Bez obalu 🎙

„Neúčasťou na voľbách podporujeme neakceptovateľných“, tvrdí politológ a prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. 

Mimoriadne schôdze, kultúrne domy, tlačové konferencie a televízne diskusie. No najmä sociálne siete a virtuálny svet online priestoru, kde sa všetko to z reálneho sveta prenáša na obrazovky smartfónov a počítačov až do hlavy potenciálneho voliča. A čo v nej zostáva? Najmä emočne vypäté situácie bitiek politikov, vzájomného osočovania, či nekritického sebavynášania. Rácio akoby nemalo šancu. Od predčasných parlamentných volieb nás delí trinásť dní.

Vstupuje Slovensko do rozhodujúcich hodín, ktoré naznačia, kam sa bude uberať od októbrového rána? Na čo sa máme pripraviť a ako sa poučiť z volieb minulých? 

A bude to aj o „výtržníkovi“ a „pouličných kriminálnikoch“, či o hľadaní miery prípustnej neakceptovateľnosti pri rozhodovaní sa pre tú ktorú stranu, „aby sme po voľbách nemuseli tolerovať neakceptovateľných“.

Témy pre Grigorija Mesežnikova, politológa a prezidenta Inštitútu pre verejné otázky. 

V rozhovore prezradí, ako vyzerá jeho proces „volebného“ rozhodovania sa.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Mentioned in this episode:

Fico - Posadnuty mocou

https://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Fico - Posadnutý mocou

Sused, s ktorým už nebudú môcť počítať – aj to sa k nám ozýva z Ukrajiny, napadnutej Putinom, pred našimi parlamentnými voľbami. Dôvodom majú byť obavy z prípadného zastavenia našej podpory Kyjevu. 

Na východe Ruska si zas Vladimír Putin dáva schôdzku s Kim Čong-unom, aby si dohodli vzájomnú vojenskú pomoc – a to aj pre vojnu s Ukrajinou. G20tke sa k tomu v Indii síce podarilo dohodnúť na výzve dodržiavať zásady medzinárodného práva vrátane územnej celistvosti a suverenity, no záverečný dokument obišiel Rusko ako pôvodcu agresie tichom. 

Ako sa to počúva v Kyjeve, pravidelne ostreľovanom ruskými dronmi či raketami? Na perspektívy vývoja sme sa pýtali Martina Poliačika z kyjevskej kancelárie Globsecu.

„Zmena politiky na Slovensku už nemusí až natoľko trápiť Ukrajincov, ako musí trápiť Slovákov“, tvrdí Poliačik. Po vojenskej stránke si už podľa neho Slovensko svoju „dejinnú úlohu“ splnilo. Poukazuje pritom na fatk, že sme Ukrajine dodali svoj obranný systém S-300 či bojové stroje Mig-29 medzi prvými. „Tam sme prelomili istú psychologickú hranicu“, vysvetľuje. 

„Je úplne prirodzené, že ľudí na Ukrajine trápi, či Slovensko zostane medzi krajinami, ktoré ich podporujú, alebo bude vo svete ich snahy podrývať“, hovorí Poliačik. „Je prirodzené, že sa na nás pozerajú s obavami“, dodáva. 

„Ja tu môžem povedať len toľko, že my sme tí, čo si musíme urobiť domácu úlohu, ísť k voľbám a zabrániť, aby došlo k otočeniu politiky“. Obávaným otočením má byť podpora strán, ktoré sú proti podpore ukrajinských snáh o vymanenie sa z okupácie Putinovým Ruskom. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Mentioned in this episode:

Fico - Posadnuty mocou

https://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Fico - Posadnutý mocou

Moje dokumenty sú predovšetkým o úcte a rešpekte k našej planéte. Žijeme na najkrajšej planéte vo vesmíre a musíme si to vážiť a byť štastný z každej chvíle, ktorú na nej môžeme prežívať, tvrdí neúnavný cestovateľ a medzinárodne oceňovaný dokumentarista Pavol Barabáš. Prešiel prakticky celý svet, vrátane Severného či južného pólu, za svoj domov a pevný bod v živote však považuje Vysoká Tatry.

