…a zachovali Tvoje slovo. Evanjelium podľa Jána 17:6

Nie je ťažké upriamiť pozornosť na Ježišových učeníkov. Ich život nepochybne poznačil hriech. Napriek tomu zanechali všetko a nasledovali Ježiša. Vytrvali s Ním v Jeho ťažkostiach. Museli mnoho obetovať, aby mohli kráčať v Jeho šľapajach. Pokiaľ vieme, niektorí z nich museli dosvedčiť svoju vieru vlastnou krvou.

Avšak to nie je všetko, na čo Ježiš upozorňuje vo svojej arcipastierskej modlitbe. Ukazuje na tú skutočnosť, že učeníci zachovali Božie slovo. Neexistuje iný spôsob, ako môže kresťan viac uctiť Boha ako tento. Ten, kto poslúcha Božie slovo, verí v Neho. Spolieha sa na to, že keď raz Boh niečo povedal, tak to platí. Nikto a nič nemôže Jeho slovo zničiť. Jemu patrí všetka moc na nebi aj na zemi. Nemôže klamať. Jeho slovo sa nemení.

Slovo sa vpísalo do sŕdc učeníkov skrze Ježišovo učenie. Svojim priateľom ho dal ako neochvejný základ pre život. Zmŕtvychvstalý Spasiteľ to robí v jednej generácii za druhou.

V živote nemáš veľa toho, čo sa nemení. Jedna vec je však nemenná: Božie slovo. Pán ťa vždy vedie cez ťažkosti, skúšky a utrpenie k tomuto základu na skale. Keď ťa vo svojej nevyspytateľnej múdrosti vrhne do hĺbky, zároveň ti dá aj všetko, čo potrebuješ. Bez ohľadu na to, aké zlé to v živote bolo alebo je, stále svieti svetlo. Nedá sa zahasiť. Je to svetlo Božieho slova. Možno si myslíš, že to slovo už neplatí a že teba sa netýka, ale sa mýliš. Neexistuje žiadna situácia, v ktorej Božie slovo neplatí.

Keď si sa prvýkrát spoľahol na Božie slovo, bol si spasený. Potom všetky tvoje hriechy očistila krv Baránka.

Podobá sa to tvojmu životu kresťana. Kým sa držíš Božieho slova, nemôžeš byť stratený. Ježiš za teba ručí a hovorí: „Pretože ma miluje,“ vraví Pán, „vyslobodím ho, lebo sa ma pridŕža, a ochránim ho, lebo pozná moje meno.“ (Ž 91:14)