Ženy ako my|Diva.sk

Je smutné, aký obraz diktujú ženám sociálne siete! Hoci na sebe makám dlhé roky, i ja si vypočuj alebo o sebe prečítam niečo nepekné. Aký je život modelky a čo je na tejto práci najťažšie? Začiatky v modelingu boli ťažké, aj som si poplakala. Hovorili mi, že musím schudnúť, pre psychiku mladého dievčaťa je to veľmi náročné, priznáva v podcaste Ženy ako my modelka a herečka Diana Klamová. 

Je úspech zadarmo, alebo na ňom treba tvrdo pracovať? A je práca pod drobnohľadom verejnosti, kamier a objektívov vždy iba prechádzka ružovou záhradou? O tom, že modeling a herectvo sú často veľmi náročné a aj o vplyve sociálnych sietí rozpráva v podcaste Ženy ako my charizmatická herečka a inšpiratívna mladá žena Diana Klámová. Rozprávala sa s ňou Miroslava Zahatlanová. 

Ako vyzerá život modelky? 

“Začiatky v modelingu boli ťažké, mala som 15 rokov aj som si poplakala. V modelingovej agentúre mi hovorili, že musím schudnúť, pre psychiku mladého dievčaťa je to veľmi náročné. Zahralo sa to s mojím sebavedomím, cítila som sa škaredá, chcela som s modelingom prestať, potom som sa naštvala, odišla som z tej agentúry a začala som na sebe makať a dostala som prehliadku pre Georgia Armaniho,” hovorí Diana.

A ako vníma prácu modelky dnes? “Život modelky nie je úplne ľahký, práve naopak. Áno, priznávam, že je to super a som vďačná, mám úžasné zážitky a stretla som úžasných ľudí a naozaj mám pocit že som prežila už päť životov, ale bolo to aj veľmi ťažké,” prezradila.

Momentálne hviezdi ako televízna lekárka 

“K herectvu som sa dostala náhodou cez moju modelingovú agentúru a chcela som to vyskúšať, dnes som sa v tom našla. Modeling mi pomohol v tom, že sa nebojím kamier, v herectve bolo pre mňa ťažké naučiť sa správne rozprávať,” hovorí Diana Klámová o úlohe v televíznom seriáli Nemocnica.

“Hrať jednu z hlavných úloh a ešte aj lekárku bola pre mňa veľká výzva, bolo to pre mňa niečo nové, nikdy som dokonca nebola ani v nemocnici, takže mi toto prostredie bolo úplne cudzie, ale veľmi mi pomohli kolegovia, režisér aj ďalší herci, ktorí mi dávali veľa rád, dnes už po tom roku som sa do toho celkom dostala. 

“Uvedomujem si silu sociálnych sietí, ale zatiaľ to tak necítim a neberiem rôzne spolupráce len kvôli peniazom. Je jednoduchšie zaplatiť niekomu, kto len povie, že je spokojný, ja budem odporúčať len to, s čím som naozaj spokojná.”

Veľmi ma hnevá aký obraz diktujú sociálne siete o ženách, aj ja sama som mala z toho niekedy zlý pocit, že vyzerám zle, pretože tam je všetko vyretušované, upravené, baby a chalani sú v póze, ktorá vyzerá dobre. To zlé nikto nechce dať von, nikto to nechce ani vidieť, a myslím si že je veľmi dôležité si uvedomiť, že Instagam nie je realita, hovorí celkom otvorene o tom, ako vníma sociálne siete.

V dnešnom podcaste sa okrem iného dozviete:

- Prečo sa Diana rozhodla pre kariéru modelky;

- čo bolo na tejto práci najťažšie a je pravda, že si robia modelky navzájom zle;

-či si musela aj ona vypočuť kritiku na svoj výzor;

- ako sa dostala k herectvu ;

-čo je najťažšie na úlohe lekárky a či ju spája so seriálovou postavou ;

- ako vníma sociálne siete a nevhodné komentáre na nich;

- aký jej vzťah k móde, kráse či estetickým zákrokom.

