Bez obalu 🎙

Ešte pred parlamentnými voľbami časť Slovákov hovorila o tom, že po nepriaznivých volebných výsledkoch opustia Slovensko. Podľa Michala Šimečku je dobré, ak mladí ľudia chcú ísť do zahraničia študovať a načerpať nové skúsenosti, no neskôr by sa mali vrátiť domov.

Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka je otvorený dialogu medzi liberálmi a konzervatívcami a vidí aj prieniky v hodnotových otázkach. Zároveň dodáva, že koalícia je o kompromisoch a žiadna strana nepresadí sto percent zo svojho programu. Hlavným cieľom progresívcov je zabrániť vládnutia strany Smer.

„Štvorkoalícia Progresívneho Slovenska, Hlasu, Sasky a KDH sa mi zdá výhodná aj preto, lebo by to bolo spojenie liberálov, konzervatívcov, ľavičiarov a pravičiarov. To je niečo, čo by v dnešnej polarizovanej dobe mohlo priniesť stabilitu a spoločenské zmierenie. No pokiaľ sa KDH alebo Hlas rozhodnú ísť do vlády so Smerom, budeme to rešpektovať a pôjdeme do opozície," hovorí v rozhovore líder Progresívneho Slovenska.

Z tohtoročných Svetovych hier špeciálnych olympiád v Berlíne priviezla 5 medailí. Gymnastka Gizka Billíková takto úspešne reprezentuje Slovensko už vyše dvadsať rokov a je držiteľkou množstva tých najcennejších medailí. Gizka sa pritom narodila s Downovým syndrómom. Jej mama to však s ňou nikdy nevzdala. Odmenou je pre ňu je tak šťastie jej dcáéry, ale aj pocit hrdosti na ňu, ako na jednu z našich najúspešnejších reprezentantiek s intelektuálnym znevýhodnením.

Gymnstka Gzika Billíková reprezentuje Slovensko už viac ako dve desiatky rokov a reprezentuje ho naozaj veľmi úspešne. Doteraz je, podľa jej mamy, držiteľkou 9. zlatých, 9. strieborných, 7 bronzových medailý, ako aj množstva ďalších medzinárodných i národnených ocenení. Ako sa to všetko začalo a ako sa z dievčatka s Downovým syndrómom stala jedna z našich úspešných reprezentantiek v kategórií intelektuálne znevýhodnených športovcov?

Čo všetko obnáša takáto kariéra a koľko pre ňu treba obetovať? A je to vlastne pre jej mamu či sestru skutočne obeť alebo práve naopak? A s akým prijatím spoločnosti sa na Slovensku stretávajú ľudia s intelektuálnym znevýhodnením a vie náš štát skutočne doceniť ich prínos a vytvoriť im také podmienky, aby nás mohli i nadalej úspešne reprezentovať?

No a napokon, aká je základná rada Gizkinej mamy, Emílie, pre rodičov, ktorí sú konfrontovaní s tým, že sa im narodí dieťa, ktoré je v niečom predsa len “iné”?

Témy Rána Nahlas, s Gizkou Billíkovou, jej mamou Emíliou a sestrou Máriou. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Na ukrajinské mestá dopadajú iránske drony so súčiastkami pochádzajúcimi od spojencov - firiem zo Spojených štátov, Nemecka, Kanady, Japonska či Poľska. V tajnom dokumente pre krajinyG7 Kyjev žiada útoky raketami dlhého doletu na ich produkčné centrá v Rusku, Iráne a Sýrii. 

Prezident Zelenskyj si musí zvykať na nové prístupy spojencov – vo Washingtone mu neumožnili vystúpiť pred kongresmanmi, v Poľsku sa s ním zas nestretol nik zo silných. A Vladimír Putin je po viacdňovom hosťovaní severokórejského diktátora Kim Čong-una, potrebuje jeho muníciu. 

Kde sme v aktuálnom konflikte Ukrajina-Rusko? Čo s ním spraví blížiaca sa zima? Témy pre Mateja Kandríka z Adapt Institute. 

„Ak sú Ukrajina a Moldavsko pripravené, prístupové rokovania do Európskej únie by sa mali spustiť ešte do konca tohto roka“ – Roberta Metsolová, predsedníčka európskeho parlamentu. 

Aktuálne vyšiel na povrch tajný dokument ukrajinskej vlády o spojeneckých komponentoch v iránskych dronoch, ktoré používa Moskva pri útokoch na Ukrajinu. So záverom „nedostatočnej koordinácie spojeneckých tajných služieb pri zabezpečení sankčného programu“.

V iránskych dronoch sa totiž našli komponenty od spoločností zo Spojených štátov, Kanady, Nemecka, Holandska, Japonska či Poľska. Nešlo pritom o ich spoluprácu, len o fakt, že Irán ich získal na trhu a upravil si ich. Moskva si ich mala pritom objednať okolo šesť tisíc.

Kyjev v tajnom dokumente údajne žiada zničenie tovární, kde sa tieto drony vyrábajú – Irán ich rozmiestnil okrem svojho územia aj v Rusku či Sýrii. Bol by to problém, ak žiada zásah raketami dlhého doletu? 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Mentioned in this episode:

23-28.9.2023-Voľby23-2

23-28.9.2023-Voľby23-2

Toto je o medzigeneračnej spravodlivosti. Ak politici hovoria, že si zaslúžime vyššie dôchodky či nižšie dane, znamená to, že si naše deti zaslúžia vyššie dane alebo menej štedry sociálny systém aby splatili dlh, z ktorého sa to všetko financuje? To sa pýta člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martin Šuster. Slovensko má vážny problém s dlhodobou udržateľnosťou verejných financiíí a medzi odborníkmi sa čoraz viac začína skloňovať tzv. Grécka cesta. Komfort nášho sociálneho štátu je totiž na úver a veľkou témou sa tak stáva potreba opätovného uťahovania opaskov.

Ekonomická výkonnosť prechádza v tomto a budúcom roku útlmom, výraznejšie oživenie ekonomiky očakávame až od polovice budúceho roka. To hovorí aktuálna, septembrová, prognóza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. V otázke takzvanej dlhodobej udržateľnosti našich verejných financií je však Rada podstatne skeptickejšia. 

"V tejto chvíli sme na tom tak, že bez dodatočných opatrení je predpokladaná trajektória dlhu neudržateľná. V nejakom bode by sme hranicu, ktorú sú investori ochotní financovať, prekročili. Čo sa potom stane, to sme videli v Grécku." to sú slová šéfa Rady Jána Tótha.

Politici však v predvolebnej kampani rozpútali doslova festival sľubov a rozdávania: Šľubujú nám, čo všetko postavia, kde všade budú investovať a komu všetkému zvýšia platy, dôchodky či všakovaké dávky alebo bonusy. Samozrejme, to všetko za naše dane a zväčša na úver. No a šetriť, to sa nechce prakticky vôbec nikomu. Slovensko má pritom doslova nakročené na tzv. Grécku cestu a bez povestného uťahovania opaskov to takto už zrejme dlho nepôjde. Čo nám hrozí v tomto gréckom scénári, ako veľmi je reálny no a ako sa mu dá vyhnúť? Kde je v našom štáte priestor na úspory a šetrenie a hrozia nám vyššie dane či redukcia sociálneho komfortu na dlh, na ktorý nás politici cieľvedomo a dlhodobo učia?

V hre sú totiž miliardy eur, ktoré proste náš štát nemá no a finančné trhy nám to môžu už čoskoro veľmi bolestivo zrátať.

Téma pre člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Martina Šustera. Počúvate Ráno Nahlas. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Mentioned in this episode:

23-28.9.2023-Voľby23-1

23-28.9.2023-Voľby23-1

Z predvolebného Slovenska na mňa zavial pocit obrovského zmätku, tvrdí reportérka Respektu Ivana Svobodová

„Pred kultúrnym domom kúsok od Fontány lásky na námestí Osloboditeľov v Michalovciach sa hodinu pred Ficovým príchodom zhlukujú ľudia. Pivo a malinovky tu pri stánkoch Smeru tečú prúdom zadarmo, ľudia čakajú vo fronte na trhance s jahodami, najdlhšia fronta je na guláš“. 

Máte pocit, že ste tam? Ja hej. A veľmi plastický. 

„Stojí tu aj štyridsiatnik Jozef, ktorého sem priviedla viera, že Fico dokáže zodvihnúť ľuďom na východe výplaty alebo aspoň zlacnieť veci v obchodoch“ – to zas pokračujem v reportáži.

Ak vám prezradím, že úryvok je prekladom a teda zo zahraničnej tlače, nastúpi hneď otázka: kde dokážu tak plasticky písať o Slovensku pred voľbami? A kto? 

Nebudem to zbytočne naťahovať: rozmítingované Slovensko pred voľbami pochodila a takto reportážne na stránkach českého Respektu zachytila majsterka reportážneho pera Ivana Svobodová. Na „súboj o charakter štátu“, na čo sa podľa nej menia naše voľby, nahliadneme práve s ňou a jej optikou. 

„Zrazu si uvedomíte, že politika je všade okolo nás a zasahuje do našich životov, do života jednej krajiny“, tak vysvetľuje svoj pozvoľný prechod od čiste politického spravodajstva k reportovaniu „z ulice“. 

Obyčajní ľudia sú podľa Svobodovej oslobodení od nánosov mediálnych školení, ktorých výsledkom je „hovoriť tak, aby nič nepovedali“, na ktorých pri politikoch pracujú celé poradcovské tímy. 

Na pochôdzkach mítingovým predvolebným Slovenskom si všimla, že najmä na podujatiach strany Smer stretávala ľudí, ktorí „si mysleli, že si myslia“. Opakovali pritom len počuté frázy z politických tribún. 

„Na mítingoch Smeru a Republiky stretávam typovo rovnakých ľudí. Ficovi sa podarilo vysať extrémistickú scénu kotlebovcov“, tvrdí. 

Rozdiel vidí v návštevníkoch mítingov Pellegrinovho Hlasu. „Prichádzali tam na jednej strane bývalí voliči Smeru, ktorí by s ním nemali problém ani dnes. Na druhej strane tam prichádzalo veľa takých, ktorí vidia v Pellegrinim „neficovskú“ nádej“. 

Z predvolebného Slovenska na mňa zavial pocit obrovského zmätku, tvrdí Svobodová. „To Slovensko akoby bol jeden kotol, v ktorom sa miešajú neskutočné dezinformácie, propaganda, nezodpovedné vyjadrenia politikov, lži“, opisuje svoje postrehy. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Mentioned in this episode:

23-28.9.2023-Voľby23-1

23-28.9.2023-Voľby23-1

Dubček neotrasiteľne veril, že je Brežnevov kamarát a že sovieti sem nepošlú tanky. Keď sa ale z Moskvy vrátil do okupovaného Československa, tak prvý raz použil najhrubšie slovo aké od neho počuli: “To sú gauneri”. To hovorí Robert Kirchoff, autor dokumentu o asi najznámejšom Slovákovi 20. storočia Alexandrovi Dubčekovi. Stal sa symbolom veľkých nádejí, ale aj ich hanebnej zrady. Aký teda bol tento náš “Saša”? A bol slovenským Gorbačovom 60. rokov?

Alexander Dubček. Muž Pražskej jari a tzv. Socializmu s ľudskou tvarou, ale aj Moskovských protokolov a podvolenia sa brutálnej okupácii Československa. Symbol nádejí, ale aj zrady ideálov. Presvedčený komunista, bojovník v SNP, no aj kariérny komunista a papaláš bez papalášskych manierov, ktorý však rezignoval na boj s nastupujúcou Normalizáciou.

Kto vlastne bol Alexander Dubček, aký bol - ako človek, a čo boli jeho motivy: Ideové, ľudské ako aj intelektuálne? A kde boli jeho ľudské a filozofické limity? No a čo o ňom vlastne vieme a na aký odkaz sa - pri tom všetkom balaste našej nevedomosti a účelovej ideologizácie, môžeme pri jeho mene, ako moderná slovenská spoločnosť, odvolávať?

To všetko sú témy dokumentu o Alexandrovi Dubčekovi “Všetci ľudia budú bratia” režiséra Roberta Kirchhoffa. Desakralizácia a detabuizacia jednej z našich najväčších legiend, ktorá nás doslova previedla druhou polovicou 20. storočia, a to očami dokumantaristu Roberta Kirchhoffa. Ráno Nahlas, tentoraz o Alexandrovi Dubčekovi.

Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský

Mentioned in this episode:

23-28.9.2023-Voľby23-1

23-28.9.2023-Voľby23-1

Fico - Posadnuty mocou

https://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Fico - Posadnutý mocou

Voliči na vidieku svojmu lídrovi odpustia veľa. Mestá nikdy nevyhrajú voľby a aj Slováci v mestách majú postsedliacke myslenie. Aj na vidieku sú rozmýšľajúci ľudia, treba ich však osloviť ich témami - napríklad o pôde a pozemkoch. V rozhovore pre podcast Ráno Nahlas to tvrdí sociálny antropológ z Univerzity Komenského Juraj Buzalka. Podľa neho Slovensko potrebuje progresívny populizmus.

Populistom bol aj Ľudovít Štúr, no skutočným progresívnym populistom bol v našich dejinách až šéf agrárnej strany Milan Hodža. Sociálny antropológ Juraj Buzalka však nevníma pojem populizmus len v negatívnom kontexte, ale skôr ako politiku zameranú na ľud a ľudové témy. Progresívci podľa neho nadarmo chodili po dedinách podávať ruky dôchodkyniam, ak ich oslovovali témami ako kreatívny priemysel a nanotechnológie. Progresivizmom však nenazýva len politiku strany Progresívne Slovensko, ale akékoľvek pokrokárstvo.

Vidiecki voliči si osvojili kultúru "našich ľudí" a na Robertovi Ficovi im vôbec neprekáža, že ich okráda, lebo je "náš". Naopak, líder by mal mať špeciálne postavenie, a preto vnímajú pozitívne, keď sa ukazuje ako mačo s mladými milenkami, drahými autami a lukratívnym bývaním.

Akým najväčším mýtom veria Slováci? Častou hlúposťou je, že "pravda je uprostred". Z čoho to vyplýva a ako diskutovať s takýmto človekom? Podľa Juraja Buzalku sú to často rozmýšľajúci ľudia a treba im veci trpezlivo vysvetľovať.

Rozhovor nahrával Peter Hanák.

Mentioned in this episode:

23-28.9.2023-Voľby23-1

23-28.9.2023-Voľby23-1

Fico - Posadnuty mocou

https://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Fico - Posadnutý mocou

Musíme prehodnotiť kresťanskú antropológiu a pripustiť, že dnes máme iné poznanie o ľudskej sexualite než aké mali autori biblických textov. Tie pasáže, ktoré hovoria o ľudskej sexualite sú vo svetle súčasného poznania neudržateľné. Časom k tomu dospeje aj kresťanské prostredie na Slovensku, hovorí evanjelický teológ a dnes kandidát za PS Ondrej Prostredník. Ježiš, podľa neho, v sebe obsahuje celú univerzalitu človeka a teda aj ľudí z LGBTI komunity. A je potrat skutočne vraždou a kde bol Boh keď sa vraždilo v Osvienčime?

Kresťanstvo, presnejšie jeho všakovaké interpretácie sa opäť stalo jedným z dôležitých faktorov našej predvolebnej kampane. Aký je však odkaz samotného nositeľa kresťanstva, teda Ježiša z Nazaretu? Čo o tom my dnes vlastne vieme, ako chápať vo svetle moderného poznania biblické texty a prečo nestačí ich doslovný výklad? Prečo sú cirkvi u nás tak fixované na otázky normatívneho výkladu ľudskej sexuality a kto je a kto nie je pre Krista “pliagou”?

Kde je miesto a rola kresťana v 21. storočí a aký je aktuálny kresťanský výklad takých tém ako sú právo na interupciu či LGBTI práva? No a napokon: Patrí teda kresťanstvo vôbec do politiky a majú cirkvi politicky ovplyvňovať veriacich, zvlášť v štáte s negatívnym odkazom prezidenta a kňaza Jozefa Tisa?  

Témy a otázky Rána Nahlas, s evanjelickým teológom, bývalým Generálnym tajomníkom Ekumenickej rady cirkví v Slovenskej republike a dnes kandidátom za Progresívne Slovensko v predčasných parlamenntých voľbách Ondrejom Prostredníkom.

Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Mentioned in this episode:

23-28.9.2023-Voľby23-1

23-28.9.2023-Voľby23-1

Fico - Posadnuty mocou

https://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Fico - Posadnutý mocou

Voľbami zahýbe masa nerozhodnutých, tvrdí Hankovský z prieskumnej agentúry (podcast)

Namiesto informačnej tmy predvolebné prieskumy ešte aj tri dni pred volebným dňom. Naposledy sa mohli posledné zverejňovať dva týždne pred volebnou sobotou. A boli tu snahy časti politického spektra natiahnuť takúto „infotmu“ aj na 50 dní.

Čo môžu robiť prieskumy so správaním pri volebných urnách a majú sa politické strany prieskumov skôr obávať, či z nich ťažia? Témy pre Jakuba Hankovského z agentúry IPSOS. 

„Budú určite to najpresnejšie zo všetkých doterajších, lebo budú najbližšie k voľbám“, vysvetľuje Hankovský. Nemusia však priniesť definitívny pokoj stranám, ktoré sú na pomedzí zvoliteľnosti. Môže za to štatistická veličina, ktorú odborníci pomenovali intervalom spoľahlivosti. Má pritom trojpercentný rozpyl. 

„Ak je dnes strana na troch percentách, tak je pravdepodobne pod hranicou zvoliteľnosti. Ak je napríklad na štyroch percentách, je už dosť možné, že má podporu piatich percent“, dodáva Hankovský. 

„Je tu ale taká masa nerozhodnutých voličov, že už len tento samotný faktor môže zahýbať volebných výsledkom“, konštatuje. 

Podcast pripravil Jaroslav Barborák. 

Mentioned in this episode:

Fico - Posadnuty mocou

https://obchod.aktuality.sk/kniha-fico/?utm_source=aktuality.sk&utm_medium=article&utm_campaign=Kampan-FICO&utm_content=clanok&_ga=2.9252341.1308956659.1694332041-839733276.1655709953

Fico - Posadnutý mocou

Je tu podstatne väčší dopyt po autoritatívnom type vládnutia, v spoločnosti je veľmi silne zastúpená nenávisť, ako i nedôvera medzi ľuďmi. Tie trendy sú negatívne a nedajú sa obísť. Nie je to však náš osud ani niečo, čo sa musí stať. Záleží na nás, ľuďoch, a na tom, ako svojim hlasovaním rozhodnú o budúcnosti Slovenska, hovorí o aktuálnych náladách v spoločnosti kráto pred predčasnými parlamentnými voľbami sociológ a šéf agentúry Focus Martin Slosiarik.A o čom vypovedajú najnovšie, septembrové, preferencie politických strán?

Parlamentné voľby by v prvej polovici septembra vyhrala strana Smer. Volilo by ju takmer 19 % opýtaných. Za ňou je v tesnom závese Progresívne Slovensko, ktoré si medzimesačne mierne polepšilo a získalo podporu 16,5 %.Na tretej priečke by skončila strana hlas s takmer 15 %. Do parlamentu by sa dostala aj Republika (8 %), SNS (6,4), KDH (6,2) a napokon by parlamenté lavice obsadili aj poslanci za SaS (5,1%).

Prieskum vykonala agentúra Focus pre reláciu Na telo Markízy od 6. do 13. septembra na vzorke 1001 respondentov.

Čo tieto čísla o možnom výsledku predčasných parlamentných volieb hovoria a aké sú trendy vo vývoji preferencií relevantných politických hráčov? Kto sú tzv. Nerozhodnutí voliči a na základe čoho sa budú rozhodovať v deň volieb? Čo súto tzv. Druhé voľby a čo môžu priniesť z hľadiska možných presunov voličov medzi politickýi stranami a kto sú si, práve na základe týchto druhých volieb, skutoční politickí konkurenti?

A aké sú predvolebné nálady v slovenskj spoločnosti, čo môžu byť relevantnými témami a prečo sa z niektorých doslova marginálnych udalostí, stávajú zlomové alebo aspoň kľúčové témy? Mení sa volebné správanie Slovákov za uplynulé desaťročia a kam sa politicky uberá Stredná Europa?

Témy a otázky dnešného rána nahlas, so šéfom agentúry Focus Martinom Slosiarokom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.