„Ale tomu, kto skutky vykonáva, tomu sa mzda nepočíta z milosti, ale z podlžnosti.“ List Rímskym 4:4

Mnohí kresťania sú nešťastní. Myslia si, že nekonajú dobré skutky, ktorými by sa mohli preukázať. Hoci sú kresťanmi už mnoho rokov, nemajú nič, čo by Bohu ukázali. Jediné, čo môžu priniesť, sú ich hriechy.

Preto sa pýtajú: Ako dopadne súd? Neodmietne ma Boh, keď v mojom živote nenájde žiadne ovocie?

Aj keď sa tak cítiš, nie je dôvod na zúfalstvo. Ak sa takto pýtaš, znamená to, že stále si Božie dieťa, ktoré nebude súdené podľa svojich zásluh.

Povedzme, že si myslíš, že máš niečo, čo by testom pred Bohom mohlo prejsť. V takom prípade by si nedostal odmenu z milosti, ale za to, čo si vykonal. Čo by sa stalo?

Človek by bol súdený len podľa toho, čo dokáže. No pravý kresťan ukazuje Ježiša. Nemá nič iné, čo by mohol priniesť.

Človek sa môže pýtať, aké nepríjemné je pre kresťana myslieť na to, že sa čoskoro postaví pred Boha, a nemá nič okrem Ježiša. Znamená to, že sa stále spoliehame na vlastnú spravodlivosť. Blahoslavený, kto ju nikdy nepovažuje za úspech. Boh ti odplatí milosťou.

Ak si myslíš, že sa máš čím chváliť, si nešťastný človek. Budeš súdený podľa toho, čím sa preukážeš. A bude to odsúdenie do pekla, pretože v nás nie je nič, čo by nenakazil hriech. Všetky naše dobré skutky sú ako špinavé handry, hovorí Božie slovo.

Môžem ti poradiť?

Vzdaj sa tých pár skutkov, o ktorých si myslíš, že je vhodné priniesť ich Bohu. Uchop Ježiša vo viere; ukáž na Neho, keď sa Boh k tebe obráti. Vtedy ti dá odmenu z milosti, ktorú si si nezaslúžil. Povedal to vo svojom slove, môžeš Mu dôverovať.