TREND.sk

Nové pravidlá transparentného odmeňovania prinášajú firmám povinnosť jasnejšie nastaviť hodnotenie pracovných pozícií, mzdové pásma aj komunikáciu so zamestnancami. Rozhodujúce bude, či zamestnávateľ dokáže rozdiely objektívne vysvetliť.

Transparentnosť odmeňovania nie je pre slovenské firmy úplnou novinkou. Už dnes musia pri pracovných ponukách uvádzať mzdu alebo jej rozpätie. Nové pravidlá však idú ďalej.

Zamestnávatelia budú musieť mať jasnejšie nastavený systém, podľa ktorého určujú hodnotu jednotlivých pracovných pozícií a následne aj ich odmeňovanie.

„Nie je to o rovnakom plate. Rozdiely môžu byť aj väčšie ako päť percent, ale je potrebné to objektívne vysvetliť a pomenovať, čo môže byť pre niektoré spoločnosti administratívne náročnejšie,“ vysvetľuje Peter Lackó, senior manažér mzdového oddelenia a HR Consultant z TPA Slovakia.

Na Slovensku platí nový zákon o transparentnom odmeňovaní, ktorým sa do legislatívy preberá príslušná európska smernica. Zákon nadobudol účinnosť 7. júna 2026.

Viac si vypočujete v podcaste.

Stojíte vo fabrike pred tristo ľuďmi a máte im povedať, že to, čo robili roky, sa končí. Prečo tradičné manažérske recepty prestávajú fungovať a čo dnes potrebuje šéf, aby nebrzdil seba ani svoju firmu.

Neistota tu bola vždy, mení sa však rýchlosť a to, ako veľmi vidia ľudia manažmentu pod ruky. Jiří Kastner, biznis mentor a sparring partner top manažérov v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou hovorí, prečo firmy zbytočne hľadajú manažérov mimo vlastných radov a ako za pár minút zistiť, či vás tím podrží.

V rozhovore viac aj o tom:

-ako má líder zvládať zmeny, spätnú väzbu a tlak na rozhodovanie

- ako správne nastaviť tím a odhaliť jeho skutočnú dynamiku

- prečo AI sama o sebe nestačí a firmy sa musia naučiť využívať technológie na tvorbu biznisu

Viac podrobností sa dozviete v podcaste.

Celý videorozhovor si pozrite na YouTube:

https://www.youtube.com/watch?v=286hSgbAUYE&t=7s

Preklad v reálnom čase pomáha firmám zaškoľovať zahraničných zamestnancov, zefektívňovať medzinárodnú spoluprácu a búrať jazykové bariéry v každodennom pracovnom živote.

Globalizácia prepája firmy, zamestnancov aj zákazníkov naprieč krajinami. Jazykové rozdiely však naďalej komplikujú každodennú komunikáciu, najmä na pracoviskách s medzinárodnými tímami. Prekladové zariadenia preto čoraz častejšie nachádzajú uplatnenie nielen pri cestovaní, ale aj vo výrobe, logistike, zdravotníctve či obchodných rokovaniach.

Podľa Lenky Čepelovej, Head of CEE spoločnosti Vasco Electronics, predstavujú najväčšiu výzvu práve bežné pracovné situácie. Zatiaľ čo na dôležité obchodné rokovanie si firmy dokážu vopred zabezpečiť tlmočníka, pri každodenných otázkach zamestnancov je to oveľa komplikovanejšie.

Jedným z príkladov je nástup zahraničného pracovníka, ktorého treba zaškoliť, oboznámiť s pracovnými postupmi či pravidlami bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Prekladová technológia mu umožňuje komunikovať s kolegami samostatnejšie a bez neustálej pomoci tlmočníka.

Viac sa dozviete v podcaste.

Videorozhovor si pozriete tu: https://www.trend.sk/trendy-v-biznise/od-vyrobnych-hal-po-rokovania-prekladove-technologie-menia-svet-biznisu?itm_modul=articles-rubric-list&itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_area=list_pagination_1&itm_position=1

Verejné zdravotné poistenie pokryje bežnú liečbu rakoviny. Len čo onkológ odporučí nekategorizovaný liek alebo modernú imunoterapiu, náklady padajú na pacienta. Práve v tomto priestore funguje komerčné poistenie. Ľudia si ho však často dojednávajú na príliš nízke sumy. Riaditeľka divízie životného poistenia v spoločnosti Finportal Petra Heseková v podcaste hovorí, ako poistka funguje a kto ju v skutočnosti nepotrebuje.

Keď najlepší podvod vyzerá ako bežný pracovný deň, nastáva nová realita firemnej bezpečnosti .

Umelá inteligencia robí podvodné hovory, videá aj správy presvedčivejšími, no podľa Michala Srnca, odborníka na kybernetickú bezpečnosť zo spoločnosti Aliter Technologies, zostáva najdôležitejšou obranou pri útokoch zneužívajúc sociálne inžinierstvo schopnosť zastaviť sa, overiť si informáciu a nespoliehať sa iba na to, čo vidíme či počujeme.

Kybernetickí útočníci nemusia prekonávať zložité technologické zabezpečenie firmy. Čoraz častejšie im stačí presvedčiť človeka na druhej strane. Sociálne inžinierstvo pritom nie je novým fenoménom. Umelá inteligencia však posúva jeho možnosti na úplne inú úroveň – dokáže napodobniť hlas, vytvoriť presvedčivé video či pripraviť personalizovanú správu v priebehu niekoľkých minút.

„Útočníci sa snažia z minimálneho úsilia vyťažiť maximum. To platí aj v kybernetickej bezpečnosti a ,žiaľ, v posledných rokoch sa ukazuje, že ten najslabší článok je človek,“ hovorí M. Srnec.

