„… áno, Otče, lebo tak sa Ti páčilo.“ Evanjelium podľa Matúša 11:26

Božie dieťa je spojené s Božou vôľou. Bol si ňou zachránený a vieš, že Jeho vôľa je vždy tá najlepšia.

Napriek tomu nie je ľahké podriadiť sa jej. Božia cesta nie je len na slnku a svetle, ale vedie aj do údolia, kde je tma. Keď Boh dáva zdravie, silu a príjemné okolnosti, ľahko sa kráča po Jeho ceste. No ťažšie je, keď príde utrpenie, strach a smrť.

Napriek tomu existuje len jedna cesta vpred. Za každých okolností by sme mali povedať: „Áno, Otče, lebo tak sa ti páčilo.“

Ak neprijmeš tieto slová za svoje, je medzi tebou a Bohom rozpor, a to nikdy nevedie k požehnaniu.

Ježiš nás učí prijímať Božiu vôľu. Božia cesta je tá najlepšia, či to dokážeme vidieť alebo nie. Naša cesta nás skôr či neskôr privedie do priepasti.

V meradle večnosti je ľudský život nesmierne krátky. Prebehne ako vietor. Čoskoro budeme musieť odísť. Stará prirodzenosť sa zaoberá len životom tu na zemi. No Boh má od začiatku do konca na mysli našu večnú spásu.

Často preceňujeme vlastnú silu a význam. Veľmi málo kresťanov znepokojuje, keď rozmýšľajú, či dosiahnu cieľ. Ale Pán nás dokonale pozná. Preto sa stáva, že s nami zaobchádza tvrdo. Nemôže dopustiť, aby sme začali chodiť vlastnými cestami. Zastavuje nás. Niekedy nás vystraší. Vždy nás chce zavolať späť k sebe.

Je požehnaním, keď sme schopní vidieť Božiu výchovu ako prejav Jeho lásky. Ale z vlastného popudu to nik tak nevidí. Boh nám však dal svoje Slovo, ktoré hovorí, že koho miluje Pán, toho prísne vychováva, a šľahá každého, koho prijíma za syna.

Je ešte požehnanejšie byť schopný prijať Pánovu výchovu. Vtedy vkladáš život do Jeho rúk. Nechávaš Ho riadiť všetko, pretože vieš, že je to Jeho zodpovednosť. Vtedy dáva tvojmu srdcu Boží pokoj, ktorý prevyšuje každý rozum, dokonca aj keby Jeho údery boli také silné, že sa ti oči zalejú slzami. Tvoje srdce okúsi požehnanie Slova: „Áno, Otče, lebo tak sa ti páčilo.“