Viac ako tritisíc. To je číslo, ktoré na Slovenku pribudne každý rok. Ženy z onkologických ochorení najviac ohrozuje rakovina prsníka. Až jedna z ôsmich žien sa s týmto ochorením stretne a aj napriek tejto štatistike sa na Slovensku skríningu zúčastňuje stále veľmi malé percento žien.

„Presvedčiť ľudí, aby nepodceňovali svoje zdravie je to najťažšie. Tie čísla sú veľmi zahanbujúce. Iba 20% ľudí chodí na akékoľvek preventívne prehliadky. Zatiaľ čo v Škandinávii je to vyše 80%. My sa tak nemáme radi, že nie sme ochotní venovať čas vlastnému zdraviu,“ hovorí Eva Bacigalová v podcaste Ženy ako my.

Včasné diagnostikovanie rakoviny prsníka je kľúčové a aj vďaka tomu sa až 70% diagnostikovaných pacientiek z ochorenia vylieči. Pomoc a podporu ženám, ktorým bolo diagnostikované toto ochorenie poskytuje občianske združenie Amazonky, ktoré na Slovensku funguje už 10 rokov. Členkou predsedníctva je Eva Bacigalová, ktorá má s týmto ochorením aj osobnú skúsenosť. 

Dôležitá je včasná diagnostika

„Aj onkológovia nám potvrdilli, že choroba sa čoraz výraznejšie týka žien, ktoré sú v produktívnom veku, vzdelané, mestské, bonitné... Z toho všetko však vyplýva, že sú pod dosť veľkým celoživotným stresom a stres patrí medzi tie civilizačné okolnosti, ktoré napríklad vedú aj k onkologickým ochoreniam.“

Dôležitými krokmi v časnej diagnostike rakoviny prsníkov je pravidelné samovyšetrenie prsníkov, sonografia v období od 20 do 40 rokov, vo veku medzi 40 až 60 rokov mamografia každé dva roky a účasť na skríningu. 

Občianske združenie Amazonky, ich aktivity a podporné kroky môžete sledovať na ich webe ozamazonky.sk a rovnako aj na sociálnych sieťach facebook a instagram. 

Viac o téme rakoviny prsníka si vypočujte v najnovšej epizóde podcastu Ženy ako my, v ktorom sa s Evou Bacigalovou rozprávame aj o : 

-aká bola motivácia založiť občianske združenie Amazonky 

-aké sú hlavné ciele OZ Amazonky

-ako a o čom sa rozprávať so ženou, ktorej bola diagnostikovaná rakovina prsníka

-prečo a ako dôležité sú preventívne prehliadky

-mýty, ktoré sú spájané s rakovinou prsníka 

-čo je pre ženu, ktorej diagnostikujú rakovinu prsníka najťažšie

Začiatky neboli jednoduché, sama priznáva, že výhru v Coca-Cola Popstar najskôr odmietla. Zuzana Smatanová sa však veľmi rýchlo prepracovala medzi špičku slovenskej hudby a dnes oslavuje 20 rokov na hudobnej scéne. Aká bola jej cesta za slávou, a prečo dnes neváha verejne hovoriť nielen o svojich vzostupoch, ale i pádoch? 

To, čo sa môže javiť na prvý pohľad ako vysnívaný a rozprávkový život, nemusí byť vždy prechádzka ružovou záhradou. Hoci by sme si mohli myslieť, že sláva nás vie urobiť šťastnými, mnohí umelci, vedia, že v konečnom dôsledku nič viac ako my a naše hodnoty neexistuje. Zuzana Smatanová patrí medzi naše obľúbené speváčky a v dnešnom podcaste Ženy ako my povedela viac o začiatkoch svojej kariéry ale i o tom, ako si jej rýchle tempo vyžiadalo svoju daň, rozprávala sa s ňou Miroslava Zahatlanová.

