Bez obalu 🎙

„Organizujeme kultúrne podujatia a tvoríme umenie, ktoré je angažované a kritické voči tomu, čo sa v spoločnosti deje. To sa vláde nepáči, pretože tú kritiku často nachádzajú aj na seba“, hovorí Ľudovít Nápoký z platformy Otvorená kultúra.

Rušia, čo rušili. A opätovne. Ak sme to už raz zažili pri Úrade na ochranu oznamovateľov korupcie, teraz sa situácia opakuje pri rušení tzv. trojročných zmlúv Fondom na podporu umenia pod gesciou ministerky Šimkovičovej.

Ak ich rada fondu v polovici marca uznesením „rušila“, lebo nemali mať „oporu v zákone“ a šli „preferovaným“, ako tvrdil predseda Matúš Oľha, v závere mesiaca to isté „rušenie“ už Lukáš Machala – Oľhov mandant - označuje len za „šumy“ a projekty sa majú len kontrolovať. Mimochodom kontrolovať už raz kontrolované.

Tak či tak, pôvodný krok rozvíril umelecké prostredie. Zneistil totiž financovanie už rozbehnutých projektov. Pobúrenie a nespokojnosť sa premietli do „veľkej kultúrnej mobilizácie“, ktorá sa v utorok zhmotní do série protestných zhromaždení po celom Slovensku.

Na dôvody „kultúrnej moblizácie“ sa pozrieme s Ľudovítom Nápokým z platformy Otvorená kultúra a je výkonným riaditeľom priestoru súčasnej kultúry – bratislavskej A4ky.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Štát ako regulátor verejného zdravia totálne zlyháva. V oblasti liekovej politiky či laboratórnej diagnostiky rezignoval a hru prenechal súkromným lobistom. Politika zdravia sa obchoduje, ministerskí úradníci sú rukojemníkmi lobistov a jasných konfliktov záujmov. NKÚ odstupuje protokoly o kontrole rezortu zdravotníctva, ale i polícií, hovorí predseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Nájde si premiér - po Haščákovi, čas už aj na vedenie NKÚ?

Dvojročný Vily so svalovou dystrofiou, 7 ročný Theo s agresívnou formou lymfatickej rakoviny či 9 ročná Miška bojujúca s neuroblastómom. Tých všetkých - a mnohých im podobných, nájdeme na jednom z našich najpopulárnejších zbierkových portálov aby tu pýtali peniaze na svoju liečbu a možnosť ďalej žiť.

I tak vyzerá slovenské zdravotníctvo v roku 2026. Namiesto silnej ruky údajne sociálneho štátu, tu panuje doslova veľtrh charitatívnych zbierok na naše zdravie i holé životy. Do zdravotníctva pritom smeruje takmer 10 miliárd eur, šéf NKÚ však tvrdí, že systémovým problémom je, že vôbec netušíme, či sa tieto verejné zdroje míňajú efektívne a kde všade má naša zdravotná loď diery, ktoré ovládajú lobisti a ich záujmy.

Jedným z príkladov je i zlyhávajúca lieková politika či netransparentné fungovanie takzvaných SVaLZov, teda spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek. Lieky na výnimku fungujú v netransparentnom, nepredvídateľnom a diskriminačnom prostredí, aspoň tak to hodnotí Verejný ochranca práv a preto ju kvôli jej ďalšej neudržateľnosti napadol na Ústavnom súde. Predseda vlády však zdravotníctvo i naďalej nepovažuje za premiérsku tému, čas na zmierenie s - ním samým, kedysi démonizovanou Pentou si ale našiel.

Na šéfa NKU si napriek vážnym zisteniam kontrolórov premiér dlhodobo čas nenachádza, na Jaroslava Haščáka z Penty si však priestor našiel. Kde sme sa to v tejto krajine dostali, pýta sa Ľubomír Andrassy. Namiesto toho aby sa vláda - a jej premiér, postavili za nezávislé kontrolné inštitúcie - ako NKÚ či PMÚ, k zastrašovaniu kontrolórov či obštuovaniu ich činnosti, mlčia. Nájde si teda predseda vlády už konečne čas i na predsedu NKÚ a urobí Robert Fico z rozpadajúceho sa slovenského zdravotníctva - v ktorom - podľa vedenia NKÚ - panuje chaos, dátové peklo, rezignácia štátu na verejný záujem, ako i parazitovanie lobistov, konečne reálnu premiérsku tému?

