časť;

| Pripravila: Soňa Gyarfašová.

| Historickú reláciu Biele miesta 20. storočia pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Boli to dvaja bratia a delil ich od seba iba rok. A obaja, starší Vladimír aj mladší Július Chovanovci boli nadšení Sokoli - na tomto spolku ich totiž oslovoval najmä jeho odkaz.

No po vzniku Slovenského štátu sa stal ich milovaný Sokol pre režim tŕňom v oku a okamžite ho zakázali.

A preto sa obaja hneď po rozbití Československa zapojili do odboja. Trenčianske kníhkupectvo, ktoré kedysi vlastnila ich mama Mária Chovanová, sa stalo čoskoro centrom demokratického odboja.

Cyklostylovali sa tu aj letáky proti ľudáckemu režimu a nacistom. A trenčianski odbojári pomáhali tiež pri prechodoch prenasledovaným z Protektorátu, ktorí mierili do zahraničného odboja.

| Príbeh bratov Vladimíra a Júliusa Chovanovcov – zo Sokola až k vysokoškolskému strážnemu oddielu.

A do kníhkupectva rodiny Chovanovcov chodil pravidelne aj dôstojník Ján Golian. Práve tu, v trenčianskom kníhkupectve bratov Chovanovcov vznikla myšlienka, že sa práve on postaví na čelo ozbrojeného odboja.

No a z podnetu bratov vznikla aj špeciálna vojenská jednotka - Vysokoškolský strážny oddiel.

Viacej si už vypočujte v tejto epizóde Bielych miest.

| Pripravila: Soňa Gyarfašová.

| Historickú reláciu Biele miesta 20. storočia pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Poznáte príbeh Stanislava Hlubockého? Je to jeden z neprávom zabudnutých hrdinov z druhej svetovej vojny.

| Príbeh učiteľa Stanislava Hlubockého zo Starej Turej.

| Pripravila: Soňa Gyarfašová.

| Historickú reláciu Biele miesta 20. storočia pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Ako sa podarilo zachovať odkaz generála Štefánika, hoci dve totality ho cielene vymazávali z našej histórie? A ako dokázal prežiť jeho odkaz aj napriek týmto desaťročiam, keď bol neželaný až do dnešnej doby? Aj o tom budeme hovoriť v druhej časti rozhovoru najmä s profesorom architektúry Bohumilom Kováčom a dlhoročným správcom Nadácie Milana Rastislava Štefánika Pavlom Šestákom. Práve Nadácia M. R. Štefánika stála aj pri obnove Štefánikovho pamätníka v hlavnom meste. Zaznejú tiež ďalšie príbehy o Štefánikovom pamätníku v Predmieri a Brezne.

| Milan Rastislav Štefánik a jeho pamätníky.

| Pripravila: Soňa Gyarfašová.

| Historickú reláciu Biele miesta 20. storočia pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

V Bielych miestach 20. storočia zaznie príbeh Štefánikovho pamätníka v Bratislave, ktorý prekážal obom totalitám.

| Štefánikov pamätník v Bratislave prekážal dvom totalitám 20. storočia.

| Pripravila: Soňa Gyarfašová.

| Historickú reláciu Biele miesta 20. storočia pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

V Bielych miestach 20. storočia si zrekonštruujeme príbeh tatranského staviteľa Jozefa Šašinku, ktorý stojí za stavbou Chaty pod Rysmi alebo liečebného ústavu vo Vyšných Hágoch. Na sklonku vojny ho pre pomoc partizánom zavraždilo gestapo. Po ôsmich desaťročiach od konca vojny zrekonštruovala jeho osudy jeho neter Eva Kulová.

| Pripravila: Soňa Gyarfašová.

| Historickú reláciu Biele miesta 20. storočia pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Protinožci, naši emigranti v Austrálii; 4. časť - Emigranti, ktorí do Austrálie odišli po okupácii Československa v roku 1968.

| Pripravila: Soňa Gyarfašová. | Repríza.

| Historickú reláciu Biele miesta 20. storočia pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Protinožci, naši emigranti v Austrálii; 3. časť - po roku 1948.

| Pripravila: Soňa Gyarfašová. | Repríza.

| Historickú reláciu Biele miesta 20. storočia pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.

Krajania v Austrálii - 2. časť.

| Protinožci, naši emigranti v Austrálii; 2. časť - Krajania v Austrálii (R).

| Pripravila: Soňa Gyarfašová. | Repríza.

| Historickú reláciu Biele miesta 20. storočia pripravuje Slovenský rozhlas, Rádio Slovensko, SRo1.