Skupina Para má na slovenskej scéne viac než pevné miesto, svoj charakteristický hudobný rukopis a absolútne nezameniteľný spevácky podpis Tomáša Šedivého, alias Laskyho. Konečne sme mali možnosť v rozhovore poodhaľovať jeho vnímanie pódiových zážitkov, ale aj pohľad na to, ako prežíva koncerty ako divák. Lasky sa vyskytuje v kombinácií sympatický a špecifický. A to my máme v Trochu inak radi, lebo potom z toho vznikajú aj rovnako vibrujúce rozhovory. Až keď  pán Šedivý chcel v štúdiu L plus S skočiť do obecenstva, dovolili sme si jeho špecifickosť pre dobro divákov jemne zabrzdiť. Vy ste pri reproduktoroch isto v bezpečí, tak želáme dobý počuv. 

Jakub Mrocek a Lukáš Holásek sú dvaja nadšenci, ktorí majú až magický dar svoje nadšenie preniesť na iných. Ale poďme poporiadku. Jakub a Lukáš sa rozhodli nakrútiť dokument o rysovi ostrovidovi v jeho prirodzenom prostredí. Čo je svojim spôsobom dokumentaristický husársky kúsok. Asi ste netušili, že väčšina takýchto dokumentov sa nakrúca v zajatí, ktoré divákovi imituje divočinu. Poďme už ale na samotný rozhovor, ktorý ja, ako totálne nakazená entuziazmom týchto dvoch, len a len odporúčam.

Anna Jakab Rakovská je výraznou hereckou osobnosťou divadla Astorka. V čase nášho rozhovoru sa však veľmi rada ponárala aj do komornejšieho projektu na ktorom participovala aj s Gabikou Marcinkovou. Ten hľadá súvislosti medzi krízou celej spoločnosti a osobnými krízami matiek. Takými si obe herečky významne prešli. Anička si ich dokonca nahrávala do mobilu netušiac, že raz sa stanú súčasťou divadelného predstavenia. A už vôbec netušila, že nie len o nich bude mimoriadne ľudsky a zaujímavo hovoriť v Trochu inak.

Čmáranice po stenách, alebo umenie? A je to na legálnych, alebo ilegálnych stenách? Dokázal by to každý, alebo predsa len si graffiti vyžaduje talent? Martin "Doke" Hirner sa v tejto umeleckej sfére s istotou dokázal stať medzinárodnou špičkou s najviac youtubovými sledovateľmi na svete. Ak aj v tejto téme máte v uvodzovkách jasno, čo si o graffiti myslieť, tak vám ponúkame lístok na vlak v smere jazdy z omylu do širšieho kontextu. Aj na to slúži Trochu inak a v tomto prípade aj náš vlakvedúci hosť s umeleckým menom Doke.

Domnievam sa, že keď sa z inakosti začne robiť hrozba, najväčšou reálnou hrozbou sa stane budúcnosť našej spoločnosti. A to pre každého.  Zlatica Maarová je spoluzakladateľkou združenia rodičov a priateľov detí z LGBTI košiara. Ako matka dcéry, ktorá so svojou manželkou vychováva tri deti, si toho spoločne zažili dosť. Jej materinská láska a časom nadobudnutý nadhľad môže aj najvystrašenejšiemu odmietačovi otvoriť srdce a vniesť nové vnímanie celej, často nevhodne uchopenej LGBTI témy. Takže – v Trochu inak vítame inakosť, lebo aj my sme trochu iní a ak ste názorovo zmätení, budeme sa tešiť aj z inakosti vášho nového pohľadu na vec. Pani Zlatica je cesta a tá sa začína práve teraz.

Okrem toho že vyhral Let's dance, je aj obsadzovaným hercom a ľudskou bytosťou, ktorá lahodí oku a duši. Jakub Jablonský je skrátka aj pekný človek, čo ale nevkladáme do mylnej rovnice, ktorá by zároveň znižovala jeho vnútorné kvality. Veď to všetko sa prejavilo aj v našom rozhovore, ktorý ponúkol otvorenosť ohľadom vlastných slabých miest, zainteresovanosť do spoločenského diania, lásku k umeniu a kopec nadhľadu a humoru. Ak vám táto kombinácia vyhovuje, tak si užite rozhovor s Jakubom aj v tejto podcastovej verzii.

Michal Meško je známy už nie len medzi podnikateľmi. Je vlastne dobré, že hodnotoví a čestní podnikatelia sa stávajú novodobými celebritami, ktoré inšpirujú. Michal začínal s knižným biznisom tiež ako veľmi mladý. Veľmi skoro sa obtrel o pojem “vyhorenie“ a preto snáď včas si skúsil naordinovať ten povestný sabatical. Na čom všetkom lipneme, aké predstavy máme o svojej nenahraditeľnosti a aké pravdy sa o nás ukážu, keď nás neškrtí diár, nám povie Michal v čase rozhovoru s už celkom smerodajnou časovou skúsenosťou. Otvárame ďalšiu kapitolu vašich obľúbených podcastov.

Neviem úplne kedy sa dostanete k tomuto dielu Trochu inak, ale dovolím si predpokladať, že naša spoločnosť bude aj v tom čase nejako polarizovaná. A to konkrétne na dve skupiny. Na nás a tých druhých. Zväčša sú tí druhí hlúpejší a náchylní veriť nezmyslom. Kto má tendenciu veriť konšpiráciám a prečo? S čím súvisí naša potreba hľadať istoty inde, než nám sú ponúkané? Tým sa dlhodobo vo výskume zaoberá sociologička Magdalena Adamus. A možno sa v jej rozprávaní nájdete tam, kde by ste sa najmenej hľadali. Ale je isto správne sa na seba pozerať cez prizmu, ktorá nie je zatienená tonou filtrov. Tak poďme na to.

Cenami ovenčená, skúsenosťami a rolami posilnená a výnimočnými rodičmi formovaná je osobnosť Zuzany Kronerovej. Možno aj preto jej dlhodobo nie sú ľahostajné rodinné osudy iných detí, ktoré nemali také šťastie ako ona. Aj v súvislosti s ojedinelým filmovým počinom Amerikánka, sme sa dostali k téme detských domovov a adopcie, pri filme Bába z ledu sme sa zas pozastavili pri téme sexu v zrelom veku a na ostatné témy nám nebolo treba ďalšie filmy, ale postačil život sám. S pani Zuzanou sa skrátka dá hovoriť o čomkoľvek a veľmi príjemne.

Martin Buzalka ja neprofesionány herec, má okrem toho dve práce, ktoré miluje, lebo Martin Buzalka miluje svoj život. A svoju maminu. Poznám ju, aj ja ju trochu milujem. Martin je príkladom vďačnosti za to, čo žije a akých ľudí má okolo seba. Nijakou prekážkou v tomto úprimnom životnom nastavení mu nie je ani jeho vrodený Downov syndróm. Nechcem vás odvážne odhadovať dopredu, ale tento rozhovor má schopnosť nás všetkých trochu upratať.