Problémom nášho zdravotníctva je zlyhávajúci regulátor, teda štát. Ak minister zdravotníctva nebude mat za sebou premiéra, všetka jeho snaha vyjde navnivoč. Niekto tu parazituje na zdraví, na vode či na digitalizácií Tato kultúra nezodpovednosti, ktorá sa prepadá až do trestnoprávnej zodpovednosti je prierezovo v každom segmente verejných politík A nezáujem štátu to riešiť, táto erózia štátu a rezignácia na verejný záujem je veľmi nebezpečná. Čo keď si občan povie: “A dosť!” a vypovie tu pomyselnú spoločenskú zmluvu? Pýta sa šéf najvyššej kontrolnej inštitúcie tohto štátu Ľubomír Andrassy.

Sledujete Ráno Nahlas, dnes opäť v pravidelnom rozhovore s predsedom Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomírom Andrassym. Pekný deň a pokoj v duši želá Braňo Dobšinský.

Keď predvolebný zápas u susedov čo to napovie aj o nás. Údajne odpočúvaný šéf maďarskej diplomacie sa mal so šéfom Putinovej diplomacie rozprávať aj o slovenskom premiérovi. Petrovi Pellegrinimi svojho času otváral dvere na moskovský úrad vlády.

Maďarsko dva týždne pred voľbami, ktoré môžu Viktora Orbána poslať do minulosti. Teraz hasí škandál s donášaním Moskve. Washington Post však píše, že ruská tajná služba preberala aj možnosť fingovaného atentátu na Orbána, aby mu vo voľbách pomohla.

O čo sa hrá v Maďarsku? Reportéri bez hraníc napríklad hovoria, že aj o podobu slobody v Európskej únii.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Korupcia a honba za peniazmi, to je dnes kľúčová ideológia Slovenska, tvrdí organizátor jedného z najväčších protikomunistických protestov - Sviečkovej manifestácie, František Mikloško. Štát predsa nie je žiadne Zlaté teľa, tvrdí. Moc vs. Pravda - tá dilema je tu späť. Vraciame sa do Normalizácie?

Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu. I tak znelo heslo jednej z najväčších demonštrácii voči totalitnej komunistickej moci. Sviečková manifestácia dnes oslavuje 38 výročie. Komunizmus padol, Sovietsky zväz sa rozpadol, mocenská normalizácia - ale aj mentálna kolaborácia, sa však medzi nás opäť plazivo vracia. Aký je odkaz Sviečkovej a nie je načase voči arogancií a svojvôli moci opäť zapáliť sviečky kresťanského vzdoru a občianskej pravdy?

Kliatba vzniku slovenského štátu bola v hľadaní nepriateľa. Nie sme schopní si vytvoriť pozitívnu víziu toho, kto sme a čo chceme. Zjednocujeme sa iba na báze nepriateľa, tvrdí jeden z kľúčových organizátorov Sviečkovej manifestácie ako symbolu nenásilného občianskeho i náboženského odporu voči totalite František Mikloško.

Koľkokrát sa to všetko bude ešte opakovať a prečo si – ako spoločnosť, nevieme nájsť to miesto kam patríme? Alebo patríme práve do tohto tu, čo tu práve máme a naozaj nemáme na nič viac? Vieme sa poučiť z vlastnej minulosti a čo nám dnes vlastne hovoria slová disidenta Krčméryho: “Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu” a ak nám ešte niečo hovoria, čo je to teda tá naša "pravda?”

Slovensko nie je žiadne Zlaté teľa. Veď, kto je tu protislovensky? Ten, čo sa bije do pŕs - a medzitým bez hanby kradne alebo sú to tí, čo sa verejne nevystatujú a žijú svoje poctivé životy? Pýta sa F. Mikloško. A dodáva: Už takmer 40 rokov putujeme po "postkomunistickej púšti." Je najvyšší čas vyložiť karty na stôl. Bude to určite zaujímavé, ale možno i veľmi tristné poznanie."

Sledujete Ráno Nahlas, dnes s osobnosťou slovenského disentu, dlhoročným poslancom KDH Františkom Mikloškom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Orbánovi sa podarilo, bez toho, aby uväznil alebo nechal zabiť jediného novinára, ovládnuť väčšinu mediálneho trhu. Jeho strana Fidesz kontroluje asi 80 % alebo aj viac maďarského mediálneho trhu“, hovorí Pavol Szalai z Reportérov bez hraníc, ktorý navštívil predvolebné Maďarsko. „(Orbán) vybudoval dezinformačnú mašinériu a urobil to takmer v bielych rukavičkách – cez ekonomické opatrenia, spôsob prideľovania štátnej reklamy a cez ohováracie kampane. Dokonca na tento účel vytvoril špeciálnu inštitúciu, Úrad na ochranu suverenity, ktorý má ohováranie v Maďarsku inštitucionalizované“, dodáva. „Obávame sa, že ak Orbán znova zvíťazí, jeho metódy sa ešte pritvrdia a „vyrovná si účty“ aj so zvyškom nezávislých médií“, hovorí Szalai, ktorý šéfuje pražskej pobočke Reportérov bez hraníc.

