„Chlieb náš každodenný daj nám každý deň.“ Evanjelium podľa Lukáša 11:3

Toto je modlitba, aby nám Boh dal všetko, čo potrebujeme k nášmu pozemskému, časnému životu.

Modlitba sa netýka len jedla, ktoré budeme jesť, ale aj všetkého ostatného, čo potrebujeme, aby sme v tomto svete žili pravdivo a správne. V neposlednom rade je v nej zahrnuté aj to, aby sme ako kresťania zvládli naše úlohy správali sa spravodlivo voči iným ľuďom a dokázali im pomôcť, keď to potrebujú.

Zámerom tejto modlitby je oslobodiť nás od ustarostenosti a naučiť nás dôverovať Bohu, ktorý nám dáva všetko, čo na každý deň potrebujeme. Je to v súlade so všetkými zasľúbeniami v Božom Slove, ktoré dáva Boh tým, ktorí sa na Neho spoliehajú.

„Na Teba sa upínajú oči všetkých a Ty im načas dávaš pokrm. Otváraš svoju ruku a všetko živé sýtiš podľa ľúbosti.“ (Ž 145:15–16)

Toto zasľúbenie sa týka všetkého Božieho stvorenstva, ale zvlášť tých, ktorí v Neho veria.

Boh nám nesľúbil viac, ako potrebujeme. Veľmi rozšírená je predstava, že Božie požehnanie na človeku sa prejavuje nadobúdaním bohatstva. Ale to nie je v súlade s Božím Slovom, ani s postojom kresťana.

Ten, kto má pred Bohom bázeň, sa modlí takto: „Klam a lživé slovo vzdiaľ odo mňa, ani chudobu ani bohatstvo mi nedávaj, poskytni mi toľko chleba, koľko potrebujem.“ (Pr 30:8)

Tí, ktorí chcú byť bohatí, odbočujú z cesty. Upadajú do škodlivých túžob, ktorým zapredávajú dušu. Veľa kresťanov skončilo zle, keď si dali za cieľ byť bohatí. Pán Ježiš nás tiež varuje, že len veľmi zriedka príde do neba bohatý človek.

Keď sa uspokojíme s tým, čo máme, dáva nám to pokoj a šťastie. Boh nám sľúbil, že to, čo potrebujeme, nám dá. Môžeme Ho o to odvážne prosiť a počítať s tým!