„…myslíš si, že som ako ty?“ Žalm 50:21

Najnebezpečnejšie pre nás ľudí je to, keď si myslíme, že Boh je taký, ako sme my.

Človek dokáže žiť deň za dňom, rok za rokom v hriechu bez toho, aby si spomenul na Boha a zamyslel sa nad niečím iným, než len nad svojou vlastnou túžbou.

Boh nenapáda život takého človeka a nedeje sa nič, čo by človeka mohlo zastaviť. Vyvíja sa tak, ako chce.

Tento fakt privádza mnohých ľudí k tomu, že Boh nie je. Že tu, na zemi, nie je žiaden trest za hriechy. Že nemôže existovať nikto, kto nás vidí a sprevádza nás. Keby to tak bolo, nemohli by sme predsa donekonečna robiť to, čo stále robíme. My sami sme dôkazom toho, že ak Boh existuje, tak sa veľmi nestará o to, ako žijeme. Hovoria: „Akože by vedel Boh? Či Najvyšší má vedomosť o tom? Hľa, to sú bezbožní: hromadia bohatstvá, súc večne bezpeční.“ (Ž 73:11–12)

Ale keď to najmenej čakajú, Boh zasiahne a hovorí: „Ty toto robíš a ja mlčať mám, myslíš si, že som ako ty? Obviňujem ťa, staviam ti to pred oči.“ Boh berie človeka na zodpovednosť a vtedy sa musí človek zodpovedať za každý, aj ten najmenší detail. Vtedy je človek stratený.

Preto musíme brať Boha vážne. Musíme sa na seba pozrieť pravdivo, lebo inak sa na seba budeme musieť pozrieť v deň súdu.

Kto tak spraví, je zo seba zhrozený. Je v pokušení myslieť si, že pre neho niet nádeje. Aj on je v pokušení myslieť si, že Boh je taký, ako my. Ale keby to bola pravda, tak pre toho, kto pravdu vidí, je budúcnosť beznádejná.

Boh nie je ako my. On ničí zlé skutky a prestúpenia. Odpúšťa každému, kto sa nevyhovára a neospravedlňuje sa, ale hľadá svoje útočište v Pánovi Ježišovi. „Neponesú viny žiadni z tých, ktorí sa utiekajú k Nemu.“ (Ž 34:23)