Výsledok parlamentných volieb v Maďarsku rozhodne aj o budúcnosti slobody médií v Európskej únii. Hovorí o tom medzinárodná organizácia Reportéri bez hraníc, ktorá minulý týždeň predvolebné Maďarsko navštívila.

Misia s cieľom „zhodnotiť riziká so znovuzvolením Viktora Orbána“ ako aj „príležitosti demokratickej zmeny vlády“, o ktorú sa snaží opozičná strana Tisza Pétera Magyara.

Pred Maďarskom sú podľa novinárskej organizácie dve perspektívy: obnova zdecimovaných verejnoprávnych médií a podpora dôveryhodnosti, alebo koniec zvyšku nezávislých médií, ako výsledok odvety voči odolnej občianskej spoločnosti. Perspektívy, ktoré budú naviazané na výsledok aprílových volieb.

Čo v predvolebnom Maďarsku Reportéri bez hraníc našli? A aké sú ich predpovede pre budúcnosť slobodnej žurnalistiky pod Orbánom či Magyarom? Téma pre Pavla Szalaia, šéfa pražskej pobočky Reportérov, ktorý misiu v Maďarsku absolvoval.

Hrá sa v Budapešti naozaj aj o podobu slobodnej žurnalistiky u nás či v Únii?

Stratila slovenská politika zdravý rozum a svedčí to o jej odtrhnutosti od reality? Alebo je problém skôr v nás, voličoch, ktorí toto všetko stále viac tolerujú? A vieme dnes ešte vôbec nájsť spoločnú reč na tom, kto sme, čo chceme a kam ideme?

Prečo je slovenská politika taká debilná a ako sa stalo, že našej politike dominujú exoti, celebrity a influenceri,? Takto provokatívne si pred rokom položil otázku v jednom zo svojich článkov sociológ Dominik Želinský.

Pravdou je, že Slovensko sa dnes zmieta v podivuhodnom divadle, kde sa politické elity prakticky úplne odtrhli od riešenia skutočných problémov tejto krajiny, ako aj jej obyvateľov. Namiesto zmysluplných riešení a hľadania konsenzu, ako túto čoraz viac upadajúcu krajinu posunúť vpred, verejnosti ponúkajú cirkusové šapitó plné zástupných kultúrnych vojen a neustáleho prúdu cirkusových predstavení s jediným cieľom - aspoň na okamih zaujať a nasmerovať pozornosť verejnosti na seba samého.

Je však takáto politika skutočne odrazom tohto národa a je naozaj dnešným problémom téma dramaticky sa zvyšujúcej polarizácie samotných voličov? Alebo je to viac o prudkej fragmentácií spoločnosti, kde je problémom už nielen snaha nájsť akúkoľvek spoločnú víziu, ale vôbec sa dohovoriť a porozumieť si aj v tých úplne najzákladnejších témach? Kto teda – ako spoločnosť, sme a vieme si to – v tejto dobe zásadných geopolitických ruptúr, vôbec zadefinovať?

No a nastala dnes doba volania po charizmatických lídroch ako bol Igor Matovič alebo na globálnej úrovni Donald Trump? Kto vlastne sú, čo od nich môžeme očakávať, v čom tkvie ich legitimita a kde sú ich achilovky v úlohe vládcov?

Ráno Nahlas, dnes so sociológom Dominikom Želinským. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

Simona Petrík (PS): Podpora rodín nefunguje, Robert Fico aj Igor Matovič to robili katastrofálne.

Tento týždeň sme v Aktualitách upozornili na prípad pani Zdeny z Trnavy, ktorá ako zdravotná sestra musí mať dve práce, aby uživila svoje tri deti a dokázala zaplatiť nájomné. Príjmom z druhej práce ale prekročila hranicu milionárskej dane, a tak jej štát z príjmu berie viac. Je to výsledkom konsolidácie a progresívneho zdanenia. Podporuje Progresívne Slovensko takéto progresívne zdanenie? Ako by konsolidovali oni, a ako možno rozdávať v rodinnej politike a zároveň konsolidovať?

V dnešnom videopodcaste Ráno Nahlas sme sa rozprávali Simonou Petrík, poslankyňou za Progresívne Slovensko, ktorá v parlamente navrhla zaviazať vládu konsolidovať bez toho, aby sa to dotklo rodičov s deťmi. Dá sa to vôbec?

Nahrával Peter Hanák.

Koniec čistkám – v rezorte Martiny Šimkovičovej. A ešte užšie v STVR, ktorú vedie Martina Flašíková.

Koniec šliapaniu po práci tých, ktorí inštitúciu roky budovali. Tvorili investigatívu, dokumenty, relácie pre deti či zaznamenávali príbehy posledných svedkov totalít.

Dnes majú byť odstránení len preto, že si dovolili byť kritickí.