Dosiahol Severný aj Južný pól, stál na vrchole najvyššej hory sveta, žil s Pygmejmi v Keni, aj s kmeňom Suri v Etiópií. Prešiel také ťažké kaňony ako Trou de Fer či Bras Magasin a aktuálne sa vrátil zo splavu Veľkého kaňonu. Tam všade spoznával našu planétu a popritom nakrútil viac ako 4 desiatky oceňovaných dokumentárnych filmov, napríklad aj o našich horských vodcoch a kráse Vysokých Tatier, kde našiel svoj domov. Za domov však považuje celú našu planétu. Cestovateľ a dokumentarista Pavol Barabáš. Držiteľ Slnka v sieti i Krištáľového krídla.

Aká je naša planéta očami cestovateľa Barabáša, čo objavil keď žil s domorodcami, ktorý sú ešte neskazení modernou civilizáciou a čo sa o sebe dozvedel keď bol vystavený extrémom polárnika či na vrchole Mount Everestu? A čo ho vlastne ženie zas a znova objavovať tie najodľahlejšie kúty Zeme a čo nám chce povedať svojimi dokumentami?

Počúvate Ráno Nahlas,dnes s cestovateľom a dokumentaristom Pavlom Barabášom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Mentioned in this episode:

Fico - Posadnuty mocou

https://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Fico - Posadnutý mocou

Pozerať mainstreamové filmy stále o tom istom ma už nebaví, hovorí Peter Konečný z festivalu Cinematik pre náš podcast Ráno Nahlas. Cinematik sa začína už dnes v Piešťanoch, potrvá do nedele. Mnohé z filmov, ktoré festival premietne, inde neuvidíte. O ktoré snímky ide?

Filmové hity z Cannes alebo z Berlína budete môcť v Piešťanoch vidieť v najväčšom kine na Slovensku – v 620-miestnej kinosále v Dome umenia. Aj táto megasála sa niekedy zaplaní do posledného miesta, a preto bude Cinematik v nedeľu 17. 9. reprízovať najúspešnejšie filmy.

Niektoré z nich pôjdu aj do kín, ale mnohé uvidíte len v Piešťanoch. Napríklad bulharský film Blažine lekcie o „šmejdoch“, ktorý vyhral cenu na festivale v Karlových Varoch.

Podľa Petra Konečného je komédiou roka film Karaoke Blues od legendárneho fínskeho režiséra Akiho Kaurismäkiho, a zasmiať sa dá aj na filme o putovaní do Lúrd The Miracle Club. V hlavnej súťaži sa objavuje aj neobyčajný a výnimočne inteligentný romantický film Falcon Lake a množstvo ďalších skvostov súčasnej európskej kinematografie.

Slovenskú premiéru si na festivale odkrúti nový dokument Roberta Kirchhoffa o Alexandrovi Dubčekovi pod názvom Všetci ľudia budú bratia.

Pre ďalšie tipy a informácie si pustite rozhovor s Petrom Konečným v dnešnom podcaste Ráno Nahlas.

Mentioned in this episode:

Fico - Posadnuty mocou

https://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Fico - Posadnutý mocou

Beznádej, osamelosť, nedostatok ľudskej blízkosti a pocitu, že aj na nich záleží. To všetko cíti čoraz viac mladých ľudí a môže to viesť až k pocitom, že svet bez nich bude lepší a im bude lepšie, keď z tohto sveta dobrovoľne odídu. Počet samovrážd, resp. suicidálneho konania, mladých ľudí u nás rastie. Čo s tým vieme urobiť a ako im pomôcť?

“Byť, či nebyť - to je tá otázka,

čo šľachtí ducha viac: či trpne znášať

strely a šípy zlostnej Šťasteny,

či pozdvihnúť zbraň proti moru bied

a násilne ho zdolať? Umrieť, spať -

nič viac, a namýšľať si, že tým spánkom

sa končí srdca bôľ a stovky hrôz,

čo sú nám súdené; Umrieť, spať -

či v tom je méta našich túžení?” 

Kto by nepoznal známy hamletov monológ, kladúci si otázky o dobrovoľnom odchode zo života. O možnosti samovraždy. Samovražda nás však stavia pred priam absurdný a až existenciálny paradox. To, na čom najviac lipneme, to, čoho si najviac ceníme: Život, tak toho sa niekto, navyše dobrovoľne vzdáva a rezignuje tak i na to, čo je jednou z našich najsilnejších motivácii - pud sebazáchovy, proste - tužbu žiť.

Samovrážd - či vážnych pokusov život si dobrovoľne vziať, pritom na Slovensku pribúda a čo je asi najdesivejšie, po tomto fatálnom a skutočne konečnom riešení siahajú už čoraz viac aj naše deti.

Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií bolo v minulom roku najviac samovražedných pokusov práve u mladých od 15 do 19 rokov. Počet pokusov v tejto vekovej skupine už druhý rok po sebe výrazne narástol a celkovo išlo o najvyšší počet zaznamenaných pokusov o samovraždu za ostatných 15 rokov.

Tieto údaje pritom zachytávajú iba prípady, ktoré prejdú psychiatrickou sieťou pomoci. Omnoho Viac je prípadov, ktoré oficiálny zdravotnícky systém vôbec nezachytí. Pre ilustráciu: Len za prvý polrok 2023 internetová poradňa IPčko zaznamenala medzi mladými 369 pokusov o ukončenie života a psychológovia IPčka riešili vyše 1600 kontaktov s myšlienkami na ukončenie života od mladých v rovnakom veku.

Napriek hrozivým číslam je však naša sieť odbornej zdravotníckej pomoci mimoriadne deravá. „Pre celé Slovensko máme iba 48 pedopsychiatrov a stále máme školy, kde školských psychológov nemáme alebo pracujú na čiastočné úväzky. Mnoho detí nemá možnosť požiadať o pomoc, keď prežívajú niečo náročné,” hovorí prezidentka Asociácie školskej psychológie Lucia Košťálová. Pomôcť by pri príležitosti dnešného Svetového dňa prevencie samovrážd, mohla aj kampaň “Máš dosť životov?” do ktorej sa zapojilo 150 tried ZŠ na Slovensku.

V prípade potreby či problémov neváhajte kontaktovať odborníkov vo vašom okolí alebo internetovú poradňu IPčko. Bezplatne, anonymne a zo zárukou kvalifikovanej odbornej pomoci

https://ipcko.sk/

Počúvate Ráno Nahlas, dnes o fenoméne samovrážd detí, ale najmä o tom, ako týmto utrápených no stále hľadajúcim dušiam pomôcť, ako rozpoznať tento problém a ako tým pádom doslova zachranovať ľudské životy, životy našich detí.

Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Muž s digitálnou stopou, ktorá je najmä o umení, o slovenskom modernom umení, no za jeho hranicami. S postrehmi typu – keď sa naši umelci vzájomne spoznávajú za hranicami vlasti a dokáže sa tešiť z potenciálu voskovej figuríny cisára Hadriána made in Slovakia, ktorú si v Jeruzaleme na prestížnom mieste môže pozrieť až milión svetoobčanov ročne. Kultúrny diplomat, riaditeľ Slovenského inštitútu v Jeruzaleme, predtým s obdobnou skúsenosťou z Paríža a aktívny člen tímu, ktorý pripravoval slovenské predsedníctvo v Rade Európy. Jakub Urik. 

„Niekedy sme museli dať nohu do dverí, lebo nie vždy je to samozrejmé, že by bol o naše slovenské umenie hneď vždy záujem“, hovorí Urik. „Je neraz potrebné ho približovať a poukázať na jeho kvality“, dodáva. 

Úlohou kultúrnej diplomacie – a Jakub Urik hovorí o efektívnej kultúrnej diplomacii – je „otvárať dvere našim umelcom za hranice vlasti“. 

Formálne to napĺňajú Slovenské inštitúty. Každá krajina ich nazýva podľa Urika inak, no ich poslanie je rovnaké. Šíriť slovenskú kultúru v zahraničí a dávať priestor zahraničiu na našej pôde. 

Česi majú České centrá, Nemci Goetheho inštitút, Briti British council. 

Kultúra na poslednom mieste?

„Mám pocit, že kultúra je u nás stále vnímaná len ako niečo, čo požiera peniaze a negeneruje žiadne príjmy“, ilustruje Jakub Urik. 

Cití sa preto ako kultúrny diplomat v úzadí? Na túto otázku reaguje, že nie, že „sa necíti na poslednom mieste“, hoci o samotnej kultúre u nás hovorí, že „je na poslednom mieste“. 

„Kultúra je jednou z priorít zahraničnej politiky Slovenska“, hovorí. Chýba mu však viac podpory zo strany rezortu kultúry pre kultúrnu diplomaciu. A konkrétne aj viac peňazí na projekty prezentácie slovenskej kultúry v zahraničí. Ministerstvo kultúry však musí podľa neho aktuálne riešiť iné pálčivejšie problémy, aby mohli domáci umelci jednoducho prežiť. 

