„Ale oni nedbali a odišli.“ Evanjelium podľa Matúša 22:5

Tieto slová sú o ľuďoch, ktorí boli pozvaní na svadbu kráľovského syna.

Je to obraz toho, ako sa mnohí stavajú k pozvaniu do Božieho kráľovstva. Nikto nemôže byť spasený, ak len nie cez Božie Slovo. A ten, kto sa vyhýba pôsobeniu Božieho Slova, vyhýba sa samotnej spáse a večnému životu.

To je to najnebezpečnejšie na tomto svete. Ale zdá sa, že mnohí ľudia na to zabúdajú.

Týmto sa nemyslia len svetskí ľudia, ktorí sú tak zamestnaní svojím každodenným životom, že nevenujú ani jedinú myšlienku Božiemu kráľovstvu. Ale myslia sa tým aj tí, ktorí sa považujú za kresťanov, sú v skutočnosti spasení, majú vzťah s Bohom, ale aj tak začínajú odchádzať od Božieho Slova. Na čítanie Biblie si nachádzajú veľmi málo času, ak vôbec nejaký. Ak ju čítajú, tak len v rýchlosti a zbežne. Božie Slovo k nim nemôže prehovoriť. Nestíšia sa, aby na nich Božie Slovo mohlo pôsobiť.

Dôsledkom toho je, že aj to málo, čo čítajú, vytvára v nich skôr odpor k čítaniu Biblie, než túžbu po nej.

Keď prichádza nedeľa a Boží ľud sa schádza do kostola, idú na výlet. Majú auto, chatu a myslia si, že musia využiť každú príležitosť na to, aby vyšli do prírody, aby si oddýchli.

Stretnutia s Božím ľudom v kostole, alebo v užšom spoločenstve, sa pre nich stávajú zriedkavosťou.

Tí, ktorí takto konajú, si neuvedomujú, ako pohŕdajú Bohom a Jeho Slovom! Na nich presne sedí Ježišove slovo: „Ale oni nedbali a odišli.“

Ak si jedným z nich, zobuď sa a vráť sa, kým nie je neskoro!