„Ak hovoríme, že nemáme hriech, sami seba klameme a nie je v nás pravda.“ (1J 1:8)

Predstav si, že by Boh niekomu povedal: „Budúci rok ťa zabezpečím. Dám ti viac peňazí, než za rok dokážeš minúť, takže sa nebudeš musieť trápiť financiami. Budeš dokonale zdravý. Nebudeš mať žiaden konflikt či problém.“

Kedy si myslíš, že by sa daný človek Bohu najbližšie ozval? Pravdepodobne o rok.

Na Bohu sa stávame závislými práve preto, že nás stretávajú výzvy, ťažkosti alebo nemáme naplnené svoje potreby. Veci, ktoré nemáme radi, môžu byť v skutočnosti veci, ktoré nám pomáhajú.

Do nášho života vstupuje bolesť a privádza nás k Bohu, ktorý nám na našu bolesť dáva riešenie. Bolesť môže byť nástrojom, ktorý nám umožňuje vidieť našu skutočnú potrebu Boha. Bolesť nemáme radi, dostáva nás však k Bohu, ktorý ju môže odstrániť.

Keď prichádzame k Pánovi a vo svojom živote máme hriech, vraví: „Potrebuješ spraviť nasledovné. Potrebuješ vyznať svoj hriech.“ Ako nás učí 1J 1:9: „Ak vyznávame svoje hriechy, On je verný a spravodlivý, aby nám odpustil hriechy a očistil nás od všetkej neprávosti.“ Vyznať je slovo, ktoré znamená „súhlasiť.“

Súhlasíme s Bohom a vidíme náš hriech taký, aký je. Neospravedlňujeme ho. Neracionalizujeme ho. Priznávame ho. Preberáme zaň zodpovednosť.

Existuje veľa spôsobov, akými sa môže hriech infiltrovať do našich životov. Práve preto potrebujeme svoje hriechy vyznávať pravidelne. Čím viac budeme duchovne rásť, tým viac si budeme uvedomovať, že duchovne rásť potrebujeme. A čím viac vidíme Ježiša, tým viac vidíme, ako sa mu nepodobáme.