„A aj vy budete svedčiť, pretože ste od počiatku so mnou.“ Evanjelium podľa Jána 15:27

Čo to znamená svedčiť? Čo je to svedectvo?

Mnohí ľudia si myslia, že to znamená rozprávať o sebe, o svojich zážitkoch, skúsenostiach, pocitoch, ťažkostiach a o mnohom inom. Ale tu sa mýlia!

Obsahom svedectva musí byť stále Božie Slovo a to musí byť stále zamerané na Krista, inak to nie je svedectvo.

Ale mnohí ľudia povedia: veď svedčiť, to znamená hovoriť o tom, čo som videl a počul. A je to pravda. Svedectvo nemôže byť niečo, čo sa človek naučil a o čom má len vedomosť. Musí to byť práve niečo, čo videl a počul.

Svedectvo vzniká vtedy, keď Svätý Duch zjavuje Slovo nášmu srdcu tak, že začíname chápať, čo všetko nám Boh dal vo svojom Synovi.

Svedčiť znamená rozprávať iným to, čo sme sami videli a prežili z Božieho Slova.

Týmto nie je povedané, že je to zlé, keď kresťan rozpráva o sebe a o svojich skúsenostiach. Ale toto nazýva Božie slovo vyznaním.

V Jánovom evanjeliu, v prvej kapitole je napísané, že Ján Krstiteľ svedčil o Ježišovi. Keď sa kňazi opýtali na neho samého, je napísané, že vyznal.

V Liste Rímskym, v desiatej kapitole je napísané, že ústami vyznávame na spasenie, ak rozprávame o našom vzťahu k Pánovi Ježišovi.

Vyznanie je dôležité, aby sme vyjadrili náš osobný vzťah k Pánovi Ježišovi a bez toho by náš kresťanský život stagnoval a odumrel. Vyznanie je dôležité pre náš vzťah k Bohu.

Svedectvo je dôležité pre spasenie iných. Má podať iným zvesť, skrze ktorú sme my sami spasení. Preto v kresťanskom živote kráčajú vyznanie a svedectvo ruka v ruke a nie je medzi nimi jasná hranica.

To najdôležitejšie je, aby sa oboje u nás nachádzalo, inak je náš kresťanský život nezdravý a nie je normálny.