„Túžime však, aby každý z vás preukazoval takú istú horlivosť s plnou istotou nádeje až do konca, aby ste nezleniveli…“ List Židom 6:11 — 12

Živý kresťan je neustále vystavený útokom satana. Ten niekedy prichádza s revom, inokedy sa k nám zakráda. Zrejme najnebezpečnejší je, keď sa snaží kresťana ukolísať k spánku jednotvárnosťou. Satan nenechá kresťana na pokoji. Čo máš robiť, keď si vystavený takému nebezpečenstvu? Božie slovo hovorí: „ Máš byť horlivý až do konca, aby tvoja nádej bola istá.“ Robíš to vtedy, keď opakovane uvažuješ nad tým, čo Boh povedal vo svojom Slove. Ak o ňom neuvažuješ, Slovo pomaly ustupuje do úzadia a stáva sa pre teba nereálne. Na čom staviam svoj život? Kde sú moje korene? Čo je môj neotrasiteľný základ? Čo obstojí, keď sa všetko ostatné otriasa? Jednou z najneistejších vecí je pozemský život. „Lebo ak sa vietor ženie nad ním, už ho niet, a nepozná ho viac jeho miesto,“ spieva Dávid v Žalme 103:16. Život je ako závan vetra. Neviem, či mi zajtrajšok bude patriť. Nádej je však neotrasiteľná. Ježiš svedčí o nebi. Pripravil miesto každému hriešnikovi, ktorý v Neho verí. Neviem, aká bude moja cesta tu dole, no viem, kde skončí. Na tejto strane večnosti putujem. Môj domov tu dole je len dočasný príbytok na ceste. Som pútnik, ktorý sa ponáhľa vpred. Každý večer za mnou zostal deň cesty. Ak cesta trvá roky, nebezpečenstvo jednotvárnosti je obrovské. Vzmáha sa únava. Ťažkosti na ceste zvyšujú túžbu usadiť sa. Nerob to! Buď horlivý až do konca, aby si mal plnú istotu nádeje! Nevzdávaj sa! Teš sa na deň, keď vojdeš cez žiarivé brány do nového Jeruzalema. Ježiš ti vyjde naproti. Privedie ťa pred tvojho Boha. Čoskoro príde ten deň!