"Ako umelci máme na seba obrovský tlak na výkon, ja sama som na to doplatila a chcem pomôcť ľuďom práve tak, že budem o tejto téme rozprávať aj verejne," priznáva obľúbená speváčka.

"Po záujme médií a sláve som nikdy netúžila, nikdy som nebola zvyknutá byť v centre pozornosti, vždy som bola skôr introvert, tie začiatky boli pre mňa spojené s veľkým stresom." Zuzka otvorene priznáva, že v minulosti bola veľký perfekcionista a chcela robiť veci sama, neskôr na to doplatila. “Akonáhle sa niečo nedarilo podľa mojich predstáv, tak som z toho bola v strese, ja som ako keby neakceptovala 100 percent, ja som akceptovala 120 percent,” priznáva. 

Aj ona sa za roky v šoubiznise stretla s tým, že mali iní predstavu o tom, ako by mala vyzerať. “Ja som sa snažila držať si svoj imidž a snažila sa držať svojho, nosila som to, čo ma vtedy nejako definovalo a čo mi bolo príjemné, a vôbec to neľutujem, nechcela som sa štylizovať do niečoho iného."

Okrem iného sa v rozhovore dozviete: 

• aká bola cesta Zuzany Smatanovej ku sláve
• kedy si začala všímať, že sa s ňou niečo deje
• ako sa jej podarilo zabojovať so syndrómom vyhorenia
• prečo sa rozhodla verejne otvoriť tému terapie a ako jej to pomohlo
• ako vnímala a vníma záujem médií 
• aký je jej osobný vzťah k móde
• aká je jej nová pieseň a čo chystá najbližšie mesiace

Kto je Veronika Zelinka Macková?

Vyštudovala slovenský jazyk a kulturológiu na Univerzite Komenského v Bratislave a diplomaciu na Pražskej univerzite. Ako burlesque tanečnica a herečka zožala okrem domácej pôdy, úspechy v Rakúsku, Londýne, Edinburgu, Taliansku, Nórsku či Nemecku.

Lady Vivian, vlastným menom Veronika Zelinka Macková, je jedna z prvých burlesque tanečníc na Slovensku. Vďaka tomuto ženskému divadelno-tanečnému umeniu precestovala skoro celú Európu. Burlesque vyučuje aktívne v Bratislave, kde ju môžete aj často vidieť aj na javisku v rôznych postavách. Okrem toho je skvelá moderátorka, má vlastnú talk show Povedz mi a cabaretná herečka. Každým svojim príchodom na dosky, čo znamenajú svet, obhajuje naturálnu, prirodzenú ženskú krásu. Je hrdou ambasádorkou projektu Body Positive Slovakia. 

“Nikdy som sa netrápila tým, ako vyzerám, pretože môj zdravotný stav bol dôležitejší, ako čokoľvek iné. To, či mám o dve kilá naviac, alebo o 10 kíl menej nie je také podstatné, ako to, aby moje telo fungovalo a aby som mohla žiť, milovať a baviť sa,” hovorí celkom otvorene energická Veronika, ktorá môže byť pre mnohé z nás skutočne veľkou inšpiráciou. Sama učí ženy, ako sa prijať a jedným dychom však dodáva, že sebaláska nie je o tom milovať sa a mať sa rád 24 hodín denne 7 dní v týždni, dôležité je však uvedomovať si svoju vlastnú hodnotu.

V podcaste sa okrem iného dozviete: 

-aká bola cesta Veroniky k sebaláske a sebaprijatiu

-čo by podľa nej nikdy nerobila sebavedomá žena

-kde sú hranice, čo by sme niekomu mali hovoriť a čo nie 

-o čom je burlesque a čo ju toto umenie naučilo

-prečo sa rozhodla založiť Body Positive Slovensko a s akými problémami bojujú ženy najčastejšie 

-či si aj ona vo svojom života zažila nejaký bodyshaming

-akú úlohu hrajú v našom sebaprijatí muži

-či sú podľa nej sociálne siete toxické miesto