TREND.sk

Administratívna záťaž patrí medzi najväčšie problémy slovenských podnikateľov. „Podľa našich prieskumov ju ako jednu z hlavných prekážok označuje šesť z desiatich podnikateľov. Živnostníkom a malým firmám pritom administratíva zaberá v priemere až 272 hodín ročne. Čas, ktorý by mohli venovať rozvoju podnikania či získavaniu zákaziek, tak často trávia spracovávaním faktúr, dokladov a podkladov pre účtovníctvo,“ hovorí Lenka Rebrová, produktový špecialista pre Open banking v Tatra banke.

Viac si vypočujete v podcaste.

Hranica obratu pre registráciu na DPH sa od roku 2009 takmer nepohla. Zo 49 790 eur sa od januára 2025 zvýšila len na 50-tisíc eur, hoci európska smernica umožňuje až 85-tisíc eur. Daňová poradkyňa a členka Slovenskej komory daňových poradcov Zuzana Korytárová v podcaste vysvetľuje, komu sa (ne)oplatí platiť DPH a na čo si dať pozor.

Náhrada ruského plynu nebude len otázkou nových dodávateľov, ale aj cien, prepravných trás či domácich zdrojov, ktoré rozhodnú, ako Slovensko zvládne zásadnú zmenu.

Európske zásobníky vstupujú do vykurovacej sezóny s nižšou naplnenosťou než v minulých rokoch a energetickú situáciu komplikuje aj geopolitické napätie.

Slovensko sa pripravuje na zmenu dodávateľov, ktorá má zásadne ovplyvniť energetický trh od roku 2027.

O tom, či dokážeme nahradiť ruský plyn bez výrazného zdražovania, ktoré trasy sú pre nás najvýhodnejšie a aký potenciál majú domáce zdroje hovoril Richard Kvasňovský, výkonný riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou.

Drahšie pozemky, nedostatok ľudí a tlak na náklady nútia firmy hľadať nové rezervy produktivity. Pomáha automatizácia, užšie uličky aj inteligentná technika.

Interná logistika sa z nenápadnej súčasti výroby postupne stáva jedným z dôležitých zdrojov efektivity. Platí to najmä v automobilovom priemysle, kde vysoké vyťaženie techniky a viaczmenná prevádzka kladú vysoké nároky na spoľahlivosť, bezpečnosť aj rýchlosť zásobovania výrobných liniek.

„V poslednom období cítime aj veľký tlak na zvyšovanie bezpečnosti. Zákazníci požadujú rôzne systémy, ktoré eliminujú alebo aspoň redukujú riziko kolízií, úrazov či poškodení techniky,“ hovorí Martin Urban, konateľ spoločnosti Jungheinrich Slovensko.

Jednou z najvýraznejších zmien je spôsob, akým firmy využívajú skladový priestor. Sklady rastú do výšky a manipulačná technika dokáže pracovať v čoraz užších uličkách. Pri stovkách metrov skladových komunikácií pritom môže aj niekoľko centimetrov znamenať výrazný rozdiel v kapacite.

Viac si vypočujete v podcaste.

Zážitky namiesto bonusov. Firmy objavujú nový spôsob, ako si udržať ľudí.

Firmy hľadajú možnosti, ako oceniť zamestnancov aj obchodných partnerov. Zážitkové darčeky im umožňujú odlíšiť sa, posilniť vzťahy a ponúknuť hodnotu, ktorá pretrvá dlhšie než finančný bonus

Firemné odmeňovanie sa postupne mení. Podľa Radovana Parillu, majiteľa zážitkovej agentúry NajZážitky.sk, je kľúčom k úspechu najmä personalizácia.

„Keď chceme povedať ďakujem, zážitok je naozaj vhodné riešenie. Hlavne vtedy, keď je personalizovaný a vieme, čo má človek rád, čomu sa venuje, aké má koníčky alebo nesplnené sny,“ vysvetľuje R. Parilla.

Zážitok však podľa neho nemôže nahradiť primeranú mzdu ani očakávané zvýšenie platu. Ak zamestnanec potrebuje vyššie finančné ohodnotenie a namiesto neho dostane darčekový poukaz, môže to vnímať ako nepochopenie svojich potrieb.

Viac si vypočujete v podcaste.

Brusel chce prerobiť slovenské poľnohospodárstvo podľa seba, no z Bratislavčanov malých farmárov neurobí

„Za espresso v bratislavskej kaviarni bez váhania zaplatíme takmer tri eurá, no keď mlieko stojí o 20 centov viac, rieši sa to v hlavných správach. Ten, kto mlieko vyrába, pritom platí za drahý plyn a naftu, dostáva menej peňazí ako farmári v Nemecku či Francúzsku, súperí s lacným dovozom a Brusel mu nakladá ďalšie zelené pravidlá.“ Emil Macho, viceprezident AZZZ SR v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou hovorí prečo potraviny v budúcom roku zdražejú a či ich o pár rokov rokov ešte bude mať kto vyrábať.

