„Môj ľud bol strateným stádom; ich pastieri ich zavádzali, viedli ich do vrchov, putovali z vrchu na pahorky, zabudli na miesto svojho odpočinku.“ Jeremiáš 50:6

Zabudol si na miesto svojho odpočinku?

Vieš, aké je to, keď telo nedostane potrebný odpočinok. Stávaš sa napätý, prchký a znepokojený. Ak to trvá dosť dlho, nikde nevieš nájsť odpočinok. Ak zabudneš na duchovné miesto odpočinku, dôsledky sú omnoho vážnejšie. Najprv si nepokojný, potom prijímaš všetko nové v nádeji, že ti to pomôže. Neskôr sa staneš depresívnym a zúfalým. Najradšej by si celé kresťanstvo hodil cez palubu.

Niekedy sa obrátiš k vrchu; je obrovský a rozľahlý. Inokedy sa obrátiš k pahorku; nevyzerá, že by ti mal čo ponúknuť. V oboch prípadoch sa vyberieš cestou Izraelcov. Obrátiš sa na bohov, ktorí ti nedokážu pomôcť.

Existuje len jeden Boh, ktorý ťa nikdy neopustí. Dal ti jediné miesto odpočinku. Je to Golgota. V Ježišovom vykúpení nájdeš pokoj.

Keď tvoje srdce našlo pokoj pod krížom s Ježišom, znova si sa narodil. Obrátil si oči k svojmu Zástupcovi. Oslobodil ťa spod bremena hriechu a do duše ti vložil radosť zo spásy.

Zabudol si na miesto svojho odpočinku?

Tvoja myseľ naň nezabudla. Pamätáš si, čo sa stalo na Veľký piatok, a nezabúdaš, čo znamená kríž.

Napriek tomu zabudlo tvoje srdce na miesto odpočinku? Naozaj odpočívaš v Ježišovom dokončenom diele?

Ak žiješ s Ježišom už mnoho rokov, je pre teba požehnaním nájsť si cestu späť k miestu svojho odpočinku. Skutočne si potrebuješ odpočinúť od všetkého okolo teba. Hriech sa pevne drží aj na tom najlepšom v tebe. Preto nemôžeš byť spokojný s ničím.

Je však jedna činnosť, ktorá je dokonalá. Môžeš si dovoliť stratiť sa v nej. Čím viac ju robíš, tým hlbší pokoj ti Pán dáva do duše. Si uzdravený Ježišovými ranami. To platí aj dnes. A Boží pokoj plní tvoju myseľ, keď odpočívaš na skale zmierenia.