Čavte kamoši:)

Dokážete sa rozprávať sami so sebou v kľude? Bez paniky? V náročnejšej situácii, v komunikácii, vo vzťahoch či v športe? Alebo sa necháte strhnúť myšlienkami, stressom, panikou a nedokážete nič dostať pod kontrolu?

Aj o tom je duševná zdatnosť - dokázať so sebou viesť úprimný kľudný vnútorný dialóg keď nám nie je úplne príjemne, vďaka ktorému si vypestujete schopnosť všímavosti a slúži aj ako brána k naozajstnému odpočinku.

Olaaaaa:) Krasnu Nedelu.

Dnešná Nedeľná Omša znamená len jediné - úprimných 15 minút o tom, ako väčšina z nás funguje vo vzťahoch. Hráme tú lásku ako hru - kde si vyberáme falošný charakter. S ktorým síce zájdeme aj ďaleko ale naše potreby a všetko to nám vlastné sa dostane aj tak raz napovrch.

Zodpovednosť. Ťažká vec čo?

Každý chceme slobodu vo všetkom, ale na druhej strane nám chýba zodpovednosť. Nejaká protihodnota. Nejaká naša investícia. A paradoxne sloboda znamená zodpovednosť - možno preto sa jej tak väčšina bojíme :) Ako to máte vy?

Čauko kamoši. V živote to častokrát nie je len o úspechu. Ale práve o tom ako zareagujeme na neúspech.

Bavia nás veci kvoli výsledku? Alebo náš to baví kvoli tej činnosti? Nie je ťažké len žačať ale aj nájsť správnu motiváciu.

Na začatie (čohokolvek)potrebujeme len 3 veci - rozhodnutie, odvahu a energiu.

Neustále niečo robiť, mať plný kalendár, stretnutia, vyplnené večery, víkendy.aj tak nestíhame nikdy, máme to do list a neustále doňho len dopĺňame veci. Nasávame informácie, pracujeme a všade tlaky, zväčšujeme nároky na seba aj iných, nezastavujeme....a....keď zastavime nahodou....je tam prázdno. Tak radšej späť do chaosu.

Čo s tým? Prečo je vôbec dolezité zastaviť a prečo si myslím, že to je krok číslo jedna k spokojnému životu?

:)

"Toto leto som to zase nestihla". Kto nepovedal aspoň raz túto vetu nech zdvihne ruku:)

Presne tak, naše telo sa v oblasti krásy častokrat stáva centrálnou hodnotou našich životov. Je to však správne? Prečo sme potom stále takí nespokojní? Ako na sebaprijatie, čo tá sebeláska a ako naozaj sa pozrieť realite do očí bez výhovoriek?

Vidíme sa na kúpalisku:)

Ránkoooooo:) Nedeľná Omša je tu a s ňou pár veci čo možno chceme počuť. Ale na druhej strane aj pár veci ktoré potrebujeme počuť.

A hlavne začať veci konečne naozaj robiť. Stáť nohami na zemi, vnimať svoju realitu a neživiť sa len motivačnými citátmi iných. 15 min robenia na niečom je oveľa viac ako 15 hodin hovorenia o tom.

Enjoy!

Buca

Kamoši! S ďalšou nedelou si dovolím zabrdnúť do témy vzťahy a trošku dat "Řád" tomu chaosu tam vonku.

Ak ste vo vzťahu alebo ste single a o nejaky vzťah sa snažíte, tento diel je pre vás. Skúsiť si uvedomiť aký muž/žena pri vás je, čo do toho vzťahu prinášam ja a či sú vôbec u vás reálne základné piliere ako:

1. Nikto mi nepatrí

2. Rešpektujem slobodu

3. Citim sa safe a bezpečne?

Love you and enjoy :)

Až príliš často plníme sny, ciele, vízie a veci pre niekoho iného alebo veci, ktoré boli pre nás vhodné kedysi ale už nie sú.

Prečo? Pretože častokrát našu pozornosť berie všetko okolo nás. Sledujeme ludí, ich správanie, ich ciele, vízie a všetko je vlastne doležitejšie ako my.

Čo takto dnes skúsiť venovať pozornosť naozaj sebe :)

Ahooooooooooj :) Čože???

Kamarati mala som už velakrát nutkanie niečo nahrať a aj keď neviem slubiť, že Buca Talks sa pravidelne vráti toto večerné sadnutie za mikrofón bolo potrebné. Aj pre mňa.

Asi všetci máme obavy robiť veci inak. Ale ak nám niečo nevyhovuje, máme v sebe odvahu narušiť ten náš zabehnutý kolobeh života. Ako?

Myslením na seba viac. Dovoliť si pre seba viac. Dovoliť si oddychovať, dovoliť si chvílku nemusieť. Dovoliť si nebyť na seba taký prísny. Dovoliť si len tak byť.

Tak nech sa vám dobre počúva:)