Ako zosúladiť ochranu životného prostredia s produkciou potravín a ekonomickým prežitím fariem? Dokáže Európa zabezpečiť, aby jej zelená transformácia nešla na úkor vlastných producentov?

O problémoch, výzvach aj budúcnosti slovenského poľnohospodárstva je ďalšia časť relácie Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou.

Investori čoraz častejšie hľadajú príležitosti mimo tradičných finančných trhov, pričom jednou z možností je financovanie spotrebiteľských pôžičiek.

Akcie a dlhopisy už nie sú jedinou možnosťou, ako zhodnocovať voľné finančné prostriedky. Vďaka digitalizácii sa čoraz viac pozornosti dostáva aj alternatívnym investíciám, medzi ktoré patrí spotrebiteľské financovanie. Investor v tomto prípade poskytuje peniaze ľuďom prostredníctvom pôžičkových zmlúv a zarába na úrokoch, ktoré dlžníci splácajú.

„Za posledných desať rokov vďaka nástupu nových technológií a digitalizácie umožnili investiční profesionáli ľuďom investovať do takých aktív, ktoré predtým neboli dostupné,“ hovorí Michal Kiska, podpredseda predstavenstva spoločnosti Zinc Euro.

Viac si vypočujete v podcaste.

Nájomné bývanie na Slovensku má zelenú. Čo brzdí revolúciu na realitnom trhu?

Štát má plány, investori peniaze a zamestnávatelia záujem, no nájomné byty na Slovensku brzdia príjmové limity, pomalé úrady aj prísne normy. V diskusnej relácii Trend Insider zaznelo, čo sa musí zmeniť

Štát aj súkromní investori chcú rozšíriť nájomné bývanie na Slovensku, no jeho budúcnosť závisí aj od zmien v legislatíve, rýchlejších procesov, dostupných pozemkov a spolupráce so zamestnávateľmi.

Nájomné bývanie sa na Slovensku postupne dostáva do popredia ako jedna z odpovedí na zhoršujúcu sa dostupnosť vlastného bývania. Kým tisíce domácností zápasia s vysokými cenami nehnuteľností a podmienkami hypotekárneho financovania, štát aj súkromní investori hľadajú cesty, ako rozšíriť ponuku nájomných bytov. Diskusia Trend Insider ukázala, že záujem o tento segment rastie, jeho ďalší rozvoj však naráža na administratívne, legislatívne aj ekonomické prekážky.

Viac si vypočujete v podcaste.

Nové pravidlá transparentného odmeňovania prinášajú firmám povinnosť jasnejšie nastaviť hodnotenie pracovných pozícií, mzdové pásma aj komunikáciu so zamestnancami. Rozhodujúce bude, či zamestnávateľ dokáže rozdiely objektívne vysvetliť.

Transparentnosť odmeňovania nie je pre slovenské firmy úplnou novinkou. Už dnes musia pri pracovných ponukách uvádzať mzdu alebo jej rozpätie. Nové pravidlá však idú ďalej.

Zamestnávatelia budú musieť mať jasnejšie nastavený systém, podľa ktorého určujú hodnotu jednotlivých pracovných pozícií a následne aj ich odmeňovanie.

„Nie je to o rovnakom plate. Rozdiely môžu byť aj väčšie ako päť percent, ale je potrebné to objektívne vysvetliť a pomenovať, čo môže byť pre niektoré spoločnosti administratívne náročnejšie,“ vysvetľuje Peter Lackó, senior manažér mzdového oddelenia a HR Consultant z TPA Slovakia.

Na Slovensku platí nový zákon o transparentnom odmeňovaní, ktorým sa do legislatívy preberá príslušná európska smernica. Zákon nadobudol účinnosť 7. júna 2026.

Viac si vypočujete v podcaste.

Stojíte vo fabrike pred tristo ľuďmi a máte im povedať, že to, čo robili roky, sa končí. Prečo tradičné manažérske recepty prestávajú fungovať a čo dnes potrebuje šéf, aby nebrzdil seba ani svoju firmu.

Neistota tu bola vždy, mení sa však rýchlosť a to, ako veľmi vidia ľudia manažmentu pod ruky. Jiří Kastner, biznis mentor a sparring partner top manažérov v relácii Umenie biznisu s Veronikou Vaňkovou hovorí, prečo firmy zbytočne hľadajú manažérov mimo vlastných radov a ako za pár minút zistiť, či vás tím podrží.

V rozhovore viac aj o tom:

-ako má líder zvládať zmeny, spätnú väzbu a tlak na rozhodovanie

- ako správne nastaviť tím a odhaliť jeho skutočnú dynamiku

- prečo AI sama o sebe nestačí a firmy sa musia naučiť využívať technológie na tvorbu biznisu

Viac podrobností sa dozviete v podcaste.

Celý videorozhovor si pozrite na YouTube:

https://www.youtube.com/watch?v=286hSgbAUYE&t=7s