Čierna labuť_FM

Na Valentína sme zvyknutí dávať a dostávať darčeky a rôzne pozornosti. Aj tento sviatok však môžete osláviť ekologickejšie. Poradíme vám, ako vybrať ekologický či etický darček a pozrieme sa na to, prečo sa vyhnúť klasickým bonboniéram či plyšovým hračkám, ktoré mnohí narýchlo kúpia na pumpe. Dáme vám aj niekoľko tipov na darčeky, ktoré sú priateľské k prírode a planéte.

Od júna vstúpi do platnosti zákon, ktorý umožní predaj potravín aj po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. Pozreli sme sa na to, ako to bude prebiehať, ktrých potravín sa to bude týkať a aký je rozdiel medzi dátumom spotreby a minimálnym dátumom trvanlivosti.

Kostarika je označovaná za nového svetového zeleného lídra. Ako sa jej podarilo zastaviť a zvrátiť odlesňovanie, čo sú jej motivácie a ciele a čo ju vďaka ochrane lesov a prírody robí výnimočnou? V čom nám môže byť príkladom?

Mnohí ľudia sa pokúšali na obdobie pandémie pozerať aj z pozitívneho uhla pohľadu. Hovorilo sa o tom, že by sa počas nej mohlo ľudstvu podariť znížiť emisie. Klesla mobilita, oveľa menej sme cestovali naprieč celým svetom. Paradoxne ale nad Európou lietajú takmer prázdne lietadlá, aby letecké spoločnosti neprišli o zisk a výhodné postavenie. Nie je to ale nič, čo by sa dialo len počas pandémie. Tá to len do veľkej miery odhalila. Čo to všetko znamená, prečo sa to deje a čo sa s tým dá do budúcnosti robiť?

Od 1. januára môžeme za zálohu vrátiť okrem sklenených fliaš aj PET fľaše a hliníkové plechovky od nápojov, ktoré putujú na recykláciu. Pozrieme sa na to, aký je cieľ tejto zmeny, ktorých obalov sa to týka a ako celý tento systém funguje.

Mať doma pred Vianocami živého kapra bolo kedysi bežné. Aj dnes si na sviatočný stôl môžete bežne kúpiť živého kapra. Je to ale humánne? Prečo by sme mali predaj živých kaprov prehodnotiť a prečo by sme sa nad touto tradíciou mali minimálne zamyslieť? O tom čo kapor prežíva na ceste z chovného rybníka až na tanier, sme sa v Čiernej labuti_FM rozprávali z Martinom Smrekom z Humánneho pokroku.

Aký dopad na životné prostredie má to, čo jeme? Ako spolu súvisí príjem potravy a emisie skleníkových plynov a je rozdiel v tom, ako na životné prostredie vplývajú stravovacie návyky mužov a žien? Ktoré potraviny tvoria najviac emisií? Je zmena stravovacích návykov finančne náročná? Pozreli sme sa na najnovšiu štúdiu, ktorá hľadala odpovede na tieto otázky a dáme si aj niekoľko tipov na to, ako znížiť emisie pri príprave vianočného menu.

Na Slovensku sa tento rok začal vo veľkom zbierať kuchynský odpad z domácností. Ako sa mestá tejto povinnosti zhostili, čo na to občania a prečo je dôležité hnedé konajnery využívať? V rubrike Čierna labuť_FM na túto tému rozprávajú dve hostky. Expertka na odpady z Únie miest Slovenska Zuzana Čachová, ktorá je zodpovedná za odpady v Trenčíne a Martina Gaislová zo spoločnosti JRK, ktorá pomáha obciam so zavedením kompostovania.

Telefón, počítač, tlačiareň, vysávač či kávovar. Elektronikou sme obklopení doslova každý deň. Za svoj život využijeme enormné množstvo elektroniky, ktorú navyše využívame stále kratšie. Ako recyklovať elektroodpad, prečo je to dôležité a čo je pri recyklovaní elektroniky najväčšou výzvou?

Každý chce zmenu, ale málokto sa chce zmeniť. Aj tak by sa dala opísať téma o ktorej sme sa rozprávali s Petru Ježekovou z občianskeho združenia Živica. Prieskumy ukazujú, že ľudia nie sú veľmi ochotní sa meniť. Zisťovali to koncom septembra v 10 krajinách vrátane Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie či USA. Z prieskumu vyplynulo, že ľudia sa klimatickej krízy obávajú, ale väčšina z nich si myslí, že už robia viac pre ochranu Zeme, ako ktokoľvek iný, vrátane ich vlády, susedov a inštitúcií, a iba málo z opýtaných je ochotných urobiť výraznú zmenu vo svojom životnom štýle.

Boli by riešením sprísniť environmentálne zákony alebo dať ľuďom časť zodpovednosti?

Alebo je to len o tom, že treba dať ľuďom riešenia, aby vedeli čo majú robiť, pretože často sú odporúčania protichodné a je ťažké sa v tom vyznať.