Bez obalu 🎙

To, ako budete vládnuť predznamenáva aj spôsob ako ste súťažili vo voľbách. Tá súťaž bola nekalá, agresívna, vulgárna a nevidím žiadnu zmenu v štýle, ktorý Robert Fico používal počas celého svojho vládnutia. Nezabúdajme ani na to, že Ficová vláda  bola vždy postavená na tom, že sa orientoval iba na svojich ľudí a svoju podpornú skupinu, ktorú si potrebuje udržať i naďalej, tvrdí o našich vyhliadkach za vlády SMERu expremiérka Iveta Radičová. Už teraz, ak sa niečo kritické voči politike SMERu objaví, nasleduje obviňovanie z vlastizrady a poškodzovaní občanov, pripomína expremiérka.  

Do premiérskeho kresla opäť mieri Robert Fico. Už po štvrtý krát. Vracia sa síce ako víťaz volieb, no so skúsenosťou pádu jeho vlády po masových protestoch kvôli vražde novinára, ako i skúsenostou pobytu v opozícii, v ktorej čelil aj hrozbe väzobného stíhania a mnoho “jeho ľudí” čelilo nielen hrozbe stíhania, ale aj reálnym a právoplatným rozsudkom súdov. Navyše, jeho vláda nastupuje v čase prázdnej štátnej kasy, vysokého zadlženia štátu a bude čeliť i neľahkým dopadom vysokej inflácie, energokrízy, ako aj eskalácie násilia vo svete.

Ako sa teda politik “dobrých čias” vyrovná s priehrštím vlastných veľkolepých sľubov, ktoré občanom tak štedro porozdával vo volebnej kampani a kde na ne vezme finančné zdroje? Ako sa postaví k temným démonom minulosti jeho vlastnej strany, ktorú lemoval doslova celý les korupčno klientelistických káuz a podozrení zo zneužívania moci? A nájde jeho chuť po revanši, ktorou sa v kampani ani netajil,  inšpiráciu v mečiarovských časoch permanentnej polarizácie, stihomamu vládnucej moci a snahe umlčať akýkoľvek náznak kritiky či dokonca oponentúry? No a ako odpovie na možné občianske protesty, tlak opozície , médií či mimovládneho sektora? A ako si porad so špirálou frustrácií, hnevu, hľadania nepriateľov a vysokých očakávaní svojich voličov, ktorú pomáhal rozkrúcať a živiť aj on sám? A to s “Bruselom” za chrbtom, ktorý dohliada ako na eurofondy, tak i na štandardy európskej demokracie?

Témy a otázky pre bývalú premiérku a profesorku sociológie Ivetu Radičovú. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.  

Mentioned in this episode:

Fico - Posadnuty mocou

https://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Fico - Posadnutý mocou

Každé voľby zanechajú aj nespokojných voličov. Tieto voľby a ich výsledok – vláda Roberta Fica, Petra Pellegriniho a Andreja Danka – sklamali najmä mladých, mestských a vzdelaných ľudí. Časť z nich je mobilná a v prípade potreby si vie nájsť prácu aj v zahraničí. Odchod zo Slovenska však nie je jediné riešenie povolebnej frustrácie. Oslovili sme odborníkov, ktorí odporúčajú, čo všetko môže nespokojný občan urobiť, aby nabudúce voľby skončili podľa jeho predstáv.

V dnešnom podcaste nám na to odpovedajú politológovia Grigorij Mesežnikov a Radoslav Štefančík, a komentátor Aktualít a lokálny občiansky aktivista Ľubo Jaško.

Hovoria o občianskej angažovanosti, o práci v komunitách, o zakladaní občianskych združení, organizovaní kultúrnych podujatí alebo diskusií, o umeleckých aktivitách, protestoch alebo o zmene politických strán zvnútra. Máte pocit, že politici neoslovujú ľudí správnymi témami? Prineste témy, na ktorých vám záleží – či priamo do politiky, alebo do občianskeh oa verejného života.

Nahrával Peter Hanák.

