„V ten istý prvý deň po sobote, keď už bola tma a dvere, kde boli učeníci, boli zatvorené zo strachu pred Židmi, prišiel Ježiš a postaviac sa do prostriedku, riekol im: Pokoj vám! Ako to povedal, ukázal im ruky aj bok. A zaradovali sa učeníci, keď videli Pána.“ J 20:19-20

Ak by sme rozprávali príbeh o vzniku kresťanskej cirkvi, toto by bola prvá scéna, ktorá by bola presvedčivá. Hŕstka Ježišových nasledovníkov sa skrýva za zatvorenými dverami, šokovaná, zmätená a príliš vystrašená na to, aby sa ukázala na verejnosti. Zrazu sa zázračne objaví vzkriesený Ježiš v tele, víťaz nad hriechom a smrťou, a potvrdí pravdivosť všetkého, čo učil a čo im sľúbil.

V istom okamihu, buď kým bol Ježiš v miestnosti, alebo po jeho odchode, im musela svitnúť pravda. Ak ten, ktorému slúžili, je mocnejší ako hriech a smrť, potom (1) sa nemali čoho báť a (2) svet to potreboval vedieť. Ich novonadobudnutú odvahu a zmysel pre cieľ vidíme v nasledujúcich úryvkoch. To je sila vzkriesenia.

Vyzbrojená touto mocou táto malá skupina veriacich zmenila svet. A väčšina z nich kvôli tomu obetovala svoj život.

Podľa cirkevnej tradície Peter rozšíril evanjelium do Pontu, Galácie, Bitýnie, Kapadócie a Ázie. Bol ukrižovaný dolu hlavou, pretože svojim katom povedal, že nie je hoden toho, aby bol ukrižovaný rovnakým spôsobom ako Ježiš.

Ondrej šíril evanjelium na území dnešného Ruska, Turecka a Grécka. Aj on bol ukrižovaný.

Tomáš nebol prítomný, keď sa Ježiš prvýkrát zjavil učeníkom v J 20. A pochyboval o ich príbehu. Keď sa však Ježiš zjavil znova a Tomáš ho uvidel, jeho pochybnosti zmizli. Dobrú správu o Ježišovom zmŕtvychvstaní doniesol až do Indie. Zomrel po tom, čo ho prebodli kopijami štyria vojaci.

Filip šíril evanjelium v severnej Afrike a Malej Ázii. Keď obrátil manželku rímskeho úradníka, úradník ho dal usmrtiť.

Colník Matúš cestoval do Perzie a Etiópie, aby šíril Ježišovo posolstvo. Bol dobodaný na smrť.

Bartolomej sprevádzal Tomáša do Indie a evanjelium šíril aj v Arménsku, Etiópii a južnej Arábii. Bol ukrižovaný.

Jakub, syn Alfeov, šíril Kristovu dobrú zvesť po celej Sýrii. Bol ukameňovaný a potom dobodaný na smrť.

Šimon priniesol evanjelium do Perzie. Tam ho usmrtili, keď odmietol priniesť obetu bohu slnka.

Matej bol muž, ktorý bol vybraný namiesto Judáša Iškariotského. Evanjelium šíril v Sýrii, kde ho upálili.

Ján je považovaný za jediného učeníka, ktorý zomrel prirodzenou smrťou. Bol vyhnaný do trestaneckej kolónie Patmos.

Apoštol Pavol veľa cestoval, aby šíril evanjelium. V Ríme ho sťali.

Apoštol Ján končí svoje evanjelium týmito slovami: „A je ešte mnoho iného, čo Ježiš učinil. A keby sa všetko dopodrobna malo popísať, myslím, ani svet by nestačil na knihy, ktoré by sa dali napísať.“ (J 21:25)

Medzi „mnoho iného“ patril aj Ježišov vplyv na malú skupinu obyčajných ľudí. Navždy zmenil ich životy. A oni zasa v jeho mene zmenili svet.

Ako Ježišovi nasledovníci sme stále povolaní meniť svet – jeden život za druhým. Máme dobrú správu, o ktorú sa musíme podeliť – v skutočnosti tú najlepšiu správu. Ak budeme verní svojmu povolaniu, môžeme ovplyvniť životy na večnosť.

Otázka na zamyslenie: V čom by si chcel byť odvážnejší pri šírení svojej viery medzi ostatnými?

Greg Laurie