„Nevidíme, že by Slovensko bolo nejakým spôsobom vynechané z ruských hybridných útokov len preto, že tu máme proruskú rétoriku na úrovni politických špičiek. Pre Rusko sme práveže krajina, pri ktorej sa oplatí udržiavať spoločnosť stále rozdelenú a určitým spôsobom zraniteľnú. A to aj preto, že sme členmi NATO a EÚ, kde pri najdôležitejších rozhodnutiach platí právo veta,“ vraví v podcaste Patrik Haburaj z NEST Institute.

Patrik Haburaj pôsobil viac ako 25 rokov v Ozbrojených silách SR, a následne pracoval v Centre boja proti hybridným hrozbám na Ministerstve vnútra SR. Po odchode z centra sa stal spoluzakladateľom organizácie NEST Institute, ktorá sa venuje novým bezpečnostným hrozbám.

V podcaste sme sa venovali:

•  účasti slovenských predstaviteľov v  koalícii ochotných,

•  novým európskym sankciám proti Rusku za kyberútoky, ktoré zasiahli aj Slovensko,

•  správe ruskej FSB o tom, že na útok na Moskvu mali byť použité drony prepašované z Bratislavy,

•  strategickej korupcii a spôsobom, ako ju riešiť v EÚ aj na Slovensku.

__________________________

Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected]

EV 166/23/EPP

10. ročník, č. 12/2026

Ondrej Lunter je predsedom Banskobystrického samosprávneho kraja.
V podcaste sme sa Ondreja Luntera pýtali:

• ako hodnotí návrh ďalšieho sedemročného rozpočtu EÚ a posilnenie národných vlád v eurofondoch,
• či dôveruje vláde, že pri príprave Národného regionálneho partnerského plánu bude počúvať aj regióny,
• koľko peňazí z plánu budú požadovať kraje,
• ako na jeho požiadavku uprednostňovať v NRPP menej rozvinuté regióny reagoval župan Droba,
• či to neoslabí jednotu samosprávnych krajov v rokovaniach,
• ako reaguje na argumenty, prečo aj bratislavský kraj potrebuje eurofondy,
• prečo sa takmer stále nerozbehlo čerpanie eurofondov, o ktorých rozhodujú kraje,
• či sa obáva, že samosprávy na konci roka neprídu o eurofondy.

__________________________

Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected]

EV 166/23/EPP

10. ročník, č. 11/2026

Firmy už zvládli najlacnejšie úspory emisií. Ďalšie investície brzdia sedemročné povoľovania a dotácie, ktoré viac pomáhajú dobiehajúcim než lídrom.

V druhom paneli podujatia euBrief Fórum: Dekarbonizácia 2026 sa zúčastnili:

- Rudolf Mackovič, výkonný riaditeľ Zväzu výrobcov cementu SR

- Michaela Hletková Ploszeková, vedúca oddelenia životného prostredia, Volkswagen Slovakia

- Matej Slezák, projektový manažér, Heneken Melts

- Monika Martišková, seniorná výskumníčka, CELSI

Diskusiu moderovala Irena Jenčová, senior editorka portálu euBrief.sk.

__________________________

Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected]

EV 166/23/EPP

10. ročník, č. 10/2026

Slovenskú energetiku čaká zaťažkávacia skúška, ktorá si vyžiada významné investície do elektrických sietí. Dôvodom je potreba elektrifikácie ťažkého priemyslu a prechod fabrík či automobiliek na zelené technológie, ktoré výrazne zvýšia spotrebu elektriny. Druhým je decentralizácia výroby elektriny - od veterných parkov až po tisíce výrobcov z radov domácností a firiem. 

V prvom paneli konferencie euBrief Fórum: Dekarbonizácia 2026 diskutovali zástupkyne a zástupcovia verejného sektora, firiem a experti o pripravenosti elektrických sietí na tieto zmeny, výške potrebných investícií, dostupnosti kvalifikovaných pracovníkov, možnostiach financovania aj regulačných zmenách, ktoré by podporili investície do flexibility a sietí.  

V paneli sa zúčastnili:

- Martin Pitorák, riaditeľ odboru palív a energetiky, Ministerstvo hospodárstva SR

- Peter Stano, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku

- Lívia Vašáková, riaditeľka divízie pre rozvoj spoločnosti a vzťahy s verejnosťou, Západoslovenská energetika, a.s.

- Peter Škyrta, Sustainability Manager, ESG, KPMG Slovensko

- Marek Murin, analytik Inštitútu environmentálnej politiky

Diskusiu moderoval Radovan Geist, vydavateľ portálu euBrief.sk.

__________________________

Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected]

EV 166/23/EPP

10. ročník, č. 9/2026

Prečo slovenský priemysel nevyužíva európske financie na dekarbonizáciu viac a rýchlejšie? Expertky z EIB a Modernizačného fondu vysvetľujú, ako úspešne kombinovať granty s úvermi pre zelenú transformáciu.

Podniky náročné na spotrebu energie, ktorých výroba navyše zanecháva výraznú uhlíkovú stopu, stoja pred veľkou výzvou – elektrifikácia, dekarbonizácia a zvyšovanie energetickej efektívnosti si vyžadujú masívne investície. V európskych zdrojoch sú pritom pripravené miliardy eur, ktoré by firmám mali pomôcť prechod na čistejšiu produkciu zvládnuť.

