Zvedavosť

Podcast Namojdušu vznikol v októbri 2019 s cieľom otvárať rôzne témy týkajúce sa duševného zdravia a zároveň tým prispieť k destigmatizácii duševných problémov. Autorkou je Kristína Kaňuchová z Filozofickej fakulta Univerzity Komenského. Na novinárskej súťaži Štúrovo pero 2021 získal podcast prvé miesto v kategórii Online žurnalistika. 

Denník N teraz tento podcast predstavuje aj svojim poslucháčom.

Hosťami druhej epizódy podcastu Namojdušu bola akreditovaná lektorka, trénerka metódy mindfulness a zakladateľka Akadémie pozitívneho života Mária Boťanská.

Ďalšie diely podcastu nájdete tu: https://soundcloud.com/namojdusu/

Mária Korenčiová pochádza z umeleckej rodiny, sama však od detstva obľubovala šport a úplne najviac jej učaroval futbal. Hoci nikdy nedúfala v to, že by ju raz mohol aj profesionálne živiť, nakoniec táto talentovaná slovenská brankárka skončila vo viacerých profesionálnych zahraničných kluboch. V súčasnosti hrá za slávny klub AC Miláno v talianskej sérii A. V slovenskej ženskej futbalovej reprezentácii odohrala 94 zápasov a v roku 2020 sa na Slovensku stala Futbalistkou roka. V rozhovore hovorí o svojej ceste a vďačnosti za to, kde je ako hráčka dnes, o tom, čo sa odohráva v jej hlave, keď ide chytať gól, ale aj o tom, čo bude robiť po skončení futbalovej kariéry, ktorá futbalistkám poskytuje podstatne menej finančných istôt ako ich mužským spoluhráčom. 

Podcast Namojdušu vznikol v októbri 2019 s cieľom otvárať rôzne témy týkajúce sa duševného zdravia a zároveň tým prispieť k destigmatizácii duševných problémov. Autorkou je Kristína Kaňuchová z Filozofickej fakulta Univerzity Komenského. Na novinárskej súťaži Štúrovo pero 2021 získal podcast prvé miesto v kategórii Online žurnalistika. 

Denník N teraz tento podcast predstavuje aj svojim poslucháčom.

Hosťami prvej epizódy podcastu Namojdušu boli Martina Lukáč Jakubcová a Juraj Marendiak z projektu Nobigdrama.

Ďalšie diely podcastu nájdete tu: https://soundcloud.com/namojdusu/

Po roku výskumu a starostlivej reštauračnej práci Židovské komunitné múzeum v Bratislave otvorilo novú výstavu o “židovských pokladoch” z Prešova. Okrem historického kostýmu slávnej košickej rodáčky, divy nemeckého divadla Márie Bárkány, sa s tímom expertov rozprávame o unikátnych tabuliach s desatorom, vzácnom obraze Ferdinanda Katonu či príbehu prvého prešovského rabína Markusa Schiller-Szinessyho. Ako bonus si vypočujete pesničku Košerné prasacie paprčky od Mojše Bandu.

Katarína Rakovská je pôvodom Rusínka. Dnes žije v Bratislave, no narodila sa v meste Ťačevo, ktoré kedysi patrilo Československu, potom Maďarsku, neskôr Sovietskemu zväzu a dnes patrí Ukrajine. V rozhovore spomína predovšetkým na svoju širokú rodinu z Podkarpatskej Rusi. Život mnohých jej členov kruto poznačili dejiny. Niektorí príbuzní Kataríny Rakovskej skončili v sovietskych gulagoch, brata jej mamy Sovieti dokonca odsúdili na trest smrti. Babička, jeho matka, sa však nevzdala, vypisovala listy a bojovala so sovietskymi autoritami tak naliehavo, až mu nakoniec trest smrti zmenili na 25 rokov ťažkých prác v gulagu. Keď sa nakoniec dostal domov, jeho hrdinskej mame Sovieti udelili medailu "Matka - hrdinka". Aj takéto príbehy písali dejiny 20.storočia, v ktorých hlavnú úlohu zohral nedemokratický režim.

„Trest pre ruských športovcov je prehnaný,“ myslí si lekár Pavel Malovič, ktorý pracuje aj ako antidopingový komisár Európskej futbalovej únie (UEFA).

V rozhovore (nielen) o ruskom dopingu hovorí, že pokiaľ ide o doping, rozdiel medzi Ruskom a USA je len ten, že kým v Rusku ho riadil zvrchu štát, v USA to bola súkromná firma.

Malovič bol odborným konzultantom pri preklade knihy Rodčenkovova aféra: Ako som odhalil Putinovo tajné dopingové laboratórium, ktorá vo vydavateľstve Denníka N vychádza 28. júna. Autorom prekladu je Samo Marec, ktorý rozhovor viedol.

Kristína Kocáková študovala hlbokomorské živočíchy, ktoré sa musia vyrovnať s obrovským tlakom vody. V rozhovore vysvetľuje, aká je pravdepodobnosť, že stretnete v Stredozemnom mori žraloka, ako sa správať na dovolenke pri mori zodpovedne a prečo sa niektoré slimáky sa pred tlakom v hlbočine chránia oceľovými ulitami.