Zaujímavou kapitolou je záujem Izraelčanov o slovenskú literatúru. Nedostatok našich prekladateľov do hebrejčiny podľa Urika musia saturovať českí prekladatelia. Slovenská literatúra sa tak do hebrejčiny transformuje „českou hlavou“. 

Izrael pre Slovensko zrkadlom

„S nemým úžasom sledujem, ako rýchlo sa tam stavajú cesty, tunely, mosty“, rozpráva Jakub Urik. 

„Je tam tunel, ktorý je omnoho sofistikovanejší ako Višňové a oni ho postavili za tri roky!“, s nadšením hovorí príklady toho, čomu by sme sa mohli od Izrealčanov učiť. 

„Keď som do krajiny pred dvoma rokmi prišiel, ten most tam nestál. Dnes je realitou“, uvádza ďalší príklad. 

Urika fascinuje aj prístup mladých Izraelčanov k základnej vojenskej službe, ktorá je v krajine povinnosťou. Chlapci idú na trojročnú základnú vojenskú službu, dievčatá absolvujú dva povinné roky. 

Mnohí pred ňou absolvujú ročný program, počas ktorého spoznávajú krajinu a to výmenou za svoju službu či už v poľnohospodrástve alebo pomoci seniorom v zariadeniach sociálnych služieb. „Spoznávajú krajinu, ktorej zároveň ponúkajú svoje služby. Chcú mať jasno v tom, prečo za ňu majú ísť bojovať a prípadne položiť aj život“, pokračuje. 

„Neviem si predstaviť, koľko mladých ľudí na Slovensku by bolo ochotných ísť na takúto povinnú vojenskú prípravu“, zamýšľa sa diplomat. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Osem z desiatich mladých ľudí má pocit, že v tejto krajine ich nikto nepočúva a ani ich nik politicky nereprezentuje, hovorí šéf Nadácie otvorenej spoločnosti Fedor Blaščák. Mladých ľudí pritom u nás žije vyše 440 tisíc a o ich pocite vypovedá fakt, že aj keď ich záujem o voľby rastie, stále je výrazne pod celospoločenským záujmom o voľby. Čo teda našich mladých trápi a aké sú ich priority? No a na zálade čoho si utvárajú svoje politické preferencie?

Mladých ľudí medzi 18 až 25 rokmi žje u nás vyše 440 000, ide teda o takmer jednu desatinu populácie. Väčšina z nich sa však poda aktuálnych prieskumov cíti byť akoby na okraji spoločnosti, mnohí, a často tí najšikovnejší a najtalentovanejší, hlasujú nohami a utekajú z krajiny preč. Drvivá väčšina sa zasa cíti byť nevypočutá a politicky nereprezentovaná. Politické strany tak zrejme pritority a potreby mladých ľudí míňajú a to nielen formou, ale aj obsahom.Aké sú teda skutočné potreby a problémy slovenskej mládeže a v kom a čom vidia svoje prípadné politické zastúpenie?

Keď sme sa ich pýtali na to, čo považujú za najväšie problémy Slovenska, ktoré treba urgentne riešiť, tak z nám z toho vyšla ako keby dokonala Maslowova pyramída potrieb čiže pre mladých ľudí sú najdôležitejšie ekonomické problémy: vysoké ceny, nízke mzdy, nedostupnosť bývania, sociálne problémy a kvalita školstva i zdravotníctva. Potom nasleduje klimatická zmena a hodnotové otázky, respektíve kultúrno etické otázky, ktoré sa typicky spájajú so zákazom interupcií či registrovanými partnerstvami pre osoby z LGBTI komunity, tak tie skončili posledné, v ďalekom závese.” hovorí na základe aktuálneho prieskumu šéf Nadácie otvorenej spoločnosti Fedor Blaščák. Táto nadácia totiž spoluorganizuje aktuálnu kampaň mimovládnych organizácií s názvom” “Chcem tu zostať, preto volím.”

Ako teda prebudiť, v tejto krajine, záujem mladých ľudí o veci verejné a prečo je dôležité, aby to práve oni s touto krajinou nevzdali? Kto a čo ovplyvňuje názory mladých ľudí na politiku a čo ich naopak na tej našej, slovenskej politike odrádza a odpudzuje? Akými kanálmi sa k nim dostávajú informácie o veciach verejných, do akej miery v tom hrajú rolu sociálne siet, do akej tlak okolia ale i nás starších?