„Investície nie sú problém. Problém je dobre pripravený projekt, ktorý je skutočne dlhodobý a na konci dňa aj prinesie želaný efekt dekarbonizácie,“ zdôrazňuje v diskusii Zuzana Kaparová z Európskej investičnej banky.

Podľa Andrey Štefánikovej, poverenej riadením Modernizačného fondu, je kľúčom k úspechu včasná príprava. „Tí najúspešnejší nie sú tí, ktorí nám prví podali žiadosť, ale tí, ktorí sa nad tým naozaj zamysleli a hlavne mali žiadosti alebo tie projekty už dlhšie pripravované,“ upozorňuje.

V diskusii, ktorá bola súčasťou podujatia Dekarbonizácia 2026, sme sa zamerali na to, ako môžu firmy tieto finančné mechanizmy využiť, kombinovať a prečo slovenské podniky vnímajú klimatické ciele skôr ako riziko než ako príležitosť.

V podcaste si tiež vypočujete:

• aký je rozdiel medzi návratným financovaním z EIB a grantmi z Modernizačného fondu,
• prečo Slovensko v čerpaní prostriedkov na dekarbonizáciu zaostáva za susedným Českom či Poľskom,
• v akom stave je aktuálna 700-miliónová obálka z Modernizačného fondu na dekarbonizáciu priemyslu a či sa alokácia stihne vyčerpať,
• ako môžu firmy získať technickú asistenciu a poradenstvo pri príprave svojich investičných zámerov,
• prečo je dôležité nečakať na vyhlásenie výzvy, ale mať pripravený dlhodobý strategický plán dekarbonizácie.

__________________________

Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected]

EV 166/23/EPP

10. ročník, č. 8/2026

Za nabíjanie auta či ohrev vody môžu ľudia dostať zaplatené. Jan Hincl vysvetľuje, ako flexibilná spotreba pomáha sieti aj rodinnému rozpočtu.

__________________________

Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected]

EV 166/23/EPP

10. ročník, č. 7/2026

Andrej Gajdoš bol od mája 2024 predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK). V apríli 2026 predčasne vo funkcii skončil. Predtým pôsobil aj ako štátny tajomník pod agroministrom Jánom Mičovským (OĽaNO).

V podcaste si vypočujete:

• Prečo Andrej Gajdoš predčasne skončil vo funkcii predsedu SPPK,
• či jeho rozhodnutie súviselo s akreditáciou PPA,
• ako sa mu komunikovalo s ministerstvo pôdohospodárstva a PPA,
• ako s odstupom času vníma trestné oznámenie od ministra Takáča,
• čo mu vadí na poľnohospodárskej politike Slovenska,
• prečo SPPK pod jeho vedením viac komunikovala európske témy,
• či je podľa neho poľnohospodárstvo pre súčasnú vládu prioritou. 

__________________________

Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected]

EV 166/23/EPP

10. ročník, č. 6/2026

Monika Martišková z CELSI búra mýty o tom, že klimatické ciele zabijú slovenský priemysel. Kým oceliarne a cementárne čaká „zelený reset“, dáta ukazujú, že práca v nich stále bude. Žiadaní však budú digitálne zruční pracovníci, pozície s nízkou kvalifikáciou zaniknú. 

__________________________

Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected]

EV 166/23/EPP

10. ročník, č. 5/2026

Daniel Klimovský je odborníkom na územnú samosprávu z katedry politológie na filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobí ako analytik spoločnosti Regiolab a je tiež mestským poslancom v Bratislave. Je jedným z autorov pozičného dokumentu k reforme verejnej správy podľa zadania Združenia samosprávnych krajov SK8 a Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).

V podcaste sme sa pýtali:

• Ako vznikal pozičný dokument krajov, miest a obcí k reforme verejnej správy,
• či sa dá navrhovať reforma bez účasti veľkých miest,
• prečo samosprávy nečakajú na návrh reformy zo strany štátu
• či je oprávnená kritika malých obcí, že dokument vznikal o nich bez nich,
• prečo návrh nepočíta so zlučovaním obcí,
• či existuje niečo ako ideálna veľkosť obce,
• čo je to povinná medziobecná spolupráca,
• prečo pozičný dokument nerieši otázku počtu a hraníc vyšších územných celkov.
• ako riešiť problém veľkého množstva starostov a volených zastupiteľov,
• či je potrebné meniť volebný systém a zriadiť druhú, regionálnu komoru parlamentu. 

__________________________

Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected]

EV 166/23/EPP

10. ročník, č. 4/2026

Alebo - čo sa nezmestilo do tlačovej správy.

Šéfredaktorka Zuzana Gabrižová a vydavateľ Radovan Geist sa rozprávajú o najväčšej zmene Euractiv.sk za viac ako 20 rokov jeho existencie. Vrátime sa k úplným začiatkom "garážového start-upu", porovnáme osobné skúsenosti, poďakujeme komu poďakovať treba a vysvetlíme ako sa začala písať nová kapitola partnerstva so SME.

Veríme, že pri nej zostanete s nami. 

__________________________

Budeme radi za Vašu spätnú väzbu, otázky alebo komentáre, ktoré nám môžete posielať na adresu [email protected]

EV 166/23/EPP

10. ročník, č. 3/2026