Pred rokom to bola jedna z bratislavských kaviarní, kde sa dobre cítila „inakosť“. Po 12. októbri spred roka je to TEPLÁREŇ, miesto, kde došlo k útoku na túto inakosť. Zostali po ňom mŕtvi Juraj a Matúš. Stali sa obeťami len 19-ročného radikála a jeho nenávisti. Nenávisti k politikom, židom a LGBTI+ ľuďom, čo neskôr ukázal jeho manifest plný rasistického, antisemitského a homofóbneho obsahu. Teror z Teplárne potom načas zaplnil námestia, priviedol sem mocných – a to aj zo zahraničia. A z Teplárne „miesta“ sa postupne stala platforma – ochrany a osvety o inakosti. Kde sme po roku? Téma pre Romana Samotného, ktorý je dušou Teplárne. 

„Nenávistných prejavov voči našej komunite výrazny pribúda. A čo je smutné, po tom teroristickom útoku sme mali nádej, že by sa naše položenie mohlo zlepšiť, vidíme však opak: situácia sa ešte zhoršuje“, rozpráva Samotný. 

Parlamentné voľby a kampaň pred nimi to ešte podľa neho vyostrila. „Naše životy boli terčom politickej kampane“, tvrdí. A ľudia sa po voľbách cítia posmelení: „želajú nám smrť, posielajú nás do koncentračných táborov, situácia sa pre výroky politikov ešte zhoršila“. 

Aj preto podľa neho rastie potreba „bezpečných“ komunitných priestorov a platforiem pre LGBTI+ ľudí. 

„Keď som začal v pubert riešiť príťažlivosť k iným, všimol som si, že tá smerom k mužom bola pre mňa akoby samozrejmosťou. Dospieval som však v čase, keď nebolo dosť informácií, netušil som, čo sa to so mnou deje“, rozpráva o svojom objavovaní svojej osobnej inakosti. 

„Cítil som, že niečo je inak v porovnaní s mojimi spolužiakmi. A nerozumel som tomu. Bol som vystrašený, zmätený. Modlil som sa, aby som nebol iný“, spomína. Dodáva, že „po čase pochopil, že toto je jeho prirodzenosť, niečo hlboko v ňom, čo tvorí jeho identitu“.

Pomocou v tomto kritickom období odhaľovania svojej identity je podľa Samotného „chápavé a prijímajúce“ okolie. V jeho prípade to boli spolužiačky a mama. 

„Keď som svojej mame v šestnástich rokoch povedal, že som gej, tak tá prvá reakcia bola taká, že síce sa im to nehodilo veľmi do plánu, no neprišlo odsúdenie. Cítil som vtedy v ich postoji to, že si naše dieťa a stojíme za tebou“. Roman Samotný hovorí, že toto bol preňho ohromný dar do nasledujúceho života. „Keď som pocítil, že mama ma proste berie takého, aký som.“

S Romanom Samotným sa v podcaste rozprávame aj o bezprostrenom čase po útoku na Tepláreň a ako sa pôvodná podpora verejnosti po roku zmenila až do nárastu nenávistných prejavov či volebnú dohru, ktorá síce z verejného priestoru poslala do minulosti exkotlebovcov, no vrátila politikov tipy Danko, Taraba či Kuffovci. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Mám obavy lebo ak by Fico a Danko naplnili len 50 percent toho, čo sľubovali pred voľbami a keby naďalej eskalovali retoriku ako pred voľbami, tak Slovensko na to veľmi doplatí a v hre by bola aj naša územná integrita. Tvrdí to bývalý minister zahraničných vecí a dlhoročný diplomat Rastislav Káčer. Slovensko je totiž podľa neho nedokončeným štátom s krehkými inštitúciami a slabým geopolitickým postavením.

Voľby vyhral SMER a k moci sa derie koalícia Fica, Pellegriniho a Danka. Deje sa tak v situácií čoraz väčšej a väčšej geopolitickej nestability. Po ruskej agresií na ukrajine, prišli nepoje v Afrike do ktorých boli zapojení tzv. Wagnerovci, do hra sa zasa vrátila téma migrácie a na Blízkom východe teroristické hnutie Hamas bezprecedentne a brutálne zaútočilo na štát Izrael.Do vlády pritom mieria ľudia spochybňujúci vojnu u susedov ako ohrozenie našich bezpečnostných záujmov a často tvrdo kritizujúci našich najbližších spojencov.