Jedným z najznámejších príkladov zneužitia technológií je prípad Arup, teda podvodný videohovor, pri ktorom sa útočníkom podarilo napodobniť vedenie spoločnosti a presvedčiť finančného riaditeľa na prevod 25 miliónov dolárov. Takéto prípady ukazujú, že samotný hlas alebo obraz už nemusia byť dostatočným dôkazom identity.

Viac si vypočujete v podcaste.

Čínska konkurencia, nástup elektromobility a meniace sa pravidlá hry nútia automobilky prehodnocovať svoje stratégie. Slovenský zákazník pritom zostáva opatrný, no jeho nároky rastú. Jan Procházka, konateľ Škoda Auto Slovensko, vysvetľuje, čo bude v novom automobilovom svete rozhodovať o úspechu.

Geopolitická situácia, ekonomické podmienky, nové technológie, meniace sa požiadavky zákazníkov aj európska legislatíva vytvárajú prostredie, v ktorom musia automobilky reagovať rýchlejšie než v minulosti.

Škoda Auto si pritom na Slovensku dlhodobo udržiava pozíciu lídra. Podľa Jana Procházku však dnes už nestačí spoliehať sa na tradíciu. O úspechu značky rozhoduje kombinácia kvality produktu, služieb a jeho hodnoty pri ďalšom predaji.

Viac si vypočujete v podcaste.

Kým dnes drvivá väčšina Slovákov býva vo vlastnej nehnuteľnosti, rastúce ceny bytov, drahšie financovanie a meniace sa preferencie mladšej generácie otvárajú priestor pre nový realitný biznis

Developer Lucron stavia v bratislavskom Neste viac ako 300 zariadených nájomných štúdií. Ak sa model osvedčí, môže byť jedným z prvých signálov, že slovenský realitný trh sa začína približovať západnej Európe.

Pre developera však nájomné bývanie znamená úplne inú ekonomiku ako klasický predaj bytov. Pri tradičnom modeli developer projekt postaví, byty predá a v priebehu niekoľkých rokov inkasuje späť vložený kapitál. Pri nájomnom modeli musí nehnuteľnosť dlhšie vlastniť alebo prevádzkovať, budovať obsadenosť a až následne môže aktívum predať investorovi.

Slovensko navyše zatiaľ nemá dostatočne rozvinutú sieť veľkých inštitucionálnych investorov ani profesionálnych operátorov, ktorí sú v západnej Európe prirodzenou súčasťou tohto trhu.

Projekt Nesto je najväčším projektom Lucronu v Bratislave. Na 47 hektároch v Petržalke má počas najbližších 15 až 20 rokov vyrásť nová mestská štvrť. Už dnes v nej žije približne 400 ľudí.

Nájomný sektor sa začal stavať v marci 2026. Developer ho chce stavebne dokončiť v roku 2028 a prvých nájomníkov privítať ideálne už v septembri toho istého roka.

Projekt má byť zároveň testom, či je profesionálne nájomné bývanie životaschopné aj na slovenskom trhu.

„Je to pre nás laboratórium, ako sa táto biznisová línia v rámci developmentu osvedčí. Keď to funguje v zahraničí a vykazuje to dobré čísla, prečo by to nemohlo fungovať na Slovensku?“ hovorí Slavomír Habánik, development director spoločnosti Lucron.

Viac si vypočujete v podcaste.

Malé firmy sa začali hromadiť tesne pod hranicou obratu 100-tisíc eur. Nad ňou totiž zo základu dane platia vyššiu daň. Niektoré sa tomu snažia vyhnúť, čo sa môže zmeniť z optimalizácie na zneužitie práva. Daňová poradkyňa a členka Slovenskej komory daňových poradcov Alica Orda-Oravcová v podcaste vysvetľuje, ako si legálne znížiť základ dane, kedy je rozdelenie firmy v poriadku a čo hrozí firme, pri ktorej finančná správa odhalí zneužitie práva.

Žijeme v časoch, keď nebude stačiť iba plot, kamery a fyzická stráž. Éra dronov a hybridných hrozieb prináša útoky, ktoré môžu prichádzať z oblohy, kyberpriestoru aj cez manipuláciu dát.

Hranice bojiska sa v posledných rokoch výrazne posunuli. Konflikty na Ukrajine či Blízkom východe ukazujú, že cieľom už nemusí byť iba vojenská jednotka. Útok môže smerovať na energetiku, dopravu, telekomunikácie, zdravotníctvo či vodárenské systémy – teda na infraštruktúru, od ktorej závisí každodenný život obyvateľstva.

„Najväčšie hrozby sú tie, o ktorých nevieme. Môže ísť o podprahovú manipuláciu s dátami, s nastavením tepla alebo tokom energií,“ upozorňuje Chief Defence Advisor zo spoločnosti ALITER TECHNOLOGIES Imrich Petruf.

Viac sa dozviete v podcaste.

Celý rozhovor si môžete pozrieť aj tu: https://www.trend.sk/trendy-v-biznise/tichy-utok-velke-skody-nova-era-ochrany-kritickej-infrastruktury?itm_modul=articles-rubric-list&itm_brand=trend&itm_template=listing&itm_area=list_pagination_1&itm_position=2

Ceny plynu stúpajú, ropa atakuje sto dolárov za barel. Európa vstupuje do ďalšej energetickej skúšky.

Koniec ruských dodávok, rastúca závislosť na LNG, nákladná elektrifikácia ekonomiky a neutíchajúce geopolitické riziká.

O tom, čo čaká Európu pred zimou, čo znamená koniec ruského plynu a či Slovensko dokáže udržať svoju energetickú konkurencieschopnosť aj bezpečnosť sme v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou podrobnejšie prebrali s energetickým analytikom Radovanom Potočárom.