Na ukrajinské mestá dopadajú iránske drony so súčiastkami pochádzajúcimi od spojencov - firiem zo Spojených štátov, Nemecka, Kanady, Japonska či Poľska. V tajnom dokumente pre krajinyG7 Kyjev žiada útoky raketami dlhého doletu na ich produkčné centrá v Rusku, Iráne a Sýrii. 

Prezident Zelenskyj si musí zvykať na nové prístupy spojencov – vo Washingtone mu neumožnili vystúpiť pred kongresmanmi, v Poľsku sa s ním zas nestretol nik zo silných. A Vladimír Putin je po viacdňovom hosťovaní severokórejského diktátora Kim Čong-una, potrebuje jeho muníciu. 

Kde sme v aktuálnom konflikte Ukrajina-Rusko? Čo s ním spraví blížiaca sa zima? Témy pre Mateja Kandríka z Adapt Institute. 

„Ak sú Ukrajina a Moldavsko pripravené, prístupové rokovania do Európskej únie by sa mali spustiť ešte do konca tohto roka“ – Roberta Metsolová, predsedníčka európskeho parlamentu. 

Aktuálne vyšiel na povrch tajný dokument ukrajinskej vlády o spojeneckých komponentoch v iránskych dronoch, ktoré používa Moskva pri útokoch na Ukrajinu. So záverom „nedostatočnej koordinácie spojeneckých tajných služieb pri zabezpečení sankčného programu“.

V iránskych dronoch sa totiž našli komponenty od spoločností zo Spojených štátov, Kanady, Nemecka, Holandska, Japonska či Poľska. Nešlo pritom o ich spoluprácu, len o fakt, že Irán ich získal na trhu a upravil si ich. Moskva si ich mala pritom objednať okolo šesť tisíc.

Kyjev v tajnom dokumente údajne žiada zničenie tovární, kde sa tieto drony vyrábajú – Irán ich rozmiestnil okrem svojho územia aj v Rusku či Sýrii. Bol by to problém, ak žiada zásah raketami dlhého doletu? 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Mentioned in this episode:

23-28.9.2023-Voľby23-2

23-28.9.2023-Voľby23-2