Aká geopolitická budúcnosť nás teda čaká a dočkala sa Moskva po Orbánovi ďalšieho spojenca vo Ficovi IV? Kam sa to rúti svet a máme sa obávať nárastu násilia a terorizmu nielen vo svete, ale aj v Európe? No a sme na to, ako Západné spoločenstvo, vôbec pripravení? Kam zmizla ochota prinášať v mene hodnôt aj obete a na akých záladoch a princípoch stojí naše vnútorná i medzinárodná bezpečnosť?

Čo je to moderné vlastenectvo a z akých koreňov a tradícií vyviera naša národná hrdosť? Akým štátom je súčasné Slovensko a čo ho už celé dlhé roky permanentne oslabuje? No a naše politické elity, sú na výške doby a jej výziev či aspoň im rozumejú.

Témy a otázky pre dlhoročného diplomata a bývalého ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera. Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Konflikt Izrael – Hamas: Keď radikáli privedú národy do vojny. Tak to vidí expert na oblasť Attila Kovács.

Už tisícka obetí, takmer tritisíc zranených, stovky nezvestných a zajatých a správy o tisíckach vypálených rakiet. Bilancia po prvých troch dňoch konfliktu, ktorý prekvapil Izrael a svet. O sebe dalo opäť počuť islamistické hnutie Hamas a hneď spôsobom, že o konflikte sú nútené hovoriť vojenské mocnosti. Čo sa to v Izreali deje? O koho ide v prípade islamistov z Hamasu a aké ciele sleduje táto nová vojna? Témy pre Attilu Kovácsa z katedry porovnávacej religionistiky UK v Bratislave. 

„Vyhrali voľby, no nikto sa s nimi nerozprával“, Kovács sa vracia do minulosti a ilustruje ňou radikalizáciu Hamasu. „Ak sa s nami ani tak nik nebaví, cestou bude uchýliť sa k zbraniam“, vysvetľuje. 

Hamas mal vo svojich pôvodných cieľoch rovno likvidáciu Izraela a jeho obyvateľov, neskôr to zjemnil a podľa Kovácsa si „vystačil“ so svojim územím vrámci Pásma Gazy. 

Teraz mu ide podľa Attilu Kovácsa aj o úplne konkrétne a neideologické ciele v podobe výmeny svojich ľudí za izraelských zajatcov. „V izraelských väzeniach je zhruba milión Palestínčanov“, vysvetľuje. A poukazuje na konkrétny prípad výmeny vyše tisícky Palestíncov za jedného izraelského vojaka Gilada Šalíta spred dvanástich rokov. V tomto je podľa Kovácsa aj aktuálna logika mnohých zajatých rukojemníkov, ku ktorej sa uchýlil Hamas. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Okrem Špecialnej prokuratúry a vedenia polície sú nástupom Ficovej vlády ohrozene aj verejnoprávna RTVS, Úrad pre verejné obstarávanie, ale aj nezavislé médiá a tretí sektor, tvrdí šéfka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková. Podľa nej si však šéf SMERu bude musieť vybrať, či pôjde za mocou tvrdo a bezohľadne alebo bude chcieť mať dobré vzťahy a z nich plynúce financie z Bruselu. Aká budúcnosť nás čaká pod Robertom Ficom a sme na neho pripravení?

Predčasné voľby sú za nami, víťazstvo si v nch odniesla strana SMER SSD a jej šéf, Robert Fico, si bez váhaní kráča za ďalšou premiérskou funkciou. Oproti roku 2006, keď do kresla predsedu vlády zasadol po prvý raz, je však už iným človekom, Politikom, ktorého vládnutie lemovala ako drvivá podpora občanov, tak aj celý les korupčných a klientelistických káuz a škandálov a ktorého pobyt v čele vlády ukončili až masové demonštrácie po vražde novinára Jána Kuciaka.

V opozícií síce doslova povstal z politického popola, mnohí nominanti spojení s jeho vládnutím, ale zároveň čelili a čelia stíhaniam, obžalobám či dokonca rozsudkom súdov a on sám súhlasu parlamentu s jeho vydaním na väzobné stíhanie unikol iba o povestný vlások.

Kto sa to teda vracia do čela vlády i vládnej koalície, o čo mu ide,túži po pomste a bude chcieť uchopiť moc tak, aby o ňu už neprišiel? A ako sme na to, ako štát s mnohými nezávislými a kontrolnými inštitúciami, vlastne pripravení? Ako dokáže politickým tlakom čeliť vedenie Policajného zboru či Špeciálnej prokuratúry, Ako odolná bude justičná moc a Súdna rada? Udrží sa úrad pre verejné obstarávanie a nevrátia sa opäť kauzy typu mýtny či Nástenkový tender?

Čo čaká verejnoprávnu RTVS a ako si s prípadným tlakom štátnej moci poradia nezávislé médiá a Tretí sektor?

Témy a otázky pre šéfku Nadácie Zastavme korupciu Zuzanu Petkovú.

Počúvate ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Keď NIE znamená MOŽNO? Pozícia, v ktorej sa v povolebnej šachovej partii o vládnu zostavu ocitlo KDH. Na jednej strane hovorí „nie“ Smeru, na druhej rovnako Šimečkovým Progresívcom. No toto „nie“, ktoré zaznieva z predsedníckeho poschodia, akoby nebolo jasným „nie“ úrovne celoslovenskej rady hnutia so stále silnými regiónmi. Ako sa nakoniec KDH rozhodne? A poučí sa zo svojej minulosti, keď sa už s ponukou od Smeru zaoberať muselo? Témy pre človeka, ktorý stál pri tom. Hosťom Rána Nahlas je Pavol Hrušovský, niekdajší dlhoročný predseda KDH. 

„Nechcel by som zasahovať do straníckych rozhodnutí, no som ochotný vždy poradiť, ak bude záujem“, tvrdí. 

V čase po voľbách je podľa Hrušovského pre KDH „povinnosťou“ rokovať s „kýmkoľvek“, kto o rokovanie prejaví záujem. „Iná vec je potom už rozhodnutie, ako s vyrokovaným hnutie naloží“, dodáva.

V roku 2006 Pavol Hrušovský viedol takéto rokovania aj so Smerom. „To nebol ten Smer, ako ho poznáme dnes. Vtedy to nebol ten Robert Fico, ako je dnes“, spomína. A hoci dnes odmieta, že by sa vtedy KDH rozhodlo aj jeho hlasom pre koalíciu so Smerom, dianie tých dní zachytené v historických análoch ukazuje na niečo iné. Rada KDH napríklad 8. júla „podporila rozhodnutie predsedníctva strany schvaľujúce vytvorenie koalície so stranou Smer“. Spomínané predsedníctvo zasadlo v Senci „jedenásty deň po voľbách“, na ktorom spomínané rozhodnutie prešlo pomerom hlasov šesť k piatim. Podľa Vladimíra Palka to však už bolo v čase, keď sa „už deň predtým ku mne dostávali informácie od novinárov, že Smer je rozhodnutý ísť so SNS a HZDS“. 

Môže „nie“ predsedu zmeniť Rada KDH?

„Je potrebné Slovensko prejsť a rozprávať sa s regionálnymi štruktúrami. Je to úloha vedenia strany“, tvrdí Pavol Hrušovský. Pred Milanom Majerským stojí podľa neho „rozhodnutie života“. Na jednej strane však hovoriť „nie“ ponuke Smeru či PS, na druhej stále opakovať, že to môže zmeniť celoslovenský orgán hnutia - Rada KDH - je podľa bývalého predsedu až na hranici výhovorky. „Ak sa predseda a predsedníctvo rozhodne inak, ako sa rozhodla rada, ten ktorý je na rade oprávnený predniesť iný návrh, je primárne predseda strany. Ak sa Milan Majerský rozhodne zmeniť postoj, tak rada to odsúhlasí“, myslí si Hrušovský. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Ja to tak čítam, že sa pozerá so závisťou na Viktora Orbána, ale hlavne na to, ako si udržuje vždy tú svoju väčšinu a udržuje si ju dlhodobo, hovorí o Robertovi Ficovi spoluzakladateľ Smeru a bývalý poslanec tejto strany Boris Zala. Podľa neho však Slováci nemajú sklon k autoritárstvu a Fico z pozície moci nebude mať k dispozícií ústavnú väčinu potrebnú na zmeny volebných zákonov. Aké bude rozhodnutie Petra Pellegriniho a jeho hlasu? Prikloní sa k vláde so Smerom a SNS alebo dá prednosť Progresívnemu Slovensku?

Je odvolené, víťazom sa stala strana Smer-SSD a Robert Fico mieri opätovne k moci. Kľúčovým hráčom sa však stal Hlas Petra Pellegriniho. Ten totiž nevylúčil prípadnú dohodu so Smerom ani s Progresívnym Slovenskom. Akou cestou sa teda Pellegrini vyberie a aké riziká by čakali na Petra Pellegriniho v spolupráci s Ficom, ale aj Šimečkom?

Kto dnes v HLASE vlastne rozhoduje a čo budú kľúčové motívy, záujmy, ale aj obavy hlasistov? No a najmä, ak by opäť vládol Robert Fico, zmení sa geopolitický kurz Slovenska a pôjde sa cestou vyčistenia orgánov činných v trestnom konaní od tých, ktorí išli v uplynulých rokoch po krku mocným a vplyvným ľuďom? A aký je vlastne Peter Pellegrini ako človek a nakoľko ho poháňa snaha usadnúť do kresla premiéra?

Ak by sa utvorila vláda Smeru, Hlasu a SNS, tak Slovensko čakajú do roka opäť predčasné voľby. Dôvodom je najmä nestabilný a pestrý poslanecký klub národniarov, ktorý je plný „neriadných striel”, myslí si Boris Zala a upozorňuje aj na dlhodobý inštinkt a prax šéfa Smeru politicky zničiť svojich koaličných partnerov tak, ako sa to napokon stalo v prípade HZDS, Slotovej SNS i Bugárovho Mostu.

Ráno Nahlas tentoraz o povolebnom vyjednávaní a jeho kľúčových aktéroch: predsedoch Hlasu a Smeru.

Téma pre spoluzakladateľa Smeru a jeho bývalého dlhoročného poslanca a europoslanca Borisa Zalu.

Hľadanie stratených pozícií, či pokorný návrat k prvopočiatkom? Začína sa Františkova synoda (podcast)

Napriek tomu, že Slovensko žije povolebným časom, svet si ide ďalej. Volodymir Zelenskyj napríklad stále hlasnejšie klope na bruselské dvere európskeho spoločenstva, Poliaci sa paradoxne stále viac rozdeľujú pred dôležitými voľbami a zo Švédska deň po dni zaznievajú mená nových laureátov na Nobelovu cenu. Z Vatikánu sa zas „ozývalo“ ticho programového stíšenia sa pred udalosťou, ktorá vôbec nie je bežná. 

Práve dnes sa začína posledná etapa veľkého projektu pápeža Františka – celosvetovej synody. 

Pozrieme sa na ňu s Mariánom Prachárom, katolíckym kňazom a farárom v Rusovciach pri Bratislave. 

Hľadanie stratených pozícií, alebo pokorný návrat k prvopočiatkom, pri ktorých stál samotný historický Ježiš, v ktorom vidí svoj počiatok kresťanstvo? Ako chápať synodu, ktorej posledná fáza sa práve dnes začína vo Vatikáne? 

