„Lebo ja už mám byť obetovaný a nastal mi čas odchodu!“ 2. list Timoteovi 4:6

Chodiť po cintoríne je poučné. „Čas nášho života je sedemdesiat, pri dobrej sile osemdesiat rokov.“ Zároveň sa človek čuduje, koľkí musia odísť skôr, ako dovŕšia tento vek. Preto vzniká otázka: Kedy ja musím odísť? Je dobre byť pripravený. Čas odchodu môže byť bližšie, než si myslím. Čo znamená byť pripravený? Znamená to mať v poriadku vzťah s Bohom a ľuďmi. Je tvoj vzťah s Bohom v poriadku? Sú medzi tebou a Ním nejaké tiene? Odpustený hriech už nie je tieňom. Ani slabosť a krehkosť. Ak ale žiješ v neodpustenom hriechu, musíš ho vyznať. Musíš si dať účty s Bohom do poriadku. Musíš sa poddať, činiť pokánie a napraviť svoje cesty, keď ťa Duch volá pred Jeho tvár. Je tvoj vzťah s ľuďmi v poriadku? Odpustil si všetkým? Potrebuješ si s niektorými vyjasniť veci skôr, než budeš musieť odísť? Nesmieš zabúdať, že tvoj odchod môže nastať skoro. Si šťastný človek, ak máš svoj vzťah s Bohom a ostatnými v poriadku. Vieš, že nie je nič, čo by si mal pred svojim odchodom ešte vysporiadať. Si pripravený. Ježiš môže prísť a vziať ťa kedykoľvek bude chcieť. S radosťou k Nemu vystrieš ruky. Tvoja cesta vedie do krajiny, v ktorej je tvoje srdce už mnoho rokov. Teraz prevezmeš príbytok, ktorý pre teba pripravil. Smrť pre kresťana nie je tou najhoršou vecou. Ježiš zničil osteň smrti, keď do nej vstúpil. Spravil z nej cestu domov. Prečo vlastne musíš odísť? Je to nebeská svadobná hostina. Mal by si žiť vo svetle tejto skutočnosti. Jedna vec je istá: Ak patríš medzi ľudí, ktorí sú pripravení stretnúť sa so svojím Bohom, dnešný deň ťa privádza bližšie k cieľu.