A ako to, že sa takáto takmer polmilónová masa voličov, cíti byť nevypočutá a nereprezentovaná? A vie naša politická scéna, čo ich skutočne trápi a po akej spoločnosti naši mladí ľudia túžia?

No a napokon, prečo je úplne legitínne aby sa do politického života, a to aj v predvolebnom období, zapájal aj mimovládny sektor a prečo je pocit politikov, že politika je výlučne ich straníckou arénou mylný?

Témy a otázky pre riaditeľa Nadácie otvorenej spoločnosti Fedora Blaščáka.

Počúvate Rano Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Podľa šéfa agentúry Ako Václava Hřícha sa až teraz rozbehne kampaň a bude „krvavejšia." Podľa neho idú strany do najemočnejších a najcitlivejších tém, na ktorých sa dá dobre rozdeľovať spoločnosť.

Politici rátajú s tým, že sila voličského rozhodnutia je ešta slabá a môžu voliči preskakovať k iným stranám, hovorí Václav Hřích v podcaste. „Budú sa preto snažiť strhnúť emócie k sebe."

Podľa neho prvé tri strany v prieskumoch, a to Smer, Progresívne Slovensko a Hlas majú viac menej istotu, že sa do parlamentu dostanú. Pri strane Republika sa to môže zmeniť. „Čím viac sa bude dariť SNS, tým viac bude Republika klesať," tvrdí.

Podľa šéfa agentúry Ako hrozí, že po voľbách nastane patová situácia - a to v oboch prípadoch, či už vyhrá Smer-SD alebo Progresívne Slovensko. „Smer bude mať taký istý problém ako Progresívne Slovensko. Nájsť dostatočný počet hlasov," konštatuje tiež.

V podcaste si tiež môžete vypočuť:

- aké scenáre povolebného vývoja sú na stole,

- na čo sa musí spoliehať Smer, ak chce zložiť vládu,

- ako Smer pomáha strane Progresívne Slovensko,

- aké strany si ešte môžu brať voličov,

- a prečo si myslí, že neexistujú nerozhodnutí voliči.

Podcast nahrala Denisa Hopková.

Svojho času aj „stredomorské Švajčiarsko“, s metropolou, o ktorej sa hovorilo ako o „Paríži Orientu“. Dnes zdecimovaná krajina s ekonomickou recesiou bez páru. Libanon so svojim hlavným mestom Bejrút. 

Zmienka o „libanonských cédroch“ z biblickej knihy Sudcov je už spred roku tisíc starého letopočtu. Napriek slávnej minulosti však séria občianskych vojen a nepokojov s Izraelom priviedla do biedy. 

Šesť miliónová krajina, v ktorej žije poldruha milióna utečencov. Pochopiť ich situáciu nám pomôže Katarína Zembjaková, ktorá pôsobí v Libanone ako ekonomická diplomatka. 

„Frustrácia je citeľná na každom kroku“, tvrdí Zembjaková. „Libanon si prechádza mimoriadne ťažkými časmi. Či už socioekonomicky, politicky alebo z pohľadu utečeneckej otázky.“ Dodáva, že na ľudí to všetko dolieha „mimoriadne zle“. 

Ilustráciou môže byť fakt, že elektrická energia a s ňou spojené večerné svietenie v krajine vôbec nie je samozrejmosťou. „Je úplne bežné, že po západe slnka sa pouličné osvetlenie nezapína, lebo nie je z čoho“, rozpráva diplomatka Zembjaková. A platí to podľa nej aj pre veľkú časť domácností. „Je úplne bežné, že večer sa nesvieti ani v domácnostiach. Dodávka elektriny je dotovaná štátom maximálne hodinu denne“, dodáva. Libanončania sú tak odkázaní na dieslové agregáty, ktoré si však nemôžu dovoliť všetci. 

Diplomatická misia v Libanone pokrýva aj ďalšie nepokojné krajiny – Sýriu, Irak a Jordánsko. 

Humanitárna a rozvojová agenda v regióne

Slovensko posilnilo svoju agendu v regióne v roku 2015 v čase prepuknutia výraznej utečeneckej krízy, ktorú pocítila Európa. 

„Sme tam odvtedy prítomní výraznejšie. Snažíme sa cez humanitárne projekty zmierňovať následky kríz, ktorými si prechádzajú krajiny tohto regiónu“, približuje Katarína Zembjaková. Konkrétne má ísť o projekty na zabezpečenie pitnej vody, sanity a vzdelávania. 

Toto predpokladá monitorovanie potrieb či už utečencov, ale aj miestnej komunity. 

Libanon – krajina utečencov?

Libanon má necelých šesť miliónov obyvateľov, z čoho je 1,5 milióna utečencov. Tvoria tak štvrtinu obyvateľstva . Z Libanonu je tak krajina s najvyšším podielom utečencov na obyvateľa a to v celosvetovom meradle. Naviac, časť z utečencov tam žije už aj päťdesiat rokov. To v prípade tých z Palestíny. Silná sýrska utečenecká komunita rovnako žije v stanových táboroch už vyše desaťročie.

„Spôsobuje to neraz mimoriadne napätie“, hovorí Katarína Zembjaková a dodáva, že najmä silná sýrska utečenecká komunita spôsobuje v domácich nepokoj. „Sýrski utečenci sú v podstate medzinárodným spoločenstvom podporovaní, aby zotrvali v hostiteľskom Libanone. No samotní Libanončania sú už v problémoch, ktoré sa dajú porovnať s položením sýrskych utečencov“, vysvetľuje. 

Na druhej strane, kritická situácia je aj v samotných utečeneckých táboroch. „Ak nemajú priaznivú infraštruktúru, deti, ktoré sa v nich narodili a dnes majú desať či dvanásť rokov, v škole ešte neboli“, tvrdí Katarína Zembjaková. 

„Je to veľmi smutný pohľad na tieto deti, ktoré nemajú perspektívu pozitívnej zmeny v ich životoch. Toto sú aj potenciálne ľahko radikalizovateľné skupiny, s ktorými si potom bude musieť dať rady nielen Libanon, ale celý svet“, zamýšľa sa ekonomická diplomatka v Libanone. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Naše vzdelávanie je zastaralé, je tam priveľa memorovania bez súvislostí a kontextov. Naopak, chýba nám vzdelávanie k zručnostiam potrebným pre život, hovorí víťazka Olympiády kritického myslenia Alexndra Striešková z Gymnázia Párovská v Nitre. Tá aktuálne mieri na študium do zahraničia a svoju vysokú školu vidí tiež v zahraničí. Ako zastaviť Únik mozgov?

Dnes sa na Slovensku opätovne otvoria brány škôl pre státisice žiakov a študentov, z ktorých však mnohí – a to práve tí najlepší z najlepších, volia svoje ďalšie štúdium v zahraničí. Ako sa hovorí, hlasujú nohami a so slovenska odchádzajú.

Napokon, aktuálne už takmer každý piaty slovenský študent študuje niekde za hranicami Slovenska. Pre rodičov je to ešte silnejšia téma – až 85 percent z nich potvrdilo, že má deti v zahraničí alebo zvažuje ich do zahraničia poslať. Naše deti pritom odchádzajú od nás nielen za vyššou kvalitou škôl, ale aj kvôli lepšiemu uplatneniu sa v budúcnosti. No a iba menej ako tretina mladých má jasno v tom, že sa chce vrátiť sem k nám, domov na Slovensko. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu Slovenskej sporiteľne (rok 2022). 

Slovensko tak už roky trápi takzvaný Brain drain, teda Únik mozgov, kedy si my – ako spoločnosť, doslova púšťame žilou a tí najlepší z nás, zo Slovenska odchádzajú.

O téme Uniku mozgov sa toho popísalo už veľa, dokonca na túto tému už vzniklo aj viacero vládnych dokumentov i odborných konferencií. Ako to však vidia tí, ktorých sa to týka najviac – teda naši mladí, ktorí vďaka svojmu talentu majú možnosť zo Slovenska odisť a študovať v zahraničí?

 Čo mladých ľudí vedie k tomu aby hľadali vzdelanie a možno i uplatnenie za hranicami vlasti a ako práve oni vnímajú náš vzdelávací systém? Čo im v slovenských školách chýba a naopak, čo ich zbytočne zaťažuje bez toho aby v tom videli zmysel? No a napokon, je slovenské školstvo jediným dôvodom ich odchodu alebo sa podeň podpisuje aj celková situácia na Slovensku, úroveň politiky a celospoločenská klíma u nás?

Témy a otázky pre úspešnú študentku Gymnázia Párovská v Nitre a víťazku olympiády kritického myslenia Alexandru Strieškovú, ktorá práve v týchto dňoch tiež pokračuje v štúdiu, ale – tak ako mnohí jej talentovaní rovesníci, i ona zvolila štúdium v zahraničí.

Počúvate Ráno Nahlas, pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský