„Musíte byť vytrvalí, aby ste vyplnili vôľu Božiu a dosiahli zasľúbenie.“ (Žid 10:36)

Pred mnohými rokmi sme sa so ženou a skupinou kamarátov vybrali bicyklovať. Prešli sme približne tridsaťdva kilometrov a ja som bol natoľko plný energie, že som všetkých predbehol. Potom sme dorazili do cieľa, a ja som bol vyčerpaný. Bolo to také zlé, že niekto ma musel zozadu tlačiť svojím bicyklom.

V kresťanskom živote niekedy tiež začneme dávkou energie, no potom spomaľujeme. Niektorí dokonca celkom opustia preteky.

List Židom nám v 12. kapitole vraví: „buďme vytrvalí v zápase, ktorý máme pred sebou.“ Vytrvalosť sa po grécky povie hypomonē, čo znamená: húževnatosť, odolnosť, neoblomnosť či výdrž. Je to pevné odhodlanie pokračovať. Niekedy sme v pretekoch života trochu unavení. Niekedy až priveľmi. Ale hypomonē, vytrvalosť, nás ženie vpred.

Vytrvalosť potrebujeme. Odkiaľ ju však získame? List Jakuba nám na to v prvej kapitole 3. – 4. verši dáva odpoveď: „… vediac, že skúšky vašej viery spôsobia vytrvalosť. Ale vytrvalosť nech je dokonalá v skutku, aby ste boli dokonalí a celí bez úhony, aby ste v ničom nemali nedostatok.“

Skúšky tvojej viery vytvárajú túto silu. Je to ako chodenie do posilňovne. Svoj sval zničíš, aby si ho vybudoval. Niekto ti môže pridať na tvoju činku väčšie závažie a ty potom potrebuješ znížiť počet opakovaných zdvihov. Zistíš ale, že dané závažie zvládneš zdvihnúť.

Rovnako pridáva Boh závažia do našich životov. Dané závažia – problémy nechceme. Boh nás tým však spevňuje. Pripravuje nás na niečo, čo má prísť. Skúšky sú ako Božia posilňovňa. Boh si ich používa, aby nás posilnil.