Zvedavosť

Daniel Fischer vytvoril pred desiatimi rokmi dielo, ktoré je poctou ôsmim neohrozeným sovietskym občanom, ktorí 25. augusta 1968 zorganizovali na Červenom námestí v Moskve demonštráciu proti okupácii Československa. Dielo si môžete pozrieť na www.dennikn.sk/2025400

Na území Slovenska nikdy nežili iba Slováci. "Rakúsko-uhorská monarchia bola multikultúrnym štátom. História maďarských a nemeckých rodín, ktoré tu žili, je aj naša," vysvetľuje Tímea Mátéová, riaditeľka Slovenského národného múzea - Múzea Betliar v rozprávaní o histórii rodiny Andrássyovcov, ktorá hospodárila na panstvách na Gemeri, Above, Šariši a Zemplíne a patrila k najvýznamnejším aristokratickým rodinám v Európe v 19. storočí.

Sovietska okupácia Československa ukončila nádejnú Pražskú jar a začalo sa obdobie normalizácie. O spolupráci židovských predstaviteľov s ŠtB ale aj o tom, ako komunistický režim nechal zničiť židovské náhrobky, aby ich použil na vydláždenie historického centra Prahy, sa rozprávame s historikom Martinom Šmokom.

Boris Klempa hovorí o tom, či sme na koronavírus pripravení lepšie než na jar, či je možné dostať chrípku aj COVID-19 naraz a ako fungujú vakcíny, ktoré nám pravdepodobne pomôžu s návratom do normálu.

Ľudové zvyky a tradície sú naše nehmotné kultúrne dedičstvo. "Nedá sa ale stavať na ich slovenskosti, pretože v nich nachádzame zmes kultúr rôznych národov. Folklór na Slovensku v minulosti obohacovali napríklad aj kedysi toľko nenávidení Turci," hovorí etnologička Júlia Marcinová.  "Ak niekto neustále bojuje o to, že práve to alebo ono je to "naše pravé slovenské", buď nemá vedomosti, alebo popiera fakt, že nebyť iných kultúr, tá naša nevznikne a neprejaví sa v takej rôznorodosti, v akej je," dodáva.

Po holokauste prišla tragédia druhá - komunizmus. Napriek tomu, že väčšina židov v Československu bola vyvraždená, ich prenasledovanie a zúrivý antisemitizmus sa vrátili v plnej sile. O komplikovanom židovskom svete v časoch komunizmu sa rozprávame s českým historikom Martinom Šmokom.

Stredovek nemožno nazývať "dobou temna", ako ho nazvali humanisti 16. a 17.storočia. Položil základy medicíny a mnohých iných vedných odvetví, budovania osídlení, nášho súčasného života. Do istej miery bol však dobou temna pre ženy, pretože ženy v tom čase neboli považované za plnoprávne osoby. "Najschodnejšou cestou, ako sa zbaviť manželky bolo zavraždiť ju a potom požiadať o odpustenie a rozhrešenie," vysvetľuje popredná slovenská historička Daniela Dvořáková. Napriek tomu bolo kresťanstvo v stredoveku pre ženy prínosné tým, že vo svojej podstate uznávalo rovnoprávnosť žien ako samostatných duchovných bytostí.

Mnohí ju považujú za najkrajšiu synagógu v Prahe. Jeruzalemskou synagógou, známou aj pod menom Jubilejná, nás na ďalšej zastávke roadtripu po židovskom Česku sprevádza Jakub Schwab, ktorý do nej chodieva od malička. Postavil ju viedenský architekt narodený v Bratislave, Wilhelm Stiassny.

Astronóm Jiří Šilha hovorí o tom, čo skúmame na Marse, ako bude v najbližších rokoch vyzerať cestovanie do vesmíru a či si ho znečisťujeme ešte pred prvým turnusom.

"Veci, ktoré sa stali a na ktoré poukazuje (Kočnerova) Threema sa nikdy nemali stať. Otázka je, ako na tieto udalosti následne reagovali sudcovia, sudkyne, advokáti, či študenti práva. Musíme sa pýtať, či táto reakcia bola dostatočná, prípadne aká vlastne mala byť, alebo čo mohlo napomôcť tomu, aby bola lepšia " hovorí právnička Lucia Berdisová z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied, expertka na ústavné právo, právnu filozofiu a právnickú etiku.