„Uzavreli sme prímerie s lenivosťou a začali sme tolerovať, že byť lenivým nie je až také hrozné,“ hovorí kňaz Ján Buc.

Na lenivosť sa často pozeráme len ako na ničnerobenie a prehliadame jej rôzne podoby, za ktorými sa skrýva. V ďalšom rozhovore zo seriálu o čnostiach a nerestiach však kňaz Ján Buc upozorňuje na jej rôzne tváre.

„Vorkoholici nevedia oddychovať. Idú ako rozbehnutý vlak a myslia si, že je to tak v poriadku. Za tým však môže byť v skutočnosti skryté, že sa nechcú konfrontovať sami so sebou, že sú leniví upratať si vo svojom vnútri.“

Je potrebné vstúpiť hlbšie do seba a pýtať sa, aké sú motivácie nášho konania, prípadne nekonania. Je to často bolestivý proces, do ktorého sa nám nechce. A tak prokrastinujeme aj v duchovnom živote.

„Zajtra sa začnem modliť, už od zajtra začnem čítať Sväté Písmo, zajtra pôjdem na spoveď. Potom to odložím na ďalšie ,zajtra‘ a napokon sú to mesiace a roky, čo sa k spovedi neodhodlám.“

Niekedy máme tendenciu lenivosť zľahčovať a nachádzať si ospravedlnenia, prečo to a to neurobiť.

„Leňoch vidí prekážky a hľadá dôvody, prečo to nevie, prečo to neurobí. Kto nie je lenivý, hľadá cestu,“ hovorí katolícky kňaz.

Nie nadarmo je lenivosť jedným z hlavných hriechov. To znamená, že má omnoho širší dosah na náš život i vzťahy s inými, ako si možno na prvý pohľad myslíme.

„Ľudia niekedy prežívajú ataky v duchovnom svete, keď stratia ostražitosť. V stave lenivosti a nudy môže diabol človeka veľmi ľahko ovplyvniť, aby urobil niečo zlé.“

V rozhovore ďalej Ján Buc vysvetľuje, ako strach z prevzatia zodpovednosti za svoj život súvisí s lenivosťou, aké obrazy lenivosti nám ponúka Sväté Písmo aj čo je liekom na túto neresť.