Prieskumy na náladách a názoroch ľudí ukazujú, že množstvo nepravdivých informácií – napríklad to, že na Ukrajine je nacistická vláda, ktorú sa Rusko snaží poraziť, – považujú za dôveryhodné. Súvisí to s tým, že majú veľkú podporu aj v politickej reprezentácii, čo funguje veľmi symbioticky. Keď šírené názory podporia politici, tak im ľudia viac veria, pretože sú to stále elity, ktoré ovplyvňujú celkovú náladu a dôveryhodnosť informácií v spoločnosti.

Ako boli prezentované kľúčové témy ako pandémia či vojna na Ukrajine politikmi počas roku 2023? Čo najviac ovplyvňovalo politické diskusie počas celého roka? Vyskytujú sa klamlivé alebo zavádzajúce tvrdenia u politikov skôr v predvolebných obdobiach? V čom sa líši kampaň pred prezidentskými voľbami od iných typov volieb? Prečo sa v predvolebných obdobiach vyskytuje vyššie množstvo dezinformačných kampaní v informačnom priestore?

Prečo je popri overovaní politických výrokov dôležité fact-checkovať aj obsah na sociálnych sieťach? Aké prekážky majú overovatelia faktov pri kontrole príspevkov na Facebooku a podľa čoho si vyberajú kontrolovaný obsah? Aké príspevky môžu byť potenciálne nebezpečné? Aké trendy zdieľania a migrácie obsahu si všímame v slovenskom informačnom priestore? Nakoľko ovplyvňuje dizajn jednotlivých sociálnych sietí tvorbu a virálnosť šírenia nefaktického obsahu? Ako môžu overovatelia faktov profitovať z využívania nástrojov umelej inteligencie?

Aj o tom v novej epizóde podcastu Disinfo Report organizácie Infosecurity.sk hovorí Tonka Zsigmondová s analytičkou a projektovou manažérkou Demagog.sk Veronikou Hincovou Frankovskou.

See omnystudio.com/listener for privacy information.