Pramene

            Židia boli bezprávni nepriatelia viery, pretože vyžadovali od veriacich iba vonkajšie rituálne skutky Starého zákona. Podobne synovia sveta vyžadujú od tých, ktorí veria v Krista naplnenie dobrých skutkov podľa zmýšľania a pocitov našej prirodzenosti, pretože nepoznajú Krista mystickým a teda podstatným spôsobom.

            Ten, kto verí v Krista, drží vytiahnutý meč proti emóciám srdca a týmto mečom núti srdce k poslušnosti Kristovi. Utína ním nielen zrejmé hriešne náklonnosti, ale dokonca aj tie túžby, ktoré sa zdajú dobrými, ale v svojej podstate protirečia evanjeliovým prikázaniam, teda všetkým hnutiam, ktoré sú inšpirované padnutou prirodzenosťou.

            Tieto na pohľad dobré skutky inšpirované padnutou prirodzenosťou dávajú vzrast ľudskému egu, ničia vieru v Krista a sú v opozícií voči Bohu. Diela pravej viery ničia ľudskú sebeckosť, zjednocujú s Kristom a posilňujú vieru.

            „Lebo ak svojimi ústami vyznávaš: „Ježiš je Pán!“ a vo svojom srdci uveríš, že Boh ho vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený. Lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spásu“ (Rim 10, 9-10). (Pole, kapitola 8, odstavec 40-43.)

***

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK

Táto séria podcastov má za cieľ priblížiť život a posolstvo svätého Jozefa Hesychastu. Jeho život inšpiroval mnohých po celom svete. Dúfam, že tieto podcasty sprostredkujú podobnú inšpiráciu.

            Svätý Jozef Hesychast, pros Boha za nás hriešnych.

            Keď chváli skutky patriarchu Abraháma, svätý Jakub oslavuje skutky jeho viery – prinesenie svojho syna ako obetu podľa Pánovho príkazu, skutok  v úplnom protiklade s našou prirodzenosťou, ktorú nazývame dobrou. Sila k takému skutku bola daná skrze vieru a skutok vyjadril silu viery. Takto apoštol Jakub a Pavol interpretovali konanie Abraháma (Jak 2, 21-22; Rim 4, 1-3).

            Tí, ktorí dávajú vysokú cenu takzvaným dobrým skutkom našej padnutej prirodzenosti, sú slepí. Tieto skutky majú hodnotu a úctu medzi ľuďmi, ale nie pred Bohom, pred ktorým „všetci poblúdili, všetci sa stali neužitočnými: nikto nerobí dobre, veru, celkom nik“ (Rim 3, 12). Tí, ktorí sa spoliehajú na skutky našej padnutej prirodzenosti, neprišli k poznaniu Krista, nepochopili tajomstvo vykúpenia a uviazli do pascí vlastného falošného uvažovania, povstali proti svojej polomŕtvej a neistej viere a bláznivo sa pýtajú: „Je azda Boh taký nespravodlivý, že by nekorunoval dobré skutky heretikov a modlárov večnou spásou?“ Títo samozvaní sudcovia chcú rozšíriť nesprávnosť a slabosť svojich argumentov na Boží súd.

            Ak dobré skutky podľa pocitov srdca by prinášali spásu, potom vtelenie Krista by bolo nezmyselným aktom. Vykúpenie ľudstva cez utrpenie a kríž by bolo nepotrebné a evanjeliové prikázania bez zmyslu. Takto tí, ktorí veria, že dobré skutky urobené našou padnutou prirodzenosťou sú dostatočné pre spásu, ničia význam Vtelenia a odmietajú Krista samého. (Pole, kapitola 8, odstavec 37-39.)

***

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK

            Ale počas pozemského života dobré skutky sú nevyhnutné. Iba tie skutky sú považované za dobré u kresťana, ktoré slúžia k naplneniu evanjeliových prikázaní, skrze ktoré je živená jeho viera, a cez ktorú je podporovaný jeho život v Kristovi, pretože jediný skutočný prameň dobra v kresťanstve je sám Kristus.

            Pokrstený človek nemá právo konať podľa pocitov srdca, ktoré je ovplyvnené telom a krvou, nech by už tie skutky sa zdali dobrými. Má konať tie skutky, ku ktorým ho inšpiruje Duch a Božie slovo, pretože také skutky patria prirodzenosti obnovenej Kristom.

            „Môj spravodlivý bude žiť z viery“ (Hebr 10, 38). Pravá viera v Krista je jedinou cestou k spáse, ale táto viera musí byť žitá, vyjadrená cez celé bytie človeka.

            Svätý apoštol Jakub vyžaduje takúto živú vieru od kresťana, keď hovorí, že viera bez skutkov je mŕtva, ale spolu so  skutkami dosahuje dokonalosť (Jak 2, 17.22).

            Táto spoločná aktivita skutkov a viery obviňuje tú vieru, ktorá sa tajne schováva v srdci človeka. (Pole, kapitola 8, odstavec 32-36.)

***

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK

            Je normálne pre každé stvorenie konať, vo vnútornom ako i vonkajšom živote, podľa svojej prirodzenosti. Takto, ten, kto je oblečený v Krista, nový človek, prirodzene zmýšľa, cíti a koná ako Kristus zmýšľa, cíti a koná. Byť vedený myšlienkami a pocitmi starého človeka, i keď sa zdajú dobrými, je neprirodzené pre nového človeka.

            Sprievodcom kresťana musí byť Svätý Duch takým spôsobom, ako boli pre starého človeka sprievodcami telo, krv a zlý duch. „Prvý človek, Adam, sa stal živou bytosťou;“ posledný Adam oživujúcim Duchom“ (1 Kor 15, 45). Všetky myšlienky, pocity a diela kresťana musia vyvierať zo Svätého Ducha a nemajú byť vlastné a padnuté podľa prirodzenosti starého Adama. Dosiahneš to, keď zosúladíš svoj život s prikázaniami Evanjelia, podľa evanjeliových svätých slov: „Duch oživuje, telo nič neosoží. Slová, ktoré som vám povedal, sú Duch a život“ (Jn 6, 63).

            Viera v Krista, spečatená tajomstvom krstu, je sama dostatočná pre spásu, bez skutkov, keď človek nemá čas na ich vykonanie, pretože viera premieňa človeka do Kristovej podoby zatiaľ čo skutky ho menia iba k podobe Kristovho konania. (Pole, kapitola 8, odstavec 29-31.)

***

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK

Táto séria podcastov má za cieľ priblížiť život a posolstvo svätého Jozefa Hesychastu. Jeho život inšpiroval mnohých po celom svete. Dúfam, že tieto podcasty sprostredkujú podobnú inšpiráciu.

            Svätý Jozef Hesychast, pros Boha za nás hriešnych.