„Po skončení prvej fázy debát sa ľudia nepozerali ani tak na ich výsledky, čo sa napísalo a poslalo do ústredia na Slovensku či do Ríma. Za úžasné považovali už fakt, že sa vôbec stretli a počúvali. Že mohli vyjadriť svoj názor. Dúfali pritom, že sa to neskončí synodálnymi stretnutiami vo farnostiach“, hovorí o skúsenosti so synodálnou cestou na Slovensku. Kňaz Marián Prachár práve toto považuje za „pravú synodalitu pápeža Františka“. 

„Mali by sme sa zbližovať, vedieť sa počúvať a tiež sa spolu angažovať“, dopĺňa. 

Synody v katolíckej cirkvi nie sú ničím novým. Novým je prístup k nim zo strany pápeža Františka. Do tej aktuálnej chcel zapojiť až „kapiláry“ cirkvi a teda celé spektrum prostredia, v ktorých pôsobí katolícka cirkev. Podľa Prachára chce pápež František „mapu“ akčného rádia organizmu cirkvi, aby mohol spustiť „reformu zdola“. 

Aké problémy zachytil finálny dokument zo Slovenska? 

Nemáme podľa neho dostatočne rozvinuté schopnosti aktívneho počúvania a vedenia dialógu, je tu nechuť počúvať, neschopnosť prijímať konštruktívnu kritiku či nedostatok kritického myslenia. 

Zaujímavým problémom je „neschopnosť formulovať svoje túžby“. Podľa Prachára je to len dôsledok nedostatočnej kvalifikácie v cirkevnom prostredí. 

Dokument zachytil aj problém „nedostupnosti biskupov“ a ich „jednosmernú komunikáciu“. 

Nie je to aj prípad nedávneho vyhlásenia katolíckych biskupov k voľbám? Odpoveď nájdete v podcaste. 

Pripravil Jaroslav Barborák. 

Nemyslím si, že slovenská spoločnosť je odolná voči “vareniu žaby”. Ak by Robert Fico vedel v čase núdze zastrašiť populáciu, tak ona sa zastrašiť nechá. Po skúsenosti s Mečiarom i Ficom, sú však mnohé zložky spoločnosti pripravené na rozoberanie právneho štátu nepomerne lepšie ako v Poľsku či Maďarsku, tvrdí sociológ Michal Vašečka. Akú tvár môže mať Slovensko pod vládou Roberta Fica?   

“Dokonané jest,” alebo civilejšie povedané: Je po voľbách a v nich Slovensko výrazne sčervenalo. Z rozhodnutia voličov sa totiž dominantnou politickou stranou stal SMER SSD. Jeho šéf Robert Fico tak prakticky povstal z politického popola, prevzal si ako víťaz volieb poverenie na zostavene vlády a s veľkou pravedpodobnosťou opätovne mieri do kresla predsedu vlády. Kľúče od jej zostavenia ale drží v rukách bronzový medailista volieb: šéf Hlasu Peter Pellegrini. Aká politicá budúcnosť nás čaká a čo hovorí o nás výsledok predčasných parlamentných volieb?

Pod vládou Roberta Fica nás čaká éra stagnácie a neonormalizácie spoločnosti. Budú sa tvrdo testovať hranice odolnosti občianskej spoločnosti a príde aj k hľadaniu obetných baránkov. S prípadnou “orbanizáciou” štátu to však vládna garnitúra nebude mať až také jednoduché, obávam sa však o férovosť ďalších parlamentných volieb, hovorí pre Rano Nahlas rešpektovaný sociológ Michal Vašečka.

Aké zrkadlo teda nastavili tieto dlho očakávané voľby našej spoločnosti a čo o nás hovorí opatovné víťazstvo Roberta Fica? Pred akou dilemou stojí Peter Pellegrini a čo bude dnes prioritou pre Kresťanskych demokratov? No najmä: Akú tvár ukáže šéf Smeru v kresle predsedu vlády a čo budú jeho kľúcové motívy, ale aj obavy a limity, pri vládnutí nad dnes tak polarizovanou, frustrovanou a emočne vybudenou spoločnosťou? A obstojí opozícia v skúške boja o liberalnu demokraciu?

Témy a otázky Rána Nahlas s Michalom Vašečkom.

Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.