Čierna labuť_FM

V posledných rokoch sa čoraz častejšie objavujú vedecké štúdie, ktoré hovoria o tom, že za zhoršujúcu schopnosť splodiť dieťa môžu aj niektoré z chemikálií, ktoré produkujeme a vypúšťame do životného prostredia. V tomto vydaní rubriky Čierna labuť_FM sme preto hovorili o znepokojivom poklese množstva a životaschopnosti mužských spermíí.

Jar je konečne tu, a tak záhradkári ryjú v zemi a pripravujú sa na sadenie. Veľa záhradkárov porýľovalo ešte na jeseň a tí, ktorí to nestihli, rýľujú na jar. Rýľovanie k záhrade jednoducho patrí a väčšina z nás si to bez neho ani nevie predstaviť. V zahraničí tak svoje záhrady niektorí ľudia obrábajú už celé desaťročia. Aj u nás sa však objavujú prví nadšenci pestovania bez rytia – po anglicky NO DIG. Tento postup v Japonsku založil a spopularizoval Masanuko Fukuoka, ktorý napísal slávnu knihu Revolúcia jednej slamky a tvrdil, že nezáleží na tom, čo robíme, ale čo nerobíme.

Univerzita v Leeds vo Veľkej Británii prišla minulý rok so štúdiou, ktorá tvrdí, že by sme dokázali znížiť svetovú spotrebu energie na úroveň zo 60. rokov, pričom by sme si stále dokázali zachovať slušný život pre 10 miliárd obyvateľov Zeme, ktorí tu v roku 2050 pravdepodobne budú žiť. Slušný život v štúdii definovali ako splnenie základných životných potrieb, ako je mať zabezpečené prístrešie, jedlo, mobilitu a hygienu, a zároveň si zachovať prístup k modernej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu a informačným technológiám. Profesorka Julia Steinberger, ktorá sa na štúdii podieľala, tvrdí, že je v našich možnostiach poskytnúť takýto život každému a pritom ochrániť klímu a ekosystémy.

Aj na slovenskom trhu sa rozšírili ponuky zelenej elektrickej energie, ktorú dnes môžeme využívať, aj keď bývame v paneláku. Práve s cieľom znížiť uhlíkovú stopu ponúkajú distribútori elektrickej energie nové zelené tarify. To znamená, že na to, aby sme spotrebu elektriny našich domácností pokryli z obnoviteľných zdrojov, už nemusíme vlastniť autonómny rodinný dom, ale vieme si zelenú elektrinu objednať aj do svojho bytu napojeného do centrálnej siete.

Mäso vraj vychádza z módy. Epidémia covidu, ktorá má pravdepodobne pôvod v konzumácii mäsa divokých zvierat, ľudí vystrašila, a tak sa najmä v Ázii začali viac zaujímať o alternatívy. Dopyt po vegetariánskych a vegánskych produktoch rastie aj v USA, Británii či v Európe. Čo stojí za týmto fenoménom, sme si povedali v rubrike Čierna labuť_FM.

Koronapandémia spôsobila zníženie emisií skleníkových plynov, no emisie skryté za prevádzkou internetu a prenosu dát vzrástli. Čo môžeme urobiť pre to, aby sme aj v rámci online života zbytočne neplytvali energiou? Tipy a rady sa dozviete vďaka rubrike Čierna labuť_FM.

Podľa mnohých vedcov sa naše ničenie životného prostredia v posledných desaťročiach prejavuje aj zvýšeným počtom epidémií a pandémií. Predpokladá sa, že súčasná pandémia sa na človeka preniesla zo zvierat, konkrétnejšie z netopierov predávaných na tzv. mokrom trhu v čínskom Wuhane. Mokrý trh ponúka najmä čerstvé alebo dokonca ešte živé mäso, ryby, ich produkty a ďalší tovar podliehajúci skaze. Je typický hlavne pre Áziu, nájdeme ho napríklad v Číne, Hongkongu, Singapure či Thajsku. Na niektorých z nich predávajú aj divo žijúce zvieratá – napríklad netopiere, škorpióny, cibetky, šupinatce a mnohé ďalšie. Zvieratá sú tam v zlých podmienkach, v strese, s oslabenou imunitou a patogény sa na nich ľahšie chytia, nakazia sa navzájom, a následne prepukne choroba – je to ako veľké pokusné nekontrolované laboratórium. Problémom je aj to, že na vírusy a choroby, ktoré prenášajú obvyklé hospodárske zvieratá, sme ako-tak zvyknutí, u divo žijúcich zvierat to tak ale nie je.

Koronaepidémia pripravila mnohých ľudí o prácu, prípadne o časť príjmu počas povinnej karantény. Niektoré rodiny si však napriek ťažkej práci nedokážu zaplatiť ani nájom a štát im nevie poskytnúť dostatočnú pomoc, hovorí reportérka a dokumentaristka Apolena Rychlíková, ktorá sa problematike chudoby dlhodobo venuje. Nerovné podmienky nútia ľudí porušovať pravidlá a spôsobujú, že nedôvera v spoločnosti rastie. Poučíme sa z krízy a dokážeme to zmeniť?

Svet budúcnosti – podcastová séria je podporený z programu ACF Slovakia, ktorý je financovaný z finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.

Epidémia koronavírusu zatvorila obchody a iné strediská, ktoré nám prinášali zábavu. Zisťujeme však, že viac ako sloboda nakupovať nám chýbajú vzťahy s ľuďmi a napĺňajúce aktivity. Ak začneme robiť zmysluplnú prácu, nebudeme potrebovať konzumom a radovánkami zapĺňať dieru v našom vnútri, hovorí publicista, vydavateľ a odborník na zodpovedné podnikanie Tomáš Hajzler. Sám s rodinou už roky skúša žiť plnohodnotný život bez auta, bez supermarketu, v mieste bydliska. Dá sa to? Vypočujte si v podcaste.

Svet budúcnosti – podcastová séria je podporený z programu ACF Slovakia, ktorý je financovaný z finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.

Opatrenia, ktorých cieľom je obmedziť šírenie koronavírusu, nás obrali o mnohé slobody. Niektorých to zasiahlo silnejšie ako iných, v závislosti od životnej situácie, veku, zázemia či spoločenského života. Rado Sloboda vedie slovenskú Amnesty International a hovorí, že obmedzenie ľudských práv v čase krízy je možné, ale musí byť dočasné a odôvodnené. Čo môžeme urobiť pre to, aby sme v ďalších krízach, ktoré prídu po korone, o tak veľkú časť slobôd neprišli? Vypočujte si v podcaste.

Svet budúcnosti – podcastová séria je podporený z programu ACF Slovakia, ktorý je financovaný z finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.