Pramene

            Kto nadobudol Boží pokoj, je schopný naplniť posledné dve Blahoslavenstva (Mt 5, 10-12) – trpezlivé znášanie neprávosti a radosť v prenasledovaniach, potupeniach a zla každého druhu.

            Kto nadobudol Boží pokoj, nebojí sa vĺn mora sveta, pretože útecha milosti zničila v jeho srdci všetko zmysel pre veci tohto sveta – zmyselnosť, ťarchu a horkosť sveta. (Pole, kapitola 6, odstavec 35-36.)

***

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK

            Srdce, ktoré je naplnené iba dobrom, je čisté srdce, schopné vidieť Boha. „Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha“ (Mt 5, 8).

            Čo je čisté srdce? Jeden veľký učiteľ mníchov (sv. Izák Sýrsky) odpovedal na túto otázku takto: „Je to srdce, ktoré ako Boh je pohnuté nesmiernym milosrdenstvom voči všetkému stvorenstvu.“

            Boží pokoj zostupuje do čistého srdca a spája dlho rozdelenú myseľ, dušu a telo, nanovo tvorí človeka a robí ho potomkom nového Adama.

            Boží pokoj patrí Božím svätým. Človek, ktorý dokončil svoje pokánie, skrze tento svätý pokoj, nažíva v mieri s Bohom, so všetkými pozemskými okolnosťami, so svojimi blízkymi i so sebou samým. Stáva sa Božím synom skrze milosť (Mt 5, 9).

            Boží pokoj je sprevádzaný prítomnosťou Svätého Ducha, pretože je ovocím a účinkom Svätého Ducha. (Pole, kapitola 6, odstavec 30-34.)

***

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK

            „Keď som znovu nadobudol vládu na svojou „zemou“, začínam túžiť po nebi. Vstupujem do nového stavu, ktorý je vo mne vytvorený milosťou. Začínam byť „lačný a smädný“ (Mt 5, 6) po Božej spravodlivosti, a nie po prázdnej, ľudskej spravodlivosti.

            Božia spravodlivosť sa zjavila ľudstvu skrze Božie milosrdenstvo a prikazuje nám stať sa ako Boh skrze milosrdenstvo (Mt 5, 48), nie cez nejakú inú čnosť.

            Milosrdenstvo nesúdi nikoho, miluje nepriateľov, dáva život za blížnych a pripodobňuje človeka Bohu. Tento stav je stavom blahoslavenstva (Mt 5, 7).

            Srdce, ktoré je naplnené milosrdenstvom, nemôže mať žiadnu zlú myšlienku. Všetky myšlienky sú dobro samo. (Pole, kapitola 6, odstavec 26-29.)

***

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK

            Stav duše keď všetok hnev, nenávisť, spomienky na zlo a posudzovanie je vykorenené, je novou blaženosťou, novým blahoslavenstvom: „Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme“ (Mt 5, 5).

            Čo je tou „zemou“? Po páde Boh nazval Adama „zemou“ a v Adamovi nazval aj mňa „zemou“ „Lebo prach si a na prach sa obrátiš!“ (Gn 3, 19).

            Nakoľko som prach a zem, nemám už autoritu nad touto zemou. Rôzne vášne ju ukradli odo mňa, zvlášť ten hrozný hnev, ktorý ma ovláda a dáva mi potešenie. Nemám dokonca ani moc nad sebou samým. Tichosť mi vracia túto moc a dáva mi autoritu nad mojím dedičstvom, mojou „zemou“, čím je moje vnútro, moje telo, moja krv, moje vášne. „Tichí však zdedia zem a budú žiť v šťastí a pokoji“ (Ž 37, 11). (Pole, kapitola 6, odstavec 22-25.)

***

Ak by ste chceli podporiť tento podcast, môžete tak urobit na stránke jeho anglickej verzie kliknutím na tento link.

PRAMENE: WEBSITE | FACEBOOK

            Môj priateľ, nebuď dotknutý mojím varovaním, ktoré bolo inšpirované túžbou po tvojom skutočnom dobre. Či otec, matka alebo láskavý učiteľ sa neobávajú o nevinné a neskúsené dieťa, ktoré chce mať slobodu vojsť do každej izby v dome a dokonca i tam, kde sa na jednom mieste nachádza jedlo i jed?

            Smrť duše je horšia než smrť tela. Mŕtve telo vstane znova a často smrť tela ústí v život pre dušu. Na druhej strane, duša zabitá zlom je obeťou večnej smrti. Duša môže byť usmrtená jednou rúhačskou myšlienkou, dokonca ak je nepatrná a nezbadaná nevedomým.

            „Lebo príde čas,“ varuje svätý apoštol Pavol, „keď neznesú zdravé učenie, ale nazháňajú si učiteľov podľa svojich chúťok, aby im šteklili uši. Odvrátia sluch od pravdy a obrátia sa k bájkam“ (2 Tim 4, 3-4). (Sv. Ignác Briančaninov: Pole, kapitola 4.)