Zvedavosť

Historička a rodáčka z Odesy Julia Itin pri písaní knihy pre Čierne diery objavila unikátne príbehy významnej, no zabudnutej bratislavskej židovskej rodiny Stein. Spolu s ňou sme sa vybrali po jej stopách.

Biofyzička Ľubica Lacinová je predovšetkým vedkyňa, ktorá aktívne pracuje aj ako Členka predsedníctva Slovenskej akadémie vied. Za sebou má však aj silnú feministickú a ochranársku skúsenosť. Ešte počas komunizmu sa venovala predovšetkým záchrane technických a kultúrnych pamiatok. Po novembri 1989 bola aj pri vzniku Strany zelených, no nakoniec sa politicky neangažovala a odišla na vedecký pobyt do Spojených štátov. Po návrate domov začala aktívne spolupracovať so združením Aspekt. Pravidelne publikovala články v ich časopise, ktorý bol prvým feministickým časopisom v bývalom Československu. V rozhovore hovoríme nielen o feminizme, ale aj o jej spätnom pohľade na minulosť a o tom, čo robiť dnes, aby sme ochránili demokratické hodnoty a slobodu našej spoločnosti.

Fyziológ Miroslav Baláž rozpráva o tom, prečo je hnedý tuk ten dobrý, či sa dá aktivovať čili papričkami a ako ho naopak niektoré lieky utlmujú. 

Ruky zopnuté v modlitbe. Pokora pred majestátom. Etológ Konrad Lorenz ukázal, že sa do nás odtlačil vzorec divej prírody. Zvesená šija je vystavená zakusnutiu a vzlyk máme holé ruce nás nezachráni ani v divočine ani na Národní třídě.

Mirek Tóda nasadol v Tel Avive na vlak do Jeruzalema, aby tam zažil deň so slovenskou historičkou. Magdaléna Jánošíková robí výskum v prestížnom Van Leerovom inštitúte, kde sa venuje novovekým aškenázskym liečiteľom. A vo voľnom čase sa teší zo života v modernom Tel Avive. 

Sebaklam spôsobuje ohromné škody nielen človeku, ale aj spoločnosti a našej planéte. Ak je však taký škodlivý, prečo je ním presiaknuté všetko, čo robíme? Ak pochopíme, ako funguje sebaklam, dokážeme porozumieť, prečo niektorí ľudia žijú dlhšie než ostatní, prečo sa zamilovanosť u niektorých párov nevytráca ani po rokoch alebo prečo sú niektoré krajiny stálejšie, kým iné sa trieštia a rozpadajú.

Rodina pani Dagmar Bílkovej bola jednou z tých, ktoré v roku 1952 komunisti nútene vysťahovali z Bratislavy v rámci protiprávnej Akcie B. Otec pani Bílkovej Karol Jaroň, uznávaný typograf, bibliofil, zakladateľ Slovenskej Grafie, Linografie a spol. a bratislavskej Školy umeleckých remesiel skončil v kameňolome. Zo slávnej funkcionalistickej Vily Jaroň, o ktorú ho pripravila komunistická štátna moc, ho spolu s manželkou vysťahovali v nákladnom vagóne najprv do budovy železničnej stanice v Tisovci, neskôr do jedinej miestnosti bez vodovodu, ktorá bola predtým kurínom. Prišiel o svoj domov, majetok, aj ľudské práva. Jeho dcéra nikdy nemohla ďalej študovať. Rodina Bílková sa spravodlivosti nedočkala ani po roku 1989 a do vily Jaroň sa už nikdy nevrátili.

Občianska delegátka, ktorá zastupuje Slovensko v rámci Konferencie o budúcnosti Európy, v rozhovore vraví, že účastníci diskusií boli na začiatku sklamaní z toho, ako sa správali politici. "Aj mne sa stalo, že keď som išla rozprávať, tak plénum parlamentu bolo takmer prázdne."