„Nebudeš brať meno Hospodina, svojho Boha, nadarmo; lebo Hospodin nenechá bez trestu toho, kto Jeho meno zneužije!“ 2. kniha Mojžišova 20:7

V deň pádu človeka prenikol do ľudskej rasy diabolský hadí jed.

Ani jeden z nás neunikol následkom. Túžba byť ako Boh je hlboko zakorenená v našej starej prirodzenosti. Nezabudli sme na slová hada, že budeme ako Boh. Preto chceme, aby sa vzdialenosť medzi nami a Bohom zmenšila. Snažíme sa vyzdvihnúť seba a stiahnuť Boha nadol.

Ale Boh sa nedá vysmievať. Trestá každého, kto zneužíva Jeho meno. Božie meno je sväté a ľudia ho nesmú znesväcovať.

Božie meno zneužívaš pri nadávaní. Určite nie si naraz dvomi osobami, však? Na pracovisku ti nezáleží, keď sa zneužíva Božie meno tým, že sa hovorí o Bohu a k Bohu tak, ako sa hovorí o kolegoch a priateľoch. Príliš familiárne správanie je nevhodné v našom vzťahu s Bohom.

Je pravda, že Boh sa pokoril. Ale preto nemáme právo zneužívať Jeho meno. Svojimi slovami môžeme sťahovať Boha na úroveň, ktorá je zneužitím Jeho mena. Môžeme hovoriť o Božom slove a Jeho zásahu a používať pritom vtipné nové výrazy, ktoré sú vulgárne. To je zneužitie Jeho mena. Môžeme spievať o Bohu tak, že pri tom znevažujeme sväté veci.

Boh chce, aby sme boli naplnení svätou bázňou, aby sme sa proti Nemu neodvážili hrešiť. To je dôvod, prečo Boh z času na čas nechá hriech a jeho následky v našom živote. V súvislosti s tretím Božím prikázaním zdôrazňuje Božie slovo túto pravdu. Musíš sa naučiť, že je veľmi nebezpečné hrešiť.

Nielen tvoje ústa ale aj tvoje srdce sa musí očistiť. To sa stane, keď sa obetná smrť Pána Ježiša ako zástupcu dotkne tvojho hriechu. Jeho krv musí úplne preniknúť myseľ. Z nej pochádzajú slová.

Potrebujeme kresťanov, ktorí sa chvejú pred živým Bohom! Boh je vznešený a svätý. Z milosti si smieme ľahnúť do prachu k Jeho nohám. Nepošliape nás. Pozdvihne nás a dovolí nám zvelebovať Jeho meno!