„Čo ja robím, to teraz nechápeš, ale potom pochopíš.“ Evanjelium podľa Jána 13:7

Mnoho z toho, čo Ježiš robí, nechápeš. Hovorí však, že jedného dňa pochopíš.

Peter bol rozrušený, keď videl, že Ježiš sa stal jeho služobníkom. Nechcel, aby Ježiš vykonával podradné úlohy, ale aby bol vyvýšený do slávy.

Ježiš k nám neprichádza vo veľkosti, moci a sláve. Vždy sa skláňa k biednym.

Nechápeme Ho, keď v niečom ide proti našej prirodzenosti. Modlíme sa k Bohu o pomoc, ale zdá sa, že sa nič nedeje. Sme len stále viac bezmocní a bezradní.

Keď sa Ježiš skláňa k tvojej smutnej a utrápenej duši, nerozumieš, že práve milosť ti prináša zotavenie. Myslíš si, že pomoc musí vyzerať tak, že ťa Ježiš vyslobodí z trápenia. S ničím iným nie si spokojný.

Raz sa však staneš tým, čím ešte nie si. Príde deň, keď ti Ježiš otvorí oči a uvidíš, že najväčšia zo všetkého je Jeho milosť. Dôležitejšie ako čokoľvek iné je, že spredu aj zozadu — áno, zo všetkých strán, ťa obklopuje On.

Keď Peter začal vnímať, že Ježiš pre neho urobil čosi výnimočné, nedokázal sa toho nasýtiť. Ježiš preto musel povedať, že už má všetko, čo potrebuje. Bol už čistý.

Tak je to aj s tebou, keď si už zakúsil Božiu milosť. Chceš prúdy Božej milosti. Ježiš ti však hovorí: Už si dostal, za čo si prosil.

Ježiš nešetrí svojou milosťou. Zahŕňa ňou chudobných a nízko postavených ľudí. Ak Mu patríš, stojíš v Jeho milosti.

Keď sa táto pravda stane pre teba skutočná a vzácna, nebude už ťažké, aby Ježiš vládol nad zvyškom. Ak zostávaš v Jeho milosti, veci fungujú, ako chce On. Vtedy si úplne čistý. Nič ti nechýba. Áno, uprostred ťažkostí máš hojnosť všetkého.