Psychedeliká rozpúštajú koncept Ega a pomáhajú nám nazrieť do našej autenticity. Majú veľký terapeutický potenciál, či už pre liečbu depresií, závislostí, alebo i tráum. Stali sa však módnou vlnou a rozhodne nemôžu byť  “partydrogou” bez bezpečnej kontroly ich použitia. Hovorí psychologička Kristína Pomothy.

Je to práve 80 rokov čo Albert Hofmann po prvý raz vyskúšal účinky LSD. Halucinogénne účinky psychedelík sa v 60. rokoch stali výrazom rôznych kontrakultúr, ako napríklad kultúry “Hippie”, či všemožných umeleckých experimentov, no začiatkom 70. rokov záujem o psychedeliká násilne uťalo rozhodnutie OSN zaradiť ich medzi nelegálne tvrdé drogy ako napríklad Heroín. Po rokoch represie sa však psychedeliká opätovne vracajú na scénu. Tentoraz ako látka, ktorá môže mať v oblasti duševného zdravia veľký, a zatiaľ ešte stále dostatočne neprebádaný význam, napríklad v  liečbe depresií, závislostí či posttraumatického stresového syndrómu.

 Treba sa teda psychedelík báť či naopak: Ide o látky, ktoré môžu významne pomôcť v boji s viacerými duševnými ochoreniami či poruchami? Čo môžeme očakávať od halucinogénov akými je napríklad LSD a ako sa k ním správať tak, aby boli pomocou, nie hrozbou? Ako vlastne fungujú v našom mozgu a čo je to neuroplasticita mozgu? No a nakoľko im ublížilo zaradenie medzi tvrdé drogy a prečo halucinogény vo svetle modernej vedy vedia pomôcť v liečbe tráum, ktorých je aj naša spoločnosť plná priam až po okraj?

Trauma je tu až príliš populárne slovo. Chýba nám komunita, odpájame sa od blízkych a bojíme sa intimity. Žijeme osamelé a izolované životy a to je pre nás veľmi nebezpečné, hovorí psychologička Kristína Pomothy, ktorá okrem odborného štúdia na tieto témy má za sebou i osobnú skúsenosť s týmito látkami.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.