HIKING.SK podcast

Okrem delobuchov riaditeľ Michal Kalaš nevidí v prevádzke súčasných vysokohorských chát výraznejší dopad na prírodu. Je ale proti budovaniu nových chát. Tlak je napríklad na znovupostavenie chaty pod Rozsutcom na Medziholí. Súčasnú hustotu chát považuje za dostatočnú, pretože národný park by mal mať oblasti, kde má príroda prednosť pred ľudskou činnosťou.

Začína neďaleko čílskeho Santiaga a končí v Patagónii. Meria vyše 3000 kilometrov a v teréne nie je vôbec značená. Ide viac o expedíciu ako diaľkovú turistiku. V Hiking podcaste sme privítali cestovateľa, diaľkového turistu a fotografa Matúša Lašana, ktorý ju spolu s manželkou vyskúšal. 

"Na Slovensku nie je lesnícky subjekt s celkovo nižšou ťažbou dreva ako majú Mestské lesy v Bratislave," hovorí zástupca riaditeľa Marek Páva a dodáva, že aj keby ťažili maximálne množstvo, výnos z dreva by zďaleka nepokryl náklady na prevádzku lesoparku. To, že postavili rekreačnú funkciu lesa nad všetky ostatné, je podľa neho spoločenská objednávka a pre mesto sú to dobre vynaložené prostriedky. O bratislavský model zonácie lesov registruje obrovský záujem aj z iných miest. 

Neštátni vlastníci lesov nesúhlasia s pripravovanou reformou národných parkov, hoci sa ich priamo netýka. Navrhujú, aby sa transformovali na prírodné parky, čo by znamenalo ich faktické zrušenie. V diskusii Hiking.sk diskutujú Milan Ovseník z Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov a Marián Jasík z občianskeho združenia Prales a bývalý riaditeľ Správy Národného parku Nízky Tatry. 

"Sadí sa len to, čo sa má vyrúbať. Pri sadení umelo vnášame stromčeky do prostredia, ktorému vôbec nerozumieme. Len sa spoliehame, že takto to robili generácie pred nami. Takto vytvorené smrekové monokultúry sú zjednodušenou atrapou lesa, kde stromy žijú v strese," hovorí europoslanec PS/SPOLU Michal Wiezik. V národných parkoch by sa podľa neho mala výsadba nechať na prírodu. Aby to dobre fungovalo, je potrebná dostatočná jadrová zóna, v ktorej by sa človek mal prírodným procesom len prizerať a nesnažiť sa ich riadiť. 

Čo si myslí Wiezik o pripravovanej reforme národných parkov, najnovšom memorande o porozumení, či vzťahu Borisa Kollára k ochrane prírody si môžete vypočuť v rozhovore so Soňou Mäkkou.

Titulná foto: Denník N / Ján Krošlák

Vyrúbané lesy, environmentálne záťaže, dymiace komíny, nekonečné repkové monokultúry, zdevastované kaštiele, marginalizované komunity. Aj také je Slovensko, ktoré zachytáva dokumentarista a environmentalista Tomáš Hulík vo svojom projekte Odvrátená strana Slovenska. Predstavil ho vo forme filmu, výstavy a teraz pripravuje knihu. Rozprávali sme sa s ním o nápade aj realizácii tohto projektu ale aj o fotografovaní divej prírorody, či jeho novom angažmáne ako riaditeľa bratislaveskej ZOO. 

Titulná fotografia: N / Vladimír Šimíček

CHKO Horná Orava sa nachádza v najsevernejšej časti Slovenska. Sú tu zachovalé rašeliniská, chladnomilné rastliny aj mnohé postglaciálne relikty, čiže druhy, ktoré sa zachovali od poslednej doby ľadovej. S krajinárom Mariánom Hablákom zo správy CHKO Horná Orava sme sa rozprávali o týchto druhoch, o zonácii, ktorá tu platí od roku 2003 a tiež o problémoch, medzi ktoré patrí najmä nelegálna výstavba vo voľnej krajine a na brehoch Oravskej priehrady. 

Sandra Popelářová si nemyslí, že doháňajú deficit právomocí neprimeraným postihovaním turistov a cyklistov. Hovorí, že aktívne bojujú s výstavbou aj spracúvaním kalamity v národnom parku. Nevidí problém v pokutovaní návštevníkov za spanie vedľa vysielača ci bicyklovanie po účelovej komunikácii.

Plánovaná reforma národných parkov je kľúčová pre ich ďalšie smerovanie, myslí si riaditeľ Tatranského národného parku Pavol Majko. Ak by prišlo k jednotnej správe štátnych pozemkov v parku, eliminuje to názorové vojny so štátnymi lesníkmi, ktoré minulý rok obmedzili turistov. Vzniknúť by mohli aj nové turistické chodníky.

Ťažká priechodnosť krajiny a pytliactvo sú hlavnými príčinami úhynov rysa, vlka a medveďa na Kysuciach. Priechodnosti majú pomôcť plánované ekodukty, no na zamedzenie pytliactva je nedostatok strážcov. Sú len dvaja. Tí mausia okrem pytliactva riešiť aj množstvo nelegálnych vjazdov terénnych motoriek a štvorkoliek. V najnovšej epizóde Hiking podcastu sa o tom zhovárala Soňa Mäkká s Petrom Drengubiakom, zoológom z chránenej krajinnej oblasti Kysuce.