V Žalme 73 svedčí Ásáf o svojom Bohu, svojej viere a každodennom živote. Neskrýva ťažkosti, ktoré ho v živote stretli. Ide až tak ďaleko, že hovorí, ako bol blízko k tomu, že stratí vieru a odvráti sa od Boha. Vidíme, že úloha zachovať si vieru, radovať sa v Bohu a každý deň žiť v atmosfére viery, nie je nič jednoduché, nič, čo sa deje samo od seba. Od okamihu, keď sme prišli k viere a verejne prehlásili, že veríme v Ježiša, začína boj.

V príbehoch izraelského národa, v jeho živote a skúsenostiach, pádoch a víťazstvách sa skrýva obrazné duchovné vyučovanie, z ktorého sa máme veľa čo učiť. Lebo čokoľvek bolo napísané nám na poučenie, bolo napísané, aby sme skrze trpezlivosť a skrze útechu Písem mali nádej. (Rim 15,4)

Písmo od začiatku do konca svedčí o tom, že keď človek vloží svoju budúcnosť do Božích rúk a skutočne nájde pokoj s Bohom, nepriateľ začne útočiť.

Jeden z príkladov takého boja v Biblii vidíme v príbehu o tom, ako izraelský národ napadol Amálék (2M 17,8-13). Prečítajte si celú 17 kapitolu.

Všimnite si súvislosti. Izrael putuje niekoľko dní bez toho, aby našiel vodu. Usídli sa v Refidíme, kde tiež niet vody. Ľud sa háda s Mojžišom:

„Prečo si nás vyviedol z Egypta, aby si nás, naše deti, náš dobytok na smrť umoril smädom?“

Mojžiš volá na Boha. Boh mu hovorí, aby vzal svoju palicu a udrel ňou na skalu a On, Boh, dá, aby tiekla voda a ľud sa napije. Toto je obraz skaly

– Krista, ktorý uhasí aj ten najhlbší smäd. Vieme to s istotou, lebo Pavol o tom píše: „… a všetci pili ten istý duchovný nápoj, pili totiž z duchovnej skaly, ktorá šla za nimi, a tou skalou bol Kristus.“ (1Kor 10,4)

Keď si čítame celú históriu Izraela od oslobodenia z Egypta, tak vidíme, že po udalosť, keď sa napijú zo skaly, je to Boh, ktorý za nich bojuje. Avšak po tom, ako sa zo skaly napijú, prichádza Amálék a bojuje s Izraelom. Amálék reprezentuje telo, egoizmus, naše zlé túžby, žiadostivosť a naše ja. Faraón je obrazom satana a sveta.

Keď ide o pokoj a boj viery, treba si všimnúť rozdiel medzi: 1. základom viery a 2. ovocím viery.

Hospodin bude bojovať za vás, vy buďte len ticho. (2M 14,14)

Vyber nám mužov a vyjdi bojovať s Amálékom. (2M 17,9)

V 2. knihe Mojžišovej sa v štrnástej kapitole hovorí o Kristovi, ktorý bojuje za nás! Dielo spásy. Hospodin bude bojovať za vás, vy buďte len ticho. Tento boj bojuje Boh a my sa do neho nemáme miešať. Keď Pavol rozpráva o našej spáse, hovorí: „… lebo som si umienil, že medzi vami nebudem vedieť nič iné, jedine Ježiša Krista, a toho ukrižovaného.“ (1Kor 2,2)

V 2. knihe Mojžišovej v sedemnástej kapitole sa hovorí o Kristovi, ktorý bojuje v nás a skrze nás. Ide o ovocie viery, o dôsledky záchrany v našom živote. Posvätenie, výzbroj, služba, dobré skutky a tak ďalej… Ten prvý boj, ten je za nami! Víťazstvo je vybojované a dosiahli sme večné zmierenie. Ten druhý boj bude trvať kým žijeme!

Všimnite si obrazné vyučovanie v 2. knihe Mojžišovej. Faraón bráni Izraelu, aby bol oslobodený z Egypta! Amálék bráni oslobodenému ľudu putovať s Bohom púšťou! Medzi zápasom Izraela a vodou zo skaly je silná súvislosť.

Je to obrazné vyučovanie, ktoré hovorí o zápase veriaceho so svojou vlastnou zlou prirodzenosťou. Zápas, ktorý je dôsledkom toho, že máme v sebe nový život z Ducha Svätého. Zápas viery proti vlastnému ja a egoizmu.

Boj Izraela začal v okamihu, keď stál v plnej sile, po tom čo ochutnal duchovný nápoj, pil totiž z duchovnej skaly. Boj proti Amálékovi, boj proti egoizmu, to je naša zodpovednosť. Pavol o tom Timotejovi hovorí: „… snaž sa o spravodlivosť, pobožnosť, vieru, lásku, trpezlivosť, krotkosť. Bojuj dobrý boj viery, dosahuj večný život, do ktorého si povolaný…“ (1.Tim 6,11-12)

Alebo ako Boh skrze Mojžiša hovorí Józuovi: „Vyber nám mužov a vyjdi bojovať s Amálékom…“

Práve my,ktorí sme prijali spásu ako dar z milosti a odpustenie všetkých našich hriechov a sme vyhlásení za spravodlivých pred Bohom, my sme povolaní bojovať proti Amálékovi. Nie preto, aby sme boli zachránení, ale preto, že sme zachránení. Preto, lebo sme len z milosti prijali dar spásy. Boj proti Amálékovi je ovocím viery. Zápasme s egoizmom, žiadosťami, nie vo vlastnej sile, ale tak, že dovolíme Kristovi žiť v nás a skrze nás. Pavol hovorí: „… a nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus. A nakoľko teraz žijem v tele, žijem vo viere v Syna Božieho, ktorý si ma zamiloval a seba samého vydal za mňa.“ (G 2,20)

Curt Westman