Zvedavosť

"Všetky európske krajiny pracovali na agende digitálneho vzdelávania ešte pred pandémiou, nie všetky však v prípravách pokročili rovnako. Rozdiely, ktoré dnes vidíme, sú markantné," hovorí bývalá grécka ministerka školstva a kandidátka na kreslo generálnej tajomníčky OECD Anna Diamantopoulou. Podľa nej sa nerovnosti v prístupe detí k vzdelávaniu cez technológie ukazujú všade. Podľa štúdie Organizácie spojených národov (OSN) jedenásť miliónov dievčat v chudobných krajinách kvôli neexistencii vzdelávacích alternatív v čase pandémie úplne vypadne zo vzdelávacieho procesu. Odchod zo školy pre ne následne znamená nútené sobáše, sexuálne násilie, vykorisťovanie, či obchodovanie s ľuďmi. "Pandémia bude mať obrovský negatívny dopad na generáciu detí práve v chudobných krajinách. A to je skutočná katastrofa pre nás všetkých," dodáva Diamantopoulou.

 

"All European countries were working on the digital education agenda before the pandemic, but not all have made the same progress. The differences we see today are striking," says Anna Diamantopoulou, former Greek Minister of Education and one of four candidates left in the race to become the next Sec-Gen of OECD. According to Diamantopoulou, inequalities in children's access to education through technology can be seen everywhere. However, as she points out, according to the United Nations (UN), eleven million of girls in poor countries will quit school, having no educational alternatives during the pandemic. For them, dropping out of school subsequently means forced marriage, sexual violence, exploitation, or being victim of human trafficking. "The current pandemic will have a huge negative impact on the generation of children in poor countries. And this is a real disaster for all of us," adds Diamantopoulou.

 

POZNÁMKA: Nahrávka je v anglickom jazyku. Rozhovor v slovenčine si môžete prečítať na webe Denníka N.

 

Moderujú Rastislav Kačmár z Denníka N a Lucia Yar z portálu Euractiv Slovensko. Podcast spolufinancuje Európska únia.

Príbeh obrazu talianskeho maliara Giacoma Antonia Marastoniho, ktorý v roku 1835 namaľoval rodinu jedného z najbohatších obchodníkov v Prešporku (Bratislave).

Triatlonista Richard Varga má po tridsiatke, no s vyhorením má skúsenosti už od strednej školy a čiastočne vyhorený sa cíti dodnes.

Hokejový reprezentant Branislav Rapáč má 27 rokov a od majstrovstiev sveta do 20 rokov trpí úzkosťami a nespavosťou. Problémy riešil tabletkami a neskôr aj so psychológom. Už mu je lepšie, ale stále to nie je ideálne.

Martin Miler je psychológ špecializujúci sa na vyhorenie, no sám v istom období kariéry vyhorel.

Všetci traja otvorene hovoria o svojom duševnom zdraví v najnovšej epizóde podcastu Traja o športe, ktorá je rozdelená na dve časti.

Dozviete sa aj:

prečo je Peter Sagan vzorom zrelosti;

prečo vo svete triatlonistu nie je bežné len tak ísť na kávu;

prečo skôr vyhoríme vtedy, keď nás práca baví;

aké chyby robia tréneri detí či

ako sa dá prejsť vyhorením už počas strednej školy.

Podcast moderuje Michal Červený, športový reportér Denníka N.

“Nie je dobre byť človeku samému,” hovorí sa aj v úvode knihy Genezis. A ešte zaujímavejšie je, že aj syn Boha, Ježiš, tu na zemi vyzdvihuje svojich priateľov.

V epizóde venovanej jednej z najdôležitejších postáv judaizmu sa Mirek Tóda pýta rabína Miša Kapustina vážne aj menej vážne otázky inšpirované esejami Sigmunda Freuda.

Mirek Tóda hovorí o tom, prečo sa Alexej Navaľnyj vrátil do Ruska a čím sa Rusko začína podobať na najhoršie diktatúry sveta.