Riadky z výzvy na ochranu STVR, ktorá je pred hromadným prepúšťaním. Formálne pre nadiktovanú konsolidáciu. A reálne? Občianska platforma Mier Ukrajine hovorí o „snahe ovládnuť (inštitúciu) pred voľbami“

„Chcete rozhodovať, čo ľudia uvidia.

Chcete rozhodovať, čo budú počuť.

Chcete rozhodovať, čo sa už k nim nedostane.

Takto nevyzerá demokracia.“

To len pokračujem v tom, čo píše Mier Ukrajine. „Ovládnutie verejnoprávnych médií je prvým krokom k manipulácii volieb“, dopĺňa. A vyzýva ľudí, aby sa postavili na obranu verejnoprávnosti.

Na dôvody sa pozrieme s Luciou Štasselovou z tejto občianskej platformy.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.

Identita - ako príslušnosť k hodnotovému i politickému bloku, sa stáva dôležitejšou než dopady nevydarených konsolidácií a zhoršujúcej sa životnej úrovne. Tento identitárny pocit presahuje politiku a mieri priamo k pocitu nášho bezpečia. Tvrdí šéf agentúry Focus Martin Slosiarik. Sú to odpovede na rast Matoviča, Republiky či premiérove dookola sa opakujúce pseudotémy?

Politická mapa Slovenska zažíva začiatkom tohto roka výrazné otrasy. Progresívne Slovensko síce stále ostáva preferenčným lídrom, no padá na svoje dvojročné minimum. Igor Matovič zatiaľ v tom istom čase hlási veľký návrat a v prieskumoch preskakuje i vládny Hlas. Dankoví národniari môžu na parlament zabudnúť, no z Republiky sa už stal politický mainstream - téoria sanitárneho kordónu tak zjavne zlyhala. Nespokojnosť voličov rastie, no namiesto posilňovania demokratickej alternatívy rastie frustrácia až rezignácia.

Čo odhaľujú trendy v prieskumoch preferencií politických strán a bude Slovensko odkázané na mimoriadne ostrú, špinavú predvolebnú kampaň a následne tak aj krehkú a veľmi nestabilnú vládnu väčšinu? Prečo ľudia odmietajú voliť a kto, ako a čím ich dokáže osloviť? Prečo sa otázky identity stávajú dôležitejšie než čoraz smutnejšie fakty v našich peňaženkách a povedie geopolitická nestabilita k potrebe utiekania sa k silným vodcom a ochrane vlastného kmeňa a to bez ohľadu na rozpadajúci sa štát a stagnujúcu životnú úroveň?

O tom, či sme svedkami trvalého a prakticky neprestupného a nekooperujúceho betónovania voličských táborov, prečo koalícii Smeru a Hlasu už nestačí na vládnutie ani spojenectvo s Republikou a pomohlo by opozičnému táboru spájanie sa, tak ako to pomohlo Mikulášovi Dzurindovi pri jeho porážke mečiarizmu? No a ako prieskumné agentúry čelia stupňujúcemu sa tlaku na štátnu reguláciu?

Témy Rána Nahlas, so šéfom agentúry Focus a sociológom Martinom Slosiarikom. Pekný deň a pokoj v duši praje Braňo Dobšinský.

„Manipulovať s náboženským presvedčením na dosiahnutie politických cieľov je zneužívaním náboženstva“, tvrdí Juraj Vittek, teológ a katolícky kňaz. „Problém vzniká vtedy, keď náboženský jazyk a určité gestá vyvolávajú dojem legitimizácie konkrétnych politických riešení a konkrétnej vládnej garnitúry“, ilustruje. „Keď kresťanská modlitba začne slúžiť na to, aby vytvárala dojem, že konkrétny politik má autoritu priamo od Boha, tam musíme byť veľmi opatrní a kritickí“, dopĺňa Vittek.

Jún 2020. Svet obletela fotografia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý pred kostolom drží v ruke Bibliu. Pre jeho priaznivcov to bol symbol obrany kresťanskej Ameriky, pre kritikov ukážka cynického politického marketingu.

Marec 2025. Ten istý Donald Trump, opäť v prezidentskom úrade. Tento raz v oválnej pracovni v spoločnosti pastorov, ktorí naňho ako vyvoleného a armádu zvolávajú požehnanie Boha.

V americkej politike sa čoraz častejšie objavuje jazyk viery, biblické príbehy aj kazatelia, ktorí tvrdia, že Boh si vybral konkrétneho politika, aby zachránil krajinu. Kde je hranica medzi autentickou vierou a jej zneužívaním na politickú mobilizáciu? A čo na to hovorí kresťanská teológia?

Nie je to ani kresťanské, ani evanjeliové – reaguje kňaz a teológ Juraj Vittek.

Podcast pripravil